Do súdneho procesu, teda vstupovali rôzne iné inštitúty, ich súdy sa pridávali k samotným juristickým záverom a posudzovali celkový psychický stav súdeného. Po určitom zaradení na škále normality mohlo nasledovať zmiernenie trestu. Na konci tohto procesu vykonával samotný trest byrokratický aparát, ktorý disponoval kňazmi, vychovávateľmi, psychiatrami, atď. Nesúdilo sa už viacej za zločin, ale súdila sa príčina zločinu.
Foucalt, ale upozorňuje, že ide o korelatívnu históriu modernej duše a jej súdnej moci, skúma genealógiu súčasného vedecko-právneho komplexu. Nejde mu teda o určenie kauzálnej postupnosti krokov, ako došlo k novej penálnej ekonómii, ale chce iba identifikovať hlavné prúdy, ktoré spolu v histórii korelovali, objavovali sa zároveň.
Otázky na ktoré sa pýtala stará penalita boli, Bol čin zistený, ak áno je trestný, ktorý zákon ho v takom prípade sankcionuje? Nová penalit nastoľuje už iné otázky: Čo je tento čin, čo je táto násilnosť, aké by boli najlepšie opatrenia, ako by s dal tento čin napraviť?
Žádné komentáře:
Okomentovat