Táto nová politická anatómia nebol jav, ktorý sa objavil náhle a naraz. Bol vytváraný postupnými a drobnými procesmi, ktoré boli rozptýlené na rôznych miestach, v rôznych inštitúciách (napr. na stredných, neskôr základných školách, v nemocniciach, v armáde).
F. nejde o identifikovanie základných definičných znakov rôznych inštitúcií, ale o popis a vysvetlenie disciplinárnych techník, ktoré sa najviac rozšírili. Musí však potupovať tak, že ich bude identifikovať v jednotlivých inštitúciách, nebude to však popisom týchto inštitúcií. Výskum disciplíny preto bude politickou anatómiou detailov. Na sérií jemných zmien a šírenia týchto techník bude odhaľovať politické obsadenie tela, novú mikrofyziku moci. Ktorá od 17. storočia postupne obsadzovala všetky sféry spoločenského telesa.
Detail sa stáva, v tejto mikrofyzike moci, entitou prvoradého významu, už sa nehľadá to čo spája a zjednocuje, ale to čo rozdeľuje, rozlišuje a individualizuje. Zameranie na detail vychádza hlavne z takých inštitúcií ako sú kresťanské školy a vojsko a ich pedagogický proces, v ktorom detail dominuje. Mystika každodenného sa tu spája s disciplínou drobného. Dobový citát, od de La Sallea, vykresľuje toto nové posadnutie detailom: „Aké nebezpečné je zanedbávať malé veci“. Táto nová mikrofyzika moci je charakteristická dôkladnosťou pravidiel, dozorom, inšpekciou a podrobením aj tých najmenších kúskov života a tela konkrétne. Ide o kalkul efektívnosti, ktorému sa prisudzuje názov ekonomická alebo technická racionalita.
Toto podrobné pozorovanie detailov, ich záznam, ktorý bol využívaný na dokonalejšiu kontrolu a celý súbor techník na konci klasického obdobia vytvoril človeka moderného humanizmu.
Žádné komentáře:
Okomentovat