Tri modality historického zmyslu

Tri modality historického zmyslu
Historický zmysel, aký zmysel by mala mať história:
1.) Ničí skutočnosť v priamom rozpore s tým ako história tém sa snaží skutočnosť rozpoznať a rozpamätať sa na ňu.
História sa snaží reštituovať „veľké okamihy bytia“ a tým vlastne bráni vystúpiť na povrch skutočnému životu.
2.) Spočíva v disonancii, ktorá ničí identity, čo je v rozpore s históriou chápanou ako kontinuitou alebo tradíciou.
Iba takýmto chápaním mnohosti časových identít, nepodliehajúcich kontinuite sa môžeme zaoberať nepatrnými detailmi, s ktorých je zostrojený svet.
3.) Rúha sa proti pravde a ničí ju, čo je v priamom rozpore s históriou ako poznaním.
Neobjavuje teda niečo ako objektívnu pravdu a nerozširuje poznanie v Baconovskom zmysle ovládania prírody. Ničí istotu partikulárnymi pravdami a rozpúšťa jednotu subjektu.

Záver
Genealóg má teda odhaľovať iracionálno pod zdanlivo racionálnym. Je zameraný proti pravdám a vedeniu moderného sveta a jeho úlohou je odhaliť pôsobenie moci v praktikách, ktoré tieto pravdy legitimizujú. Genealógia je teda postavená na postuláte, že v dejinách neexistuje žiadna konštantná ľudská subjektovosť, žiadna platná filozofická antropológia, žiadna pravdivá ľudská podmienenosť alebo prirodzenosť.
V dejinách nie je žiadna podmienenosť, žiadny poriadok, nemnôžeme uniknúť pôsobeniu moci a náhodnosti.

Genealógia nehľadá v dejinách:
- hĺbku, finalitu, kontinuitu a jednotu. Vzdáva sa tohto nadhistorického stanoviska.
- ale hľadá nezredukovaný rozptyl vecí. Vzťah síl, moc a jej uplatňovanie, zápas o ovládanie.