Zamestnávateľ

Zamestnávateľ je pre

a) FO v pracovnom pomere právnická osoba (sídlo alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky) alebo FO (trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt), ku ktorej je FO v pracovnom pomere

b) FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad

c) FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom FO vykonáva štátnu službu

d) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR Kancelária NRSR

e) predsedu vyššieho územného celku VÚC, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA mestská časť, pre starostu mestskej časti v KE mestská časť a pre primátora mesta mesto

f) poslanca vyššieho územného celku VÚC, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v BA mestská časť a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v KE mestská časť v KE

g) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo

h) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva

i) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti VÚC alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti

j) FO vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody

Samostatne zárobkovo činná osoba FO

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa Zákona o znalcoch a tlmočníkoch v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napríklad Zákon o daňových poradcoch)

d) je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

e) je konateľom SRO

f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere

g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona

h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa ObchZ

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení, v nemocenskom poistení, v dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti.

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení, v nemocenskom poistení, v dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti.

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení
Poistenec na účely Zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa Zákona o zdravotnom poistení.

Platitelia poistného (platí sa zdravotnej poisťovni):

a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát.

Zamestnanec je:
a) FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere,
b) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR,
c) predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, v Košiciach a primátor mesta,
d) poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
e) spoločník SRO, komanditista, a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti,
f) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
g) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
h) FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Princípy sociálneho zabezpečenia

Princípy sociálneho zabezpečenia

- princíp všeobecnosti (univerzality) – vzťahuje sa na všetkých, možnosť pripoistenia
- princíp rovnosti – snaha zabezpečiť osoby podľa rovnakých pravidiel, zrušiť rozdiely
- princíp komplexnosti (úplnosti) – všetky sociálne udalosti sú pokryté dávkami sociálneho zabezpečenia
- princíp adekvátnosti –dávky sú adekvátne aktivite zo strany subjektu o ktorý ide
- princíp sociálnej garancie- garantuje aspoň zabezpečenie minimálnej životnej úrovne
- princíp solidarity
- princíp sociálnej spravodlivosti
- princíp participácie

Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v sociálnom zabezpečení

Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra pozostávajúca z
mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Tieto inštitúcie zabezpečujú výkon sociálneho zabezpečenia.

Inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu

Ministerstvo školstva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
MPSVR SR
MVRR SR - podpora bývania
Ministerstvo financií SR – Štátna podpora stavebného sporenia
Inštitúcie financované z odvodového systému
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poisťovne

Postavenie sociálneho zabezpečenia v sociálnej politike

Postavenie sociálneho zabezpečenia v sociálnej politike

Delenie SP:

- časť sociálneho zabezpečenia
- rodinná politika
- zdravotná politika
- vzdelávacia politika
- bytová politika

Sociálne zabezpečenie sa delí na 3 základné systémy:

1. Poisťovací systém
- Zdravotné poistenie ( verejné zdravotné, individuálne )
- Nemocenské
- Dôchodkové
- Úrazové
- Garančné
- Poistenie v nezamestnanosti

2. Systém štátnej sociálnej podpory
- Jednorazové dávky
- Opakujúce sa dávky

3. Systém sociálnej pomoci
- Pomoc v hmotnej núdzi
- Pomoc v sociálnej núdzi

Faktory ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

Faktory ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

Faktory vysvetľujú kauzálne vzťahy medzi formou, obsahom a funkciou sociálneho zabezpečenia a komponentami spoločenského prostredia:

A. vnútorné faktory

a. demografický faktor vplýva na usporiadanie sociálneho zabezpečenia.
i. dôležitá je veková štruktúra, v súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách demografické starnutie. Obyvateľstvo delíme podľa veku na predpoduktívny vek (do 14 rokov), produktívny vek (do 59 rokov) a poproduktívny vek (od 60 rokov).
ii. význam má aj pomer medzi počtom žien a počtom mužov, počet chorých a zdravých
iii. migrácia obyvateľstva
b. ekonomický faktor = vplyv hospodárskej situácie
c. politický faktor = orientácia krajiny, miera sociálneho štátu
d. ekologický faktor
e. systém tvorby a rozdeľovania prostriedkov sociálneho zabezpečenia
f. etické a morálne názory
g. platný právny poriadok
h. tradície v spoločnosti

B. vonkajšie faktory

a. vplyv zahraničných skúseností, porovnávacie štúdie
b. činnosť medzinárodných organizácií

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 2. část

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 2. část

V stručnosti možno konštatovať nasledovné pozitíva nového systému sociálneho
zabezpečenia:

- zavedenie trojpilierového kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia
- snaha o adresnejšie poskytovanie dávok a služieb
- tlak na osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi vyvinúť väčšiu aktivitu pre vymanenie sa zo záchrannej siete
- snaha o odstránenie príležitostí na zneužívanie systému (napríklad nemocenské poistenie)
- vyššia transparentnosť systému (napr. rozčlenením dôchodkového poistenia na starobné a invalidné)

Spolu s novým Zákonníkom práce vytvára zákon o sociálnom poistení rámec pre flexibilnejší trh práce (pracovný týždeň až 48 hodín, flexibilné nastavenie pracovných hodín, flexibilné čiastočné úväzky, zjednodušenie podmienok, za ktorých môže byť zamestnanec prepustený, oslabenie moci odborov).

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 1. část

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 1. část

Slovensko – zmena medzi rokmi 2003 a 2004

Významné zmeny do fungovania systému priniesol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, nahradil 15 rokov účinný zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších 53 súvisiacich zákonov a podzákonných právnych noriem, ktoré zneprehľadňovali systém sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky.

Spolu so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca vytvárajú prehľadný a zjednodušujúci rámec. Okrem systému zdravotného poistenia reformoval zákon o sociálnom poistení všetky poistné systémy.

Filozofia úpravy systému sociálneho poistenia je postavená na prechode zozabezpečovacieho systému na systém poistný, založený na princípe zásluhovosti, princípeindividuálnej zodpovednosti a princípe osobnej zúčastnenosti poistenca na tvorbe zdrojov,ktoré zabezpečujú dôstojný život v poproduktívnom veku.

Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu

Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu. - na znovu oživenie oblastí závislých na rybolove.

Európska únia prevzala do svojej agendy dva dokumenty Rady Európy a to Európsku sociálnu chartu z roku 1961 a tzv. Revidovanú európsku sociálnu chartu z roku 1966. Obsah týchto dokumentov sa mal stať aj súčasťou Zmluvy o ústave.

Obsahuje napríklad takéto práva:

- právo na spravodlivé pracovné podmienky - právo na bezpečné a zdravé podmienky
- právo na spravodlivú odmenu - právo organizovať sa
- právo na kolektívne vyjednávanie - právo detí a mladistvých na ochranu
- právo žien na ochranu - právo na odborné vzdelanie
- právo na poradenstvo a voľbu povolanie - právo na ochranu zdravia
- právo na sociálne zabezpečenie - právo na sociálnu, lekársku pomoc
- právo na sociálne služby - právo telesne a duševne postihnutých občanov na odbornú prípravu na profesionálnu a sociálnu adaptáciu - právo rodiny na soc.právnu a ekonomickú ochranu
- právo matky na soc.ekoomickú ochranu - právo vykonávať zárobkovú činnosť na území zmluvných strán - právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc

Ďalej obsahuje konkrétne vypracovaný mechanizmus charty
- každý štát má povinnosť každé dva roky podať tajomníkovi RE správu o opatreniach v danom štáte

Kontrolnú činnosť vykonávajú :

• Výbor nezávislých expertov
• Vládny výbor
• Výbor ministrov
• Parlamentný výbor

Európsky fond regionálneho rozvoja,

Európsky fond regionálneho rozvoja, má pomáhať vyrovnávať rozdiely medzi bohatými a chudobnými centrami a regiónmi a teda pomôcť zlepšovať sociálnu situáciu ľudí v chudobných regiónoch. Finančná podpora z tohto fondu má investičnú povahu. Z tohto fondu sa podporuje napríklad konkurencieschopnosť najmä malých a stredných podnikov alebo miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti. O podporu môžu žiadať regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší než 75 % priemeru Európskej únie. Podmienkou pridelenia prostriedkov je, že príslušný štát má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán a v jeho rámci operačné programy a konkrétne projekty. Na realizácii sa musí spolupodieľať aj príslušná krajina svojimi vlastnými prostriedkami. Zodpovedá zaň zo slovenskej strany Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo - na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a jedným z jeho zámerov je udržať ľudí na vidieku

Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo

Európsky fond regionálneho rozvoja

má pomáhať vyrovnávať rozdiely medzi bohatými a chudobnými centrami a regiónmi a teda pomôcť zlepšovať sociálnu situáciu ľudí v chudobných regiónoch. Finančná podpora z tohto fondu má investičnú povahu. Z tohto fondu sa podporuje napríklad konkurencieschopnosť najmä malých a stredných podnikov alebo miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti. O podporu môžu žiadať regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší než 75 % priemeru Európskej únie.

Podmienkou pridelenia prostriedkov je, že príslušný štát má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán a v jeho rámci operačné programy a konkrétne projekty. Na realizácii sa musí spolupodieľať aj príslušná krajina svojimi vlastnými prostriedkami. Zodpovedá zaň zo slovenskej strany Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo - na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a jedným z jeho zámerov je udržať ľudí na vidieku

Tri druhy politík v EÚ, Štrukturálne FONDY Únie

V EÚ sú tri druhy politík:

1. národné politiky - sú v kompetencii národných vlád (sociálna politika, školská a kultúrna politika),
2. spoločné politiky - podieľa sa únia a národné vlády podľa princípu subsidiarity (poľnohospodárska politika)
3. jednotné politiky - výlučnú kompetenciu má únia (spoločná obchodná politika, colná únia).

Členské štáty prispievajú k napĺňaniu cieľov únie prostredníctvom svojich politík zamestnanosti a so zreteľom na vnútroštátnu prax týkajúcu sa zodpovednosti sociálnych partnerov.

Štrukturálne FONDY Únie :

Európsky sociálny fond je finančným nástrojom na podporu európskej zamestnanosti členských štátov. Podporuje predovšetkým:

1. rozvoj aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na boj proti vzniku nezamestnanosti, najmä dlhodobej,
2. rozvoj aktivít na zjednodušenie začlenenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce,
3. pracovnú integráciu mladých ľudí,
4. zlepšovanie vzdelávania, odborného školstva, poradenstva a podmienok pre celoživotné vzdelávanie,
5. aktivity v oblasti rozvoja podnikania,
6. opatrenia na zlepšenie prístupu žien na trhu práce.

Sociálna politika v EÚ 2.

1987 až 1992:

Do platnosti vstúpil tzv. “Single European Act”30, podľa ktorého sa od 31. decembra 1993 vytvára spoločný európsky trh. V oblasti európskej sociálnej politiky boli zavedené nové
regulácie, týkajúce sa najmä zlepšenia pracovných podmienok, „sociálneho dialógu“
(iniciatívy v oblasti pracovného trhu), štrukturálnych fondov. 9. decembra 1989 bola
členskými krajinami prijatá „Všeobecná charta základných sociálnych práv zamestnancov“ .

EÚ po roku 1993 (Maastricht)

Maastrichtská zmluva priniesla v oblasti sociálnej politiky množstvo zmien. Princíp subsidiarity získava na význame v častiach vymedzujúcich sociálnu politiku. Národná politika má prioritu nad spoločnou, avšak len dovtedy, kým pri implementácii pravidiel na národnej úrovni nedochádza k znižovaniu dosiahnutých životných štandardov, pracovných podmienok, bezpečnosti pri práci a pod. Na základe článku III bol založený Európsky sociálny fond a začína sa apelovať na ekonomickú a sociálnu jednotu.

Boli zavedené kapitoly týkajúce sa grantovej podpory vzdelávania mladých ľudí, „zmluva o sociálnej politike“ posilňuje úlohu sociálnych partnerov. Zmluva však iba dopĺňa alebo podporuje politiky jednotlivých štátov. Postupne došlo na európskej úrovni k prijatiu ďalších dokumentov: Zelená kniha – Európska sociálna politika (1993), Biela kniha (1994), Modernizácia a zlepšenie sociálnej ochrany v Európskej únii (1997), Charta základných práv Európskej únie (Nice 2000).

Slovenská republika sa 1. mája 2004 stala členským štátom Európskej únie, čím prebrala na
seba záväzok zaručiť prístup fyzických osôb k sociálnemu zabezpečeniu v súlade s princípmi
a cieľmi formujúcej sa európskej sociálnej doktríny.

Do mája 2004 zabezpečovali vzájomné vyplácanie dávok medzi členskými aj pristupujúcimikrajinami EÚ bilaterálne dohody, od tohto dátumu ich nahrádza jednotná legislatíva EÚ. Abyžiaden obyvateľ únie pri poberaní sociálnych dávok nedoplácal na voľný pohyb za prácou,vzťahujú sa na všetkých Spoločné podmienky sociálneho zabezpečenia (Common Provisionson Social Security).

Sociálna politika v EÚ 1.

Sociálna politika v EÚ

Vývoj Európskej sociálnej politiky možno rozdeliť do 4 etáp:

1957 až 1972:

Základy boli položené Rímskymi zmluvami . Zakladajúce členské štáty však nevyvíjali špecifické spoločné aktivity. Bežné aktivity sa zameriavali najmä na rovné zaobchádzanie s mužmi a ženami (v oblasti odmeňovania), nárok na dôchodok aj v prípade, ak sa zamestnanec sťahuje do inej krajiny či finančná podpora mobility zamestnancov. 18. októbra 1961 bola v Turíne spísaná Európska sociálna charta.

1972 až 1987:

Na Parížskom summite v roku 1972 bola sociálna politika rozšírená. Prvýkrát sa spomína Európska sociálna únia, ktorá vymedzuje množstvo sociálno-politických oblastí, napr.
spoločnú zamestnávateľskú politiku, zdravie a bezpečnosť pri práci, rozvoj a implementáciu
základných princípov sociálneho zabezpečenia, vytvorenie rámcových podmienok pre
uzatváranie európskych kolektívnych vyjednávacích zmlúv a pod.

Sociální politika, Chudoba a sociálna politika

Chudoba a sociálna politika

Najvýraznejším javom z hľadiska sociálnej politiky je chudoba. Podľa Katolíckeho sociálneho lexikónu je to trvalý nedostatok prostriedkov na zabezpečenie životných potrieb.
Chudoba na Slovensku

Na Slovensku má chudoba hlavne tri podoby:
1. spojená s demografickým alebo sociálnym statusom (osamelé matky s deťmi, mnohodetné rodiny, osamelí dôchodcovia),
2. etnická chudoba (Rómovia)
3. nová chudoba, vyplývajúca z dlhodobej nezamestnanosti

Za chudobného považujeme na Slovensku osobu, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. Zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana nedosahuje zákonom určené životné minimum.

Faktory najviac zapríčiňujú chudobu:

• vzdelanie osoby na čele domácnosti,
• zamestnanecký status osoby na čele domácnosti (postavenie na trhu práce),
• lokalita domácnosti (po prijatí do EÚ z prostriedkov štrukturálnych fondov. Každý región, ktorého HDP je nižší než 75% priemeru HDP EÚ)
• demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí),
• etnická príslušnosť, najmä rómska.

Úlohou sociálnej politiky je pôsobiť na odstránenie príčin aj dôsledkov chudoby.

Sociální politika, Nástroje sociálnej politiky, Vecné a peňažné dávky ako nástroj sociálnej politiky

Nástroje sociálnej politiky

- legislatíva (sociálno-právna) – napr. zákonník práce, minimálna mzda...
- programovanie a plánovanie
- kolektívne vyjednávanie
- sociálne príjmy ( Z. 463/2003 )- peňažné dávky
- sociálne služby ( v rámci soc. pomoci)- napr. starostlivosť o starých občanov...
- vecné dávky – napr. lieky, zdravotné pomôcky, stravovanie, (peňažné dávky sa môžu zmeniť na vecné)
- účelové pôžičky
- úľavy a výhody (napr. cestovné – študenti, dôchodci)
- ceny spotrebného tovaru
- sociálne poistenie

Vecné a peňažné dávky ako nástroj sociálnej politiky

- dávky sú najdôležitejším nástrojom sociálnej politiky, slúžia na zabezpečenie finančných potrieb jednotlivca v prípade, že sa vyskytne sociálna udalosť, ktorá mu nedovoľuje zabezpečiť si príjem vlastným úsilím.
– peňažné dávky (dávky plynúce so sociálneho poistenia, štátne dávky...)
- peňažné dávky sa však môžu v niektorých prípadoch zmeniť na vecné dávky – napríklad rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok nevyužíva tento príspevok v prospech dieťaťa, môže poberať príspevok obec, ktorá nakúpi veci potrebné pre dieťa a tak zabezpečí aby rodič príspevok nepoužil inak ako v prospech dieťaťa
- vecné dávky - napr. lieky, zdravotné pomôcky, stravovanie

Sociální politika, Funkcie sociálnej politiky, Prevencia a sociálna politika

Funkcie sociálnej politiky

Ochranná – rieši vzniknuté sociálne situácie, snaží sa odstrániť nepriaznivé životné situácie
Rozdeľovacia – úzko súvisí s princípom spravodlivosti, je to najzložitejšia a najvýznamnejšia funkcia,treba však nájsť zlatú strednú cestu pretože ak ide o:

-vysokú mieru prerozdeľovania – oslabuje podnety ľudí k práci, vlastnú iniciatívu
- nízka miera prerozdeľovania – môže mať dopad na chudobu, sociálne problémy, nepokoje...

Stimulačná – podporuje, stimuluje sociálnu situáciu, správanie a konanie jednotlivca, rodiny
Preventívna – vedie k tomu, aby sa prijímali také opatrenia, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivej sociálnej situácie (snaha predísť škodám )
Homogenizačná – cieľom je poskytnúť rovnaké možnosti pre každého, každý občan SR má rovnaké možnosti

Prevencia a sociálna politika
- aktívna sociálna politika - dôraz na prevenciu, predchádzanie vzniku sociálnych problémov prijímaním opatrení "ex ante". Prevenciu je možné dosiahnuť:
– tzv. systémovou sociálnou politikou- zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho fungovania
- tzv. intervencionistickou sociálnou politikou - opatrenia, ktorými sa dopredu vytvárajú predpoklady pre účinné riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov

Sociální politika, Zásady sociálnej spravodlivosti, Princíp solidarity, Princíp subsidiarity, Princíp participácie

Zásady sociálnej spravodlivosti
- každému rovnako
- každému podľa jeho potrieb – je nerealizovateľná, ale vo vzťahu k určitým skupinám subjektov by sa dala realizovať (riešenie chudoby a pod.)
- každému podľa jeho zásluh

Princíp solidarity
- založený na vzájomnej podpore a spolupráci medzi ľuďmi – vychádza z tézy, že človek je svojou existenciou čiastočne odkázaný na druhých
- je výrazom porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti
- hovorí o solidarite jednotlivcov, rodín, celoštátnej, medzinárodnej solidarite

Solidaritu možno rozdeliť:
- medzinárodná
- celoštátna
- regionálna
- miestna
- solidarita jednotlivcov
- solidarita rodín
- solidarita z iného hľadiska (napr. solidarita zdravých ľudí s chorými...)

Princíp subsidiarity
- každý subjekt je povinný najskôr pomôcť si sám, keď túto možnosť nemá, potom pomáha rodina, štát je tu na poslednom mieste v rámci pomoci, ale musí vytvoriť také podmienky, aby si občan mohol pomôcť sám.
- občania majú na seba prevziať zodpovednosť

Princíp participácie
- život občana je ovplyvnený určitými rozhodnutiami – musia mať občania možnosť zúčastniť sa procesov, ktorými môžu získať určitý prínos.
- človek má mať možnosť zúčastniť sa na procesoch, ktoré ovplyvňujú jeho život

Sociální politika, Spravodlivosť a sociálna politika

Spravodlivosť a sociálna politika

Spravodlivosť:

Legálna – pozeráme sa na ňu z hľadiska platného práva (de lege lata)
Etická – vyžaduje zmenu platného práva, z hľadiska určitých predstáv (de lege ferenda)
- neexistuje jednotné vymedzenie pojmu soc. spravodlivosť
- je to pojem relatívny a treba k nemu pristupovať podľa charakteru konkrétnej situácie
- je určitým ideálom, ako by mala spoločnosť existovať a rozdeľovať

S pojmom soc. spravodlivosť sa spája aj problematika ekvitálneho práva. Ide o slušnosť v práve a o možnosť odstránenia tvrdosti pri vykonávaní sociálnej politiky.

Celkove rozlišujeme pri sociálnej spravodlivosti štyri dielčie aspekty:

1. distributívny - žiada, aby sa rozdeľovanie príjmov, majetku a moci v spoločnosti posudzovalo podľa účinkov na tie osoby, ktorých hmotné potreby nie sú uspokojované.
2. komutatívny – výmenná spravodlivosť vyžaduje statočnosť a čestnosť pri všetkých dohodách a obchodoch, treba zachovať rovnováhu medzi výkonom a protivýkonom (za slušnú prácu a výkon aj zodpovedajúcu odmenu, ale za slušnú mzdu aj kvalitnú prácu).
3. participatívny – (spravodlivosť podieľania sa) ľudia majú povinnosť podieľať sa aktívne a produktívne na živote spoločnosti, ale spoločnosť im to musí aj umožniť
4. legálny - vyžaduje férové používanie práva, rovnosť každého pred zákonom, nestrannosť súdov.

Sociálna spravodlivosť sa musí orientovať na všeobecné dobro, na záujmy budúcich generácií. obsah sociálnej spravodlivosti nie je nemenný. Ako sa vyvíja spoločnosť, tak bude sa vyvíjať aj konkrétna náplň sociálnej spravodlivosti.

Sociální politika, Základné princípy SP

Základné princípy SP

- princíp sociálnej spravodlivosti – základný princíp v SP. By tu mali byť určité možnosti, aby sa aj odstránili tvrdosti. (v SR to neexistuje)

- princíp solidarity – môže byť medzinárodná (aktivita určitých medzinárodných organizácii), celoštátna (v štáte určité orgány), miestna a regionálna, jednotlivcov a rodín (vnútrorodinná solidarita). Niekedy môže veľká solidarita viesť k utlmeniu aktivity jednotlivca.

- princíp subsidiarity – uplatňuje sa v modely sociálnej pomoci. Musíme sa postarať každý sám o seba, a až keď nám nikto nepomôže nastupuje štát.

- princíp participácie – každý z nás participuje na sociálnej situácií (sociálne, zdravotné poistenie), či už viac alebo menej. Sociálne ohlasy sa prejavujú – model výkonný – ovplyvňuje ju podnikateľská činnosť, zamestnanie...

Sociální politika, Sociálnopolitické doktríny z hľadiska európskeho regiónu

Sociálnopolitické doktríny z hľadiska európskeho regiónu

SP smeruje k ovplyvňovaniu sociálneho systému a jeho cieľov.
Treba pritom uplatniť základné princípy, ktoré sú pre SP určujúce a z ktorých táto SP v jednotlivých oblastiach vychádza.

Význam pri ich interpretácií majú soc.-polit. doktríny, ktoré vychádzajú z 3 smerov:
1. konzervativizmus v obl. SP - predstavuje dôraz na osobnú slobodu a individuálnu zodpovednosť, zdôrazňuje, že každý je zodpovedný sám za svoju sociálnu situáciu, nepodceňuje ale solidarizmus, kladie dôraz na individuálny prístup k sociálnemu postaveniu jednotlivca

2. kresťanské sociálne učenie – vychádza z kresťanskej filozofie, podľa ktorej za sociálnu situáciu nie je zodpovedný iba jedinec, ale do určitej miery aj spoločenský systém, ktorý postavenie tohto jedinca predurčuje. Uznáva osobnú slobodu ale zdôrazňuje, že je tu potrebný aj mravný záväzok

3. demokratický socializmus – usiluje sa o zabezpečenie dôstojných životných podmienok jedincov. Zabezpečuje rovnosť vo všetkých vzťahoch, zdôrazňuje úlohu štátu

Sociální politika, Typy a modely sociálnej politiky

Typy a modely sociálnej politiky

Typy rozdeľujeme podľa toho aká je účasť štátu na SP. Podľa postavenia štátu v SP
1) redistributívny typ SP (rozdeľovanie, opätovné rozdeľovanie) – typická je dominantná úloha štátu. Štát nahrádza zodpovednosť subjektov, ruší niekedy aj aktivitu tých subjektov a štát sa o všetko postará. (škandinávske štáty)

2) výkonný typ SP – zdôrazňuje význam na výkone práce, čiže ekonomickú činnosť (zamestnávateľsko-zamestnanecké vzťahy, podnikanie), pre tento typ je typická existencia poistných vzťahov. On je poistený, platí si poistné, ak vznikne nejaká poistná udalosť, poskytne sa mu poistná dávka, alebo služby (Franc., Nem, Rak).

3) reziduálny – orientuje sa výhradne na trh, rodinu a jedinca v rámci trhového mechanizmu. Ty si zodpovedný za sociálnu situáciu, ak to nezvládneš, až potom nastupuje štát (USA, Jap., Angl.).

Modely SP (iné pomenovanie typov SP):
» model demokratického socializmu (= typ 1)
» model sociálne demokratický (= typ 2)
» model sociálne liberálny (= typ 3)

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 3.

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 3.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so ZP, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (nad 70%) sa na tieto účely započítava za troch.

Na účely zákona o službách zamestnanosti, občanom so ZP je občan, ktorý je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení. Invalidný je ten, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% (nad 40). Na účely toho zákona sa rozumie občanom so ZP, ktorý nie je invalidný ale má pokles schopnosti od 20-40%.

Na účely povinného zamestnávania občanov so ZP sa rozumie len občan, ktorý je invalidný - nad 40%.

Zadanie zákazky chránenej dielne - rozsahom 3x minimálnej potreby práce – v hodnote min. mzdy + poistenie na zdravotné, sociálne poistenie (upresní UPSVaR).

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 2.

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 2.

Dávka patrí pri dočasnej PN aj za sobotu aj nedele. Zákon potom ustanovuje, kedy dávka nepatrí, keď patrí nemocenské, materské, ošetrovné. Náhrada príjmu nepatrí ani vtedy, ak DPN vznikla v dôsledku spáchania trestného činu (právoplatne odsúdený za spáchanie TČ). Patrí vo výške polovice, keď DPN v súvislosti s požitím alkoholu / iných návykových, omamných látok. Náhrada príjmu pri DPN sa jej poskytovanie zastaví, odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu. Náhrada príjmu sa zastaví odo dňa keď sa zistí, že práceneschopný zamestnanec sa nezdržiava na tom mieste, na ktorom sa má zdržiavať a to bez súhlasu lekára.

Kontrolu za prvých 10 dní vykonáva zamestnávateľ. Od 1.8.06 novelou môže sociálna poisťovňa vykonávať kontrolu hneď od začatia dočasnej PN.
Zamestnávateľ vykonáva kontrolu liečebného režimu so súhlasom zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím (5/2004 Zb.z. o službách zamestnanosti). (Zásada zmluvnosti – pracovný vzťah musí vzniknúť na základe dohody – zákon 5/2004 je zásada porušená pozitívne).

Ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov (20 + viac) je povinný z okruhu svojich zamestnancov zamestnávať 3,2% občanov zo zdravotným postihnutím. (napr. 20 zamestnancov mám, 3,2% z 20 = 0,64 človeka. Zákonodarca ustanovil: od 0,5 vrátane 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor = 1). Zamestnávateľ nemusí reálne zamestnávať občanov so ZP, ale splní si tú úlohu, že ho zamestnáva, ak zadá zákazku pre chránenú dielňu.

Ak reálne nezamestnáva a nemôže ani zadať zákazku pre chránenú dielňu, ale musí do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na príslušný UPSVaR „odvod za neplnenie povinnosti zamestnávať občanov so ZPS“ (to nie je pokuta) a to výške 3x minimálnej mzdy u mesačne odmeňovaného, ktorá platí k 31.3. nasledujúceho roku za každého nezamestnaného občana so ZPS, ktorého mal zamestnať. Túto povinnosť má ale iba vtedy, ak občan ZP je vedený na príslušnom UPSVaR.

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 1.

Úloha štátu v sociálnej politike
štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v tej-ktorej etape rozvoja spoločnosti.
- postupne sa táto úloha mení
- v súvislosti s úlohou štátu hovoríme o určitých typoch sociálnej politiky – redistributívny, výkonný, reziduálny

Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky
- zvyšovanie kvalifikácie zam-cov (považuje sa za prekážku v práci zam-ca)
- prehlbovanie kvalifikácie zam-cov (považuje sa za výkon práce, čiže zam-c má nárok na mzdu)
- odvádza poistné za seba i za zam-cov

Politika zamestnanosti
Zamestnávateľ pôsobí v rámci poisťovacieho systému nakoľko je povinný platiť poistné aj za seba i odvádzať poistné za zamestnancov. Plní úlohu v rámci odvodových povinností ale zamestnávateľ hrá veľmi dôležitú úlohu pri poskytovaní sociálnej dávky - pri dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) – „náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca“ – sociálna dávka, ktorú poskytuje zamestnávateľ zo svojich vlastných prostriedkov za prvých 10 kalendárnych dní od vzniku DPN. Táto dávka je upravená osobitným zákonom 462/2003 Zb.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Sociální politika, Vývojové etapy sociálnej politiky, Objekty sociálnej politiky z hľadiska vplyvu jednotlivých opatrení sociálnej politiky,

Vývojové etapy sociálnej politiky

Objekty sociálnej politiky z hľadiska vplyvu jednotlivých opatrení sociálnej politiky.

Objekty:
1. jedinec/jednotlivec
2. určité skupiny ľudí
3. všetci obyvatelia daného štátu

Objekty
sú to subjekty vo vzťahu ku ktorým pôsobia sociálno-právne opatrenia. SP jednoznačne orientovaná antropocentrickys (stredom všetkého je človek). Konkrétne sociálno-politické opatrenia pôsobia pre všetkých občanov (právo na zdravotnú starostlivosť), niektoré sú prijímané len pre určitých jednotlivcov/skupinu ľudí (rodiny s deťmi – príspevok pri narodení dieťaťa, dávka v nezamestnanosti – nezamestnaný), niektoré sú štrukturované z hľadiska veku (rodičovský príspevok do 3 rokov dieťaťa, prídavok na dieťa do 25 rokov, na účely SP nezaopatrené dieťa do 26 rokov, dovŕšenie dôchodkového veku 62 r.), z hľadiska pohlavia (v oblasti sociálnej sféry – len rozdiel – tehotenstvo a pôrod), z hľadiska vzdelania (u nás dopad vzdelania na oblasť sociálneho zabezpečenia nie je – ak niekto získa vzdelanie stráca napr. nezaopatrené dieťa na účely sociálneho poistenia – do 26 r. a sústavná príprava na strednej a vysokej škole), podľa príjmov (systém sociálnej pomoci),

Subjekty sociálnej politiky

Subjekty:
• štát (významný subjekt, hrá dôležitú úlohu. Podľa účasti štátu v zabezpečovaní SP – v niektorých štátoch sa znižuje účasť štátu na sociálnej politike – prechádza na iné subjekty a podľa toho sa delia na modely)
• orgány štátu (NR SR, vláda, Ministerstvo PSVaR, MZ, MŠ, MF)
• verejnoprávne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Zdravotné poisťovne)
• zamestnávatelia (platí poistné za svojich zamestnancov, i za seba)
• zamestnávateľské, zamestnanecké a odborové organizácie
• miestne komunity, obce a ich orgány
• charitatívne organizácie, občianske iniciatívy
• cirkev
• občania, rodiny, domácnosť

Sociální politika, Prístupy nazerania na SP, Aktívna a pasívna sociálna politika, Sociálna politika z hľadiska faktoru času, priestoru

SP = súbor aktivít, ktoré cieľavedome smerujú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku/ určitých skupín obyvateľstva a zabezpečeniu udržania sociálnej suverenity a sociálnej istoty v rámci daných hospodárskych, politických možností tej ktorej krajiny

Prístupy nazerania na SP:
- širšie chápanie SP – konanie najmä zo strany štátu, ktorým je ovplyvňovaná sociálna sféra celej spoločnosti. SP je vnímaná ako aktivita viažúca sa bezprostredne k životným podmienkam ľudí.
- Oblasť/súčasť hospodárskej politiky. Eliminácia sociálnych tvrdostí, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu
- Redukovaná na „núdzové“ riešenie – súbor opatrení prijímaných v prospech osôb nie na základe rozdeľovania pracovného pomeru ale z hľadiska verejnej spotreby

Aktívna a pasívna sociálna politika

Delenie SP:
- aktívna (perspektívna) SP – prevencia – predchádza vzniku sociálnych problémov, prijímaním určitých sociálnych opatrení
- pasívna (retrospektívna) SP – zameriava sa na riešenie už vzniknutých sociálnych problémov (ex post)

Sociálna politika z hľadiska faktoru času
Faktor času –sociálno-politické opatrenia sa dotýkajú súčasnosti alebo sa dotýkajú budúcnosti. Prítomnosť – právo na vzdelanie, ochrana pracovného pomeru. Budúcnosť – riešenie situácie, ktoré môže nastať v budúcnosti (sociálne poistenie -materská dovolenka, dočasné PN)

Sociálna politika z hľadiska faktoru priestoru
Faktor priestoru – na území ktorého štátu pôsobí sociálno-politické opatrenie. Pôsobia na území daného štátu (republika) ale sú aj také opatrenia, ktoré platia len v určitom regióne (obec).

Podstata sociálnej politiky a jej základná charakteristika

Podstata sociálnej politiky a jej základná charakteristika

V iných systémoch práva hovoríme o právnych úkonoch, v SP a PSZ tiež hovoríme o PU, ale oveľa väčší význam sú sociálne udalosti. Právny úkon - prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene a zániku určitého vzťahu. Sociálne udalosti sú právnymi skutočnosťami objektívneho charakteru, sú nezávislé na vôle toho ktorého subjektu.

Sociálna politika:
» praktická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie
» súhrn zásad smerujúcich k odstráneniu určitých nedostatkov spoločenského života
» praktická činnosť smerujúca k riešeniu sociálnych otázok všetkých tried a vrstiev
» snaha po zdokonalení spôsobu života
» praktická snaha, aby spoločenský celok bola pretvorená čo najideálnejšie
» súhrn cieľov, aktivít, prostriedkov a realizácie sociálneho programu tej-ktorej spoločnosti
» spôsob a hľadisko politiky vôbec a nie ako odbor

Sociálny v najširšom slova zmysle = spoločenský
Sociálny v užšom slova zmysle = zdokonaľovanie životných podmienok ľudí
Sociálny v najužšom zmysle = riešenie nepriaznivých/kritických sociálnych situácií

Súčasť SP – soc. zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, politika bývania, politika zamestnanosti, politika vzdelávania