Netelesný penálny systém

Netelesný penálny systém
Ako sme už povedali, cieľ trestania sa zmenil, telo nahradila duša. Nastalo nové definovanie priestoru, nová hierarchia, nové tresty. Nastáva posudzovanie indivíduí, osoba sa podrobuje podrobnému psychologickému výskumu a iným náhľadom do duše zločinca.
Snahou penality nebolo odstrániť zločinca, ale neutralizovať ho, zistiť príčiny jeho konania, určiť mieru jeho nebezpečnosti. Po týchto procedúrach zisťovania nastávala procedúra liečenia, s cieľom zmeniť nebezpečné správanie zločinca. Je to vek zrodu kriminálnej antropológie a psychiatrie. Vytvorenie expertízneho diskurzu kriminológie. Snahou tohto diskurzu bolo zmocňovať s indivídua, skúmať čo bolo toto indivíduum, čo je a v neposlednom rade čo môže byť (je vyliečiteľné?).
Cieľom už nebolo zničiť telo, ale zmeniť dušu odsúdeného. Začala sa súdiť duša zločinca.

Zmenila sa otázka v súdnom konaní, z otázky „Čo?“ – deskripcia činu (bol tretný čin spáchaný?, je toto náš vinník?), na otázku „Ako a Prečo?“. Čo viedlo zločinca k danému činu, prečo ho vykonal a ako, je možné, že v podobných situáciách bude konať rovnako (recidíva)? Začal sa zisťovať celý rad kauzálnych súvislostí. V súdnom procese ako svedkovia vystupovali psychológovai, psychiatri a iný súdny experti, ktorých cieľom bolo „správne“ identifikovať dušu odsúdeného.
Začala sa posudzovať normalita, smerom od minulosti (spáchania činu), k budúcnosti (zachytiť v penálnom systéme delikventov).