Skladanie síl
Cieľom disciplíny iste bolo dosiahnutie ekonomická efektívnosť. To sa zabezpečovalo tak, že každé indivíduum malo byť užitočné. Tak sa postupne prekalkulovala prax individuálnych a kolektívnych umiestnení, premiestňovaním izolovaných prvkov alebo skupín.
Postupy, ktoré sme doteraz popísali však zaručovali efektívnosť tiel ako indivíduí. Disciplína však musela zohľadniť aj efektívnosť skladania síl, kolektívnej akcie, cieľa organizácie alebo inštitúcie. Toto skladanie izolovaných síl sa prejavovalo viacerými spôsobmi:
1.) Telo sa stávalo prvkom, ktoré možno začleniť do väčšieho telesa. Je to funkcionálne redukcia tela na prvok. Telo sa utvára ako prvok mnohočlánkového stroja. Nebolo vytvárané so zámerom atomizovaného indivídua, ale bolo individualizované, aby efektívnejšie zapadalo do organizovaného celku.
2.) Takisto ako sa skladajú, zosúľaďujú akty tiel, tak sa museli zosúladiť aj jednotlivé chronologické série.
3.) Toto skladanie však muselo byť dosahované príkazmi. Ktoré mali byť jednoduché a jednoznačné. Príkazy sa tak dávali pomocou rôznych signálov, zvukových, gest, atď.
Disciplína tak vytvorila jedincov so štyrmi charakteristikami: indivíduum celulárne, vymedzené priestorom, indivíduum organické, vymedzené miestom v organickom celku, indivíduum genetické, vymedzené aktami v časových sériách a nakoniec indivíduum kombinatorické, vymedzené hierarchickými silovými vzťahmi k ostatným indivíduám.
Tak sa vytvoril architektúra, anatómia, mechanika a ekonómia tela.
Žádné komentáře:
Okomentovat