Čo hľadá genealóg?

Čo hľadá genealóg?
Čo hľadá genealóg si môžeme ukázať na ďalšom rozlíšení pri pojme Entstehung. Tento pojem neodkazuje k príslušnosti nejakého zoskupenia ako predchádzajúci, ale k vzniku, k okamihu objavenia. Vymedzuje sa tu pritom opozícia vznik a pôvod.

Pôvod odkazuje ku kvalite veci, k súčasnému zlyhaniu a k pôvodnému ideálnu.
Vznik je miesto stretu, prepletenia vzťahov, stretom protichodností. Proces vzniku funguje ako diferenciácia oproti existujúcemu stavu vecí.
Rituálmy sa samotné veci stávajú existujúcimi, je to vrývanie spomienok do vecí. Opakovaním v procese rituálu sa onticita vecí zvyšuje. Rituál je súhrnom pravidiel, ktoré vytvárajú veci, samotné sú však prázdne, nemajú význam. A veľká hra dejín je o tom, kto sa zmocní pravidiel tých čo ich používajú.

Pôvod niečoho nie je v kontinuite súčasnosť-minulosť. Nedá sa popísať konečnými termínmy.
Napríklad trest v minulosti slúžil k iným účelom ako dnes. Nie je to ten istý trest, hľadaním jeho pôvodu, by sme mohli dôjsť k normatívnym záverom ako dnes zle uplatňovaný alebo zle slúžiaci.
Prax trestu sa vykonávala v iných dobách k iným účelom a iným spôsobom. Nedá sa povedať, či v pôvodnom uplatnení slúžil lepšie. Slúžil inak a na iné.
Historik by hľadal jeho pôvod, jeho pravé bytie, to čo robí trest trestom. My však popierame kontinuite a tým aj identitu. Dejiny sú plné ruptúr
Trest kedysi slúžil ako pomsta, ďalej slúžil za účelom vylúčenia (eliminácie) útočníka, za účelom oslobodenia obete od vzťahu útočníka, k zastrašeniu, k polepšeniu alebo k prevýchove.

Vznik a nie pôvod je to čo zaujíma genealóga. Je to skúmanie spôsobu boja z ktorého sa vynára vec, je to scéna, kde vstupujú do hry sily a moc.

Pár slov ku kontinuite. Rôzne počiatky, nie sú podoby toho istého významu, ktoré by po sebe išli v čase v jednej línii. Sú to rôzne výskyty, substitúcie, náhody, premiestnenia, systematické zvraty. Až interpretácia podsúva význam do domnelého pôvodu vecí a pripisuje im kontinuitu.

Interpretácia dáva smer systému pravidiel, ktoré tvoria veci, ktoré však o sebe nemajú žiaden význam a tak ich interpretáciou podrobujeme druhotným pravidlám. Chod ľudstva je vlastne sériou takýchto interpretácii. G. sa musí stať históriou týchto interpretácii, aby sme pochopili z čoho je zložená naša prítomnosť, aby sme videli ako sa skutočné a pravdivé stalo skutočným a pravdivým.