BURZOVÉ INDIKÁTORY – oficiálnym indexom Burzy CP Bratislava (BCPB) je SAX.
SAX – kapitálový index, ktorý porovnáva trhovú kapitalizáciu vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií v referenčnom dni.
SDX – od 1996 má BCPB zavedený index vývoja trhu dlhopisov SDX
SDX je dvojzložkový:
1. zložka – štátne dlhopisy
2. zložka – dlhopisy od spoločností
S akciami úzko súvisia tzv. DOČASNÉ LISTY (sú považované za CP). Dočasný list vlastne dočasne substituuje iný cenný papier, t.j. akciu. ide o derivát cenného papiera. až po splatenie základného imania sa emitujú práve dočasné listy, ktoré sa neskôr zamieňajú za príslušné riadne akcie.
2 stupne obchodovania s dlhopismi:
1) dlhopisy na meno – obchodovanie s nimi je značne obmedzené, administratívne náročné;
2) dlhopisy na majiteľa – najvyššou mierou obchodovateľnosti.
DLHOPISY rozlišujeme:
štátne pokladničné poukážky;
obligácie: a) podnikové b) komunálne c) štátne d) zamestnanecké;
hypotekárne zástavné listy;
zmenky a) obchodné b) eskontné.
14.2 Burza cenných papierov
-//- 13. otázka
Podmienky prepustenia cenných papierov k burzovým obchodom, burza cenných papierov
14. Podmienky prepustenia cenných papierov k burzovým obchodom, burza cenných papierov.
14.1 Podmienky prepustenia CP k burzovým obchodom
BURZOVÝ OBCHOD predstavuje kúpu, alebo predaj cenných papierov na burze, všetkým účastníkom burzového obchodu, ktorým musia byť poskytnuté rovnaké informácie v rovnakom čase.
BURZOVÝ TRH:
voľný,
kótovaný.
Prijatie CP na kótovaný trh musia žiadať emitent.
Burza CP sa nachádza v Bratislave. Riadne členstvo je neobmedzené. Dočasné členstvo.
Organizuje budovanie na 3 trhoch:
1. trh kótovaných CP,
2. trh registrovaných CP,
3. voľný trh.
Základné príčiny kótovania:
1. Základné imanie - 500 mil. Sk;
2. Trhová kapitalizácia CP – 100 mil. Sk;
3. Doba podnikania – min. 3 roky.
14.1 Podmienky prepustenia CP k burzovým obchodom
BURZOVÝ OBCHOD predstavuje kúpu, alebo predaj cenných papierov na burze, všetkým účastníkom burzového obchodu, ktorým musia byť poskytnuté rovnaké informácie v rovnakom čase.
BURZOVÝ TRH:
voľný,
kótovaný.
Prijatie CP na kótovaný trh musia žiadať emitent.
Burza CP sa nachádza v Bratislave. Riadne členstvo je neobmedzené. Dočasné členstvo.
Organizuje budovanie na 3 trhoch:
1. trh kótovaných CP,
2. trh registrovaných CP,
3. voľný trh.
Základné príčiny kótovania:
1. Základné imanie - 500 mil. Sk;
2. Trhová kapitalizácia CP – 100 mil. Sk;
3. Doba podnikania – min. 3 roky.
Na burze je možné uzatvárať nasledované DRUHY OBCHODOV
Na burze je možné uzatvárať nasledované DRUHY OBCHODOV:
BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP;
PRIAMY OBCHOD – napr. hedžovacie operácie – cukor, káva, pšenica – komoditná burza;
REPO OBCHOD.
1. BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP
prebieha:
v module aukčného obchodovania,
v module kontinuálneho obchodovania,
v module blokového obchodovania – kúpa-predaj, nie sú plánované automaticky, ale zadávaním adresných objednávok,
v module obchodovania s tvorcami trhu.
2. PRIAMY OBCHOD – obchod v ktorom sa predávajúci alebo kupujúci zaväzuje kúpiť, alebo predať taký počet CP, za takú cenu, ktoré sú predvedené v príkaze na uzavretie obchodu;
3. REPO OBCHOD – obchod pri ktorom sa kupujúci a predávajúci zaväzujú:
kúpiť alebo predať taký počet CP, aké boli potvrdené v príkaze,
v uvedený deň predať späť, alebo kúpiť späť uvedený počet CP.
MAKLÉR je fyzická osoba, ktorá má povolenie udelené MF SR (ministerstvom financií). Je splnomocnený členom v ktorého mene nakupuje a predáva CP.
Môže svoju činnosť vykonávať prostredníctvom AGENTA.
AGENT je fyzická osoba splnomocnená členom v mene ktorého nakupuje alebo predáva CP, ktorá podľa pokynu makléra absolvovala školenie.
BURZOVÝ DEŇ – pracovný deň;
KURZ AKCIE – minimálny, maximálny, priemerný;
BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP;
PRIAMY OBCHOD – napr. hedžovacie operácie – cukor, káva, pšenica – komoditná burza;
REPO OBCHOD.
1. BURZOVÝ OBCHOD – nehmotné obchodovanie, odhmotnené CP
prebieha:
v module aukčného obchodovania,
v module kontinuálneho obchodovania,
v module blokového obchodovania – kúpa-predaj, nie sú plánované automaticky, ale zadávaním adresných objednávok,
v module obchodovania s tvorcami trhu.
2. PRIAMY OBCHOD – obchod v ktorom sa predávajúci alebo kupujúci zaväzuje kúpiť, alebo predať taký počet CP, za takú cenu, ktoré sú predvedené v príkaze na uzavretie obchodu;
3. REPO OBCHOD – obchod pri ktorom sa kupujúci a predávajúci zaväzujú:
kúpiť alebo predať taký počet CP, aké boli potvrdené v príkaze,
v uvedený deň predať späť, alebo kúpiť späť uvedený počet CP.
MAKLÉR je fyzická osoba, ktorá má povolenie udelené MF SR (ministerstvom financií). Je splnomocnený členom v ktorého mene nakupuje a predáva CP.
Môže svoju činnosť vykonávať prostredníctvom AGENTA.
AGENT je fyzická osoba splnomocnená členom v mene ktorého nakupuje alebo predáva CP, ktorá podľa pokynu makléra absolvovala školenie.
BURZOVÝ DEŇ – pracovný deň;
KURZ AKCIE – minimálny, maximálny, priemerný;
Základné druhy obchodov s cennými papiermi
12.2 Základné druhy obchodov s cennými papiermi
3 stupne obchodovateľnosti akcie:
a) NA MAJITEĽA (na doručiteľa) – max. miera obchodovateľnosti (neobmedzená);
b) NA MENO – najťažšie obchodovateľné – zo záujmu akcionárov prosperujúcej a.s. nepripustiť do rozhodovacieho mechanizmu akcionárov o ktorých majú kmeňoví akcionári pochybnosti;
c) NA RAD – stredný stupeň obchodovateľnosti. Nie je charakteristický pre akcie, ale pri CP dlžníckeho charakteru = zmenky.
CP znejúce na rad sú obchodovateľné obvykle po tom, čo pôvodný majiteľ tzv. indosamentom (rubopisom), t.j. legislatívne určenou formou prehlásenia sa vzdá svojich vlastníckych práv, ktoré prevádza na iného majiteľa.
MECHANIZMUS OBCHODU S KONKRÉTNYMI AKCIAMI:
Spustenie mechanizmu obchodu s konkrétnymi akciami má 2 časové dimenzie:
Časová dimenzia – obchod sa odohráva na tzv. PRIMÁRNOM TRHU, ktorý je vymedzený časovou hranicou odkúpenia CP prvým investorom až do okamihu, keď tento CP nepredá inému v poradí už druhému investorovi. Týmto aktom predaja CP začínajú hranice tzv. SEKUNDÁRNEHO TRHU a každý ďalší pohyb akcie (2-3 až n-tému) investorovi.
3 stupne obchodovateľnosti akcie:
a) NA MAJITEĽA (na doručiteľa) – max. miera obchodovateľnosti (neobmedzená);
b) NA MENO – najťažšie obchodovateľné – zo záujmu akcionárov prosperujúcej a.s. nepripustiť do rozhodovacieho mechanizmu akcionárov o ktorých majú kmeňoví akcionári pochybnosti;
c) NA RAD – stredný stupeň obchodovateľnosti. Nie je charakteristický pre akcie, ale pri CP dlžníckeho charakteru = zmenky.
CP znejúce na rad sú obchodovateľné obvykle po tom, čo pôvodný majiteľ tzv. indosamentom (rubopisom), t.j. legislatívne určenou formou prehlásenia sa vzdá svojich vlastníckych práv, ktoré prevádza na iného majiteľa.
MECHANIZMUS OBCHODU S KONKRÉTNYMI AKCIAMI:
Spustenie mechanizmu obchodu s konkrétnymi akciami má 2 časové dimenzie:
Časová dimenzia – obchod sa odohráva na tzv. PRIMÁRNOM TRHU, ktorý je vymedzený časovou hranicou odkúpenia CP prvým investorom až do okamihu, keď tento CP nepredá inému v poradí už druhému investorovi. Týmto aktom predaja CP začínajú hranice tzv. SEKUNDÁRNEHO TRHU a každý ďalší pohyb akcie (2-3 až n-tému) investorovi.
Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov, organizácia burzy
13. Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov, organizácia burzy.
13.1 Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov
Burza cenných papierov
Burza CP sa najčastejšie charakterizuje ako voľné zhromaždenie účastníkov burzových operácii (transakcií), v presne určenom čase a na určitom mieste, kde sa obchoduje s CP podľa platných predpisov a pravidiel.
Na burze CP sa obchoduje s účastinami (akcie), dlhopismi a inými cennými papiermi.
Súčasťou burzy CP môže byť i devízová burza, kde sa obchoduje s devízami a valutami.
Špecifickou burzovou činnosťou je špekulácia. Hlavným objektom špekulácie bývajú najčastejšie akcie. Burzová špekulácia je podnikateľská činnosť založená na zvážení určitých na burzu pôsobiacich okolností , ktoré vytvárajú kurzový pohyb, čo burzový podnikateľ využíva pre svoj prospech.
Burzový špekulant kupuje cenné papiere na:
- niekoľko hodín alebo dní - denná špekulácia;
- na niekoľko týždňov - krátkodobá špekulácia;
- niekoľko mesiacov - dlhodobá špekulácia.
aby ich so ziskom predal.
Zisk sa rovný kurzovému rozdielu, t.j. rozdielu medzi kurzom nákupným a predajným.
13.2 Organizácia burzy
Orgány burzy obdobné ako a.s.:
- valné zhromaždenie,
- predstavenstvo,
- dozorná rada.
Vydáva burzové pravidlá – obsahujú podmienky vydania CP pre finančný trh, spôsob obchodovania, účtovania, vyrovnávania burzových obchodov, pravidlá zabezpečenia záväzkov členov burzy a výšku poplatkov.
13.1 Burza a jej vplyv na pohyb cenných papierov a ich derivátov
Burza cenných papierov
Burza CP sa najčastejšie charakterizuje ako voľné zhromaždenie účastníkov burzových operácii (transakcií), v presne určenom čase a na určitom mieste, kde sa obchoduje s CP podľa platných predpisov a pravidiel.
Na burze CP sa obchoduje s účastinami (akcie), dlhopismi a inými cennými papiermi.
Súčasťou burzy CP môže byť i devízová burza, kde sa obchoduje s devízami a valutami.
Špecifickou burzovou činnosťou je špekulácia. Hlavným objektom špekulácie bývajú najčastejšie akcie. Burzová špekulácia je podnikateľská činnosť založená na zvážení určitých na burzu pôsobiacich okolností , ktoré vytvárajú kurzový pohyb, čo burzový podnikateľ využíva pre svoj prospech.
Burzový špekulant kupuje cenné papiere na:
- niekoľko hodín alebo dní - denná špekulácia;
- na niekoľko týždňov - krátkodobá špekulácia;
- niekoľko mesiacov - dlhodobá špekulácia.
aby ich so ziskom predal.
Zisk sa rovný kurzovému rozdielu, t.j. rozdielu medzi kurzom nákupným a predajným.
13.2 Organizácia burzy
Orgány burzy obdobné ako a.s.:
- valné zhromaždenie,
- predstavenstvo,
- dozorná rada.
Vydáva burzové pravidlá – obsahujú podmienky vydania CP pre finančný trh, spôsob obchodovania, účtovania, vyrovnávania burzových obchodov, pravidlá zabezpečenia záväzkov členov burzy a výšku poplatkov.
Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na finančnom trhu
12. Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na finančnom trhu, základné druhy obchodov s cennými papiermi.
12.1 Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na finančnom trhu
CENNÝ PAPIER – fiktívny materiál, schopný samostatného obehu popri peňažnom trhu.
DRUHY cenných papierov:
a) majetkové CP (akcie),
b) dlžnícke CP (zmenky – stredný stupeň obchodovateľnosti).
AKCIA – majetkový CP, ktorý predstavuje pre EMITENTA (vystaviteľa) akcie spôsob, resp. formu získania vlastných zdrojov externého charakteru, pre INVESTORA (akcionára) ponúkajú možnosť efektívne investovať (alokovať) voľné zdroje.
AKCIA – zaknihovateľné resp. dematerializovateľné CP vo vlastníctve akcionárov.
PRÁVA AKCIONÁRA:
1. podieľať sa na riadení a.s. podielom hlasov zodpovedajúcich počtu akcií;
2. podieľať sa na potencionálnom dosiahnutom zisku;
3. podieľať sa na likvidačnom zostatku v prípade zániku a.s.
12.1 Druhy cenných papierov, ich charakteristika a ich toky na finančnom trhu
CENNÝ PAPIER – fiktívny materiál, schopný samostatného obehu popri peňažnom trhu.
DRUHY cenných papierov:
a) majetkové CP (akcie),
b) dlžnícke CP (zmenky – stredný stupeň obchodovateľnosti).
AKCIA – majetkový CP, ktorý predstavuje pre EMITENTA (vystaviteľa) akcie spôsob, resp. formu získania vlastných zdrojov externého charakteru, pre INVESTORA (akcionára) ponúkajú možnosť efektívne investovať (alokovať) voľné zdroje.
AKCIA – zaknihovateľné resp. dematerializovateľné CP vo vlastníctve akcionárov.
PRÁVA AKCIONÁRA:
1. podieľať sa na riadení a.s. podielom hlasov zodpovedajúcich počtu akcií;
2. podieľať sa na potencionálnom dosiahnutom zisku;
3. podieľať sa na likvidačnom zostatku v prípade zániku a.s.
NEVÝHODY Z PRÁV AKCIÍ
NEVÝHODY Z PRÁV AKCIÍ:
zamedzenie spätnej konverzie akcie na peniaze;
v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja v a.s. (likvidácia) sú len malé šance akcionára na vrátenie aspoň nominálnej časti akcie. Ak vznikne likvidačný zostatok akcionár má právo podieľať sa na ňom;
ak akcionár nevlastní aspoň významný podiel (nad 20% akcií) len ťažko môže ovplyvňovať konečné rozhodovanie.
CENNÉ PAPIERE:
1. Pevne zúročiteľné CP (obligácie) – cenné papiere s pevným úrokom;
2. Obligácie – vyjadrujú prísľub zaplatenia určitej čiastky peňazí štátom, banku, podnikateľským subjektom;
3. Dividendové cenné papiere – fungujú s očakávaním dividendy (zisku) v závislosti od ich kurzu = akcie;
4. Korporačné CP – zabezpečujú členstvo v a.s. a tým i podiel na majetku i zisku
Regulatívny účinok operácií na voľnom trhu:
PRI PREDAJI OBLIGÁCIÍ (ekonomický rozmach): PRI NÁKUPE OBLIGÁCIÍ (ekonom. pokles):
NBS sťahuje peniaze z obehu, - NBS zväčšuje množstvo obeživa,
klesá ponuka kapitálu, - zvyšuje ponuku kapitálu,
rastie úroková miera, - úroková miera klesá,
drahší úver = znižuje investičnú činnosť. - lacnejší úver = zvyšuje investičnú činnosť.
zamedzenie spätnej konverzie akcie na peniaze;
v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja v a.s. (likvidácia) sú len malé šance akcionára na vrátenie aspoň nominálnej časti akcie. Ak vznikne likvidačný zostatok akcionár má právo podieľať sa na ňom;
ak akcionár nevlastní aspoň významný podiel (nad 20% akcií) len ťažko môže ovplyvňovať konečné rozhodovanie.
CENNÉ PAPIERE:
1. Pevne zúročiteľné CP (obligácie) – cenné papiere s pevným úrokom;
2. Obligácie – vyjadrujú prísľub zaplatenia určitej čiastky peňazí štátom, banku, podnikateľským subjektom;
3. Dividendové cenné papiere – fungujú s očakávaním dividendy (zisku) v závislosti od ich kurzu = akcie;
4. Korporačné CP – zabezpečujú členstvo v a.s. a tým i podiel na majetku i zisku
Regulatívny účinok operácií na voľnom trhu:
PRI PREDAJI OBLIGÁCIÍ (ekonomický rozmach): PRI NÁKUPE OBLIGÁCIÍ (ekonom. pokles):
NBS sťahuje peniaze z obehu, - NBS zväčšuje množstvo obeživa,
klesá ponuka kapitálu, - zvyšuje ponuku kapitálu,
rastie úroková miera, - úroková miera klesá,
drahší úver = znižuje investičnú činnosť. - lacnejší úver = zvyšuje investičnú činnosť.
ČLENENIE BÁNK
ČLENENIE BÁNK:
A) podľa vlastníckej formy:
Štátne banky vlastní štát, alebo pri a.s. je väčšinovým podielnikom. Zabezpečujú aj služby, ktoré sú pre iné banky nezaujímavé z podnikateľského hľadiska.
Družstevné banky sú na báze podielového družstevného vlastníctva. Podnikajú formou svojpomocného hospodárenia.
Súkromné banky – základná forma bank. podnikania. Druhy súkromných bánk:
akciové spoločnosti;
spoločnosti s ručením obmedzeným;
zmiešané (komanditné) spoločnosti;
banky jedného majiteľa.
B) podľa zamerania činnosti banky:
Univerzálne banky – vykonávajú všetky druhy bank. Operácií;
Špecializované banky:
akceptačná banka (akcept – zmenka) poskytuje akceptačný úver,
depozitná banka (sporiteľňa),
devízová banka (vo vzťahu k zahraničiu),
eskontná banka (eskont, reeskont zmeniek),
hypotekárna banka,
investičná banka,
komunálna,
záručná banka.
Komerčné banky vykonávajú 4 základné druhy bankových operácií:
1. sústreďovanie vkladov na účtoch v bankách
2. poskytovanie bankových úverov
3. sprostredkovanie platobného styku
4. operácie s cennými papiermi
- ďalej robia sprostredkovateľskú činnosť, poradenské a konzultačné služby, poskytujú expertízne služby.
A) podľa vlastníckej formy:
Štátne banky vlastní štát, alebo pri a.s. je väčšinovým podielnikom. Zabezpečujú aj služby, ktoré sú pre iné banky nezaujímavé z podnikateľského hľadiska.
Družstevné banky sú na báze podielového družstevného vlastníctva. Podnikajú formou svojpomocného hospodárenia.
Súkromné banky – základná forma bank. podnikania. Druhy súkromných bánk:
akciové spoločnosti;
spoločnosti s ručením obmedzeným;
zmiešané (komanditné) spoločnosti;
banky jedného majiteľa.
B) podľa zamerania činnosti banky:
Univerzálne banky – vykonávajú všetky druhy bank. Operácií;
Špecializované banky:
akceptačná banka (akcept – zmenka) poskytuje akceptačný úver,
depozitná banka (sporiteľňa),
devízová banka (vo vzťahu k zahraničiu),
eskontná banka (eskont, reeskont zmeniek),
hypotekárna banka,
investičná banka,
komunálna,
záručná banka.
Komerčné banky vykonávajú 4 základné druhy bankových operácií:
1. sústreďovanie vkladov na účtoch v bankách
2. poskytovanie bankových úverov
3. sprostredkovanie platobného styku
4. operácie s cennými papiermi
- ďalej robia sprostredkovateľskú činnosť, poradenské a konzultačné služby, poskytujú expertízne služby.
Pasívne a aktívne bankové operácie
11.2 Pasívne a aktívne bankové operácie
Obchodné (komerčné) banky sú finančné inštitúcie, ktoré na základe zakladacej listiny majú povolenie prijímať depozity, vklady a poskytovať úvery. Ich činnosť podlieha regulácii zo strany štátnych inštitúcií zvlášť zo strany NBS. Uskutočňujú mnoho bankových operácií:
AKTÍVNU (poskytovanie úverov);
PASÍVNU (prijímanie vkladov), ale aj sprostredkovateľskú úlohu (prevody depozitných peňazí a rôzne služby trhovým subjektom)-
AKTÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – poskytovanie úverov, cena za úver je úrok
PASÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – (tvorba vkladov) umožňuje vytvárať bankové finančné prostriedky ako dlhodobý zdroj pôžičiek a úverovania. Vkladovým spôsobom sa hromadia v banke prostriedky, čím sa hromadí rozsiahly bankový fond.
V jednotlivých fázach kolobehu fondov vznikajú dočasne voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú bankové inštitúcie.
Vznik dočasne voľných peň. prostriedkov:
• mzdy pracovníkov,
• tržby za realizovanú produkciu na vkladových účtoch,
• tvorba amortizačného fondu v podnikoch,
• rezervy a aktívne saldo štátneho rozpočtu,
• úspory obyvateľstva,
• výhry v lotériách, peňažné dedičstvá.
Pravidlom banky je udržať aktíva nad pasívami, t.j. zdravú mieru likvidity. Cena, ktorú platia banky za vkladové zdroje je ÚROK. ÚROK závisí od objemu vkladu, dĺžky uloženia vkladu, od situácie na trhu ponuky peňazí.
Pasívne operácie zahŕňajú tiež EMISIU AKCIÍ a OBLIGÁCIÍ = CP
11.3 Ostatné aktivity komerčných bánk
Obchodné (komerčné) banky sú finančné inštitúcie, ktoré na základe zakladacej listiny majú povolenie prijímať depozity, vklady a poskytovať úvery. Ich činnosť podlieha regulácii zo strany štátnych inštitúcií zvlášť zo strany NBS. Uskutočňujú mnoho bankových operácií:
AKTÍVNU (poskytovanie úverov);
PASÍVNU (prijímanie vkladov), ale aj sprostredkovateľskú úlohu (prevody depozitných peňazí a rôzne služby trhovým subjektom)-
AKTÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – poskytovanie úverov, cena za úver je úrok
PASÍVNE BANKOVÉ OPERÁCIE – (tvorba vkladov) umožňuje vytvárať bankové finančné prostriedky ako dlhodobý zdroj pôžičiek a úverovania. Vkladovým spôsobom sa hromadia v banke prostriedky, čím sa hromadí rozsiahly bankový fond.
V jednotlivých fázach kolobehu fondov vznikajú dočasne voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú voľné peňažné prostriedky, ktoré mobilizujú a sústreďujú bankové inštitúcie.
Vznik dočasne voľných peň. prostriedkov:
• mzdy pracovníkov,
• tržby za realizovanú produkciu na vkladových účtoch,
• tvorba amortizačného fondu v podnikoch,
• rezervy a aktívne saldo štátneho rozpočtu,
• úspory obyvateľstva,
• výhry v lotériách, peňažné dedičstvá.
Pravidlom banky je udržať aktíva nad pasívami, t.j. zdravú mieru likvidity. Cena, ktorú platia banky za vkladové zdroje je ÚROK. ÚROK závisí od objemu vkladu, dĺžky uloženia vkladu, od situácie na trhu ponuky peňazí.
Pasívne operácie zahŕňajú tiež EMISIU AKCIÍ a OBLIGÁCIÍ = CP
11.3 Ostatné aktivity komerčných bánk
NEPRIAME
NEPRIAME:
diskontná sadzba. NBS stanovuje diskontnú sadzbu, t.j. úrokovú mieru, ktorú platia komerčné banky za úvery centrálnej banke. Bankové inštitúcie prispôsobujú mieru svojim klientom v závislosti od výšky diskontnej sadzby;
povinné minimálne rezervy – vypočítajú sa z vkladov – slúžia na zabezpečenie likvidity. Majú formu bezúročných pohľadávok komerčných bánk u centrálnej banky, sú súčasťou celkových rezerv bánk;
operácie na voľnom trhu – predstavujú nákup a predaj štátnych cenných papierov (obligáciu) centrálnou bankou. Ich funkciou je vplývať na výšku množstva peňazí a na ponuku pôžičkového kapitálu prostredníctvom kúpy a predaja štátnych cenných papierov;
devízové operácie;
refinančné operácie (reeskont zmeniek, lombardný úver, aukčné refinančné úvery).
CB vo vyspelých štátoch ovplyvňuje nepriamymi nástrojmi peňažnú masu.
Množstvo peňazí v ekonomike sa mení vplyvom zmien v rezervách NBS. Rezervy NBS = peniaze, ktoré banky držia vo forme trezorovej hotovosti a vo forme depozít v CB.
CB je zameraná na zabezpečenie stability meny a funkčnosť celého bankového systému.
Špeciálne funkcie CB (centrálnej banky):
je bankou bánk;
je bankou vlády;
emisná banka ako jediná inštitúcia v štáte má právo emitovať hotovostné peniaze;
regulácia a dohľad nad bankovým sektorom;
CB vyhlasuje devízový kurz, spravuje menové rezervy (v zlate a devízach);
zastupuje štát v medzinárodných finančných inštitúciách.
diskontná sadzba. NBS stanovuje diskontnú sadzbu, t.j. úrokovú mieru, ktorú platia komerčné banky za úvery centrálnej banke. Bankové inštitúcie prispôsobujú mieru svojim klientom v závislosti od výšky diskontnej sadzby;
povinné minimálne rezervy – vypočítajú sa z vkladov – slúžia na zabezpečenie likvidity. Majú formu bezúročných pohľadávok komerčných bánk u centrálnej banky, sú súčasťou celkových rezerv bánk;
operácie na voľnom trhu – predstavujú nákup a predaj štátnych cenných papierov (obligáciu) centrálnou bankou. Ich funkciou je vplývať na výšku množstva peňazí a na ponuku pôžičkového kapitálu prostredníctvom kúpy a predaja štátnych cenných papierov;
devízové operácie;
refinančné operácie (reeskont zmeniek, lombardný úver, aukčné refinančné úvery).
CB vo vyspelých štátoch ovplyvňuje nepriamymi nástrojmi peňažnú masu.
Množstvo peňazí v ekonomike sa mení vplyvom zmien v rezervách NBS. Rezervy NBS = peniaze, ktoré banky držia vo forme trezorovej hotovosti a vo forme depozít v CB.
CB je zameraná na zabezpečenie stability meny a funkčnosť celého bankového systému.
Špeciálne funkcie CB (centrálnej banky):
je bankou bánk;
je bankou vlády;
emisná banka ako jediná inštitúcia v štáte má právo emitovať hotovostné peniaze;
regulácia a dohľad nad bankovým sektorom;
CB vyhlasuje devízový kurz, spravuje menové rezervy (v zlate a devízach);
zastupuje štát v medzinárodných finančných inštitúciách.
Úloha a postavenie komerčných bánk
Úloha a postavenie komerčných bánk, pasívne a aktívne bankové operácie, ostatné aktivity komerčných bánk.
11.1 Úloha a postavenie komerčných bánk
Komerčné banky – poskytujú bankové služby podnikateľskej sfére a obyvateľstvu. Sú podnikateľskými subjektami, cieľom ich činnosti je dosahovanie zisku.
Predmetom ich podnikateľskej činnosti sú peniaze. Medzi bankami a klientmi vznikajú rôzne druhy právnych a ekonomických vzťahov.
Ciele bankového podnikania:
dosahovanie max. zisku;
uspokojenie potrieb svojej klientely;
podpora podnikateľských aktivít v oblastiach, vybraný okruh klientov;
zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bank. podnikania.
11.1 Úloha a postavenie komerčných bánk
Komerčné banky – poskytujú bankové služby podnikateľskej sfére a obyvateľstvu. Sú podnikateľskými subjektami, cieľom ich činnosti je dosahovanie zisku.
Predmetom ich podnikateľskej činnosti sú peniaze. Medzi bankami a klientmi vznikajú rôzne druhy právnych a ekonomických vzťahov.
Ciele bankového podnikania:
dosahovanie max. zisku;
uspokojenie potrieb svojej klientely;
podpora podnikateľských aktivít v oblastiach, vybraný okruh klientov;
zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bank. podnikania.
Úloha a postavenie centrálnej banky
10. Úloha a postavenie centrálnej banky, nástroje jej pôso-benia.
10.1 Úloha a postavenie centrálnej banky
NBS je právnická osoba sa sídlo v BA, nezapisuje sa do registra. Je centrálnou bankou.
Zákon 566/92 Z.z. o NBS, určuje postavenie NBS, funkcie a úlohy.
Centrálna banka – predstavuje ústredný článok bankovej sústavy. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk ani súťažiť s inými bankami o bežné každodenné podnikanie.
Úlohy NBS: Vo vzťahu k obchodným komerčným bankám je uskutočňovať finančné operácie. Neposkytuje úvery jednotlivým trhovým subjektom, ale priamo obchodným bankám. Komerčné banky si ukladajú v centrálnej banke svoje likvidné prostriedky, čím sa tvorí centrum peňažných rezerv ostatných bánk.
Hlavnou funkciou NBS je KONTROLOVAŤ MNOŽSTVO PEŇAZÍ (ponuku peňazí) s cieľom udržiavať rovnovážnu mieru inflácie spolu s optimálnym rastom produkcie a nízkou nezamestnanosťou. Právo centrálnej banky emitovať bankovky, v záujme účinnej kontroly množstva peňazí v obehu, koncentrácie zlatých rezerv.
NBS vedie účty, kde sa evidujú príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, voľné rozpočtové prostriedky, zlaté a devízové rezervy štátu, medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu.
Zachováva si relatívnu nezávislosť voči štátnym orgánom čím sa sleduje objektivita plnenia úlohy (stabilita meny, množstvo peňazí v obehu).
Centrálna banka má právo stanoviť minimálne rezervy ostatným bankám, ktoré bývajú prečerpávané ako vklady do centrálnej banky. Rezervy prečerpávané do centrálnej banky sú zhodnocované na základe diskontnej sadzby z vkladov.
NBS je emisná banka, samostatná ekonomická inštitúcia, nezávislá na výkonných orgánoch štátnej moci
10.1 Úloha a postavenie centrálnej banky
NBS je právnická osoba sa sídlo v BA, nezapisuje sa do registra. Je centrálnou bankou.
Zákon 566/92 Z.z. o NBS, určuje postavenie NBS, funkcie a úlohy.
Centrálna banka – predstavuje ústredný článok bankovej sústavy. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk ani súťažiť s inými bankami o bežné každodenné podnikanie.
Úlohy NBS: Vo vzťahu k obchodným komerčným bankám je uskutočňovať finančné operácie. Neposkytuje úvery jednotlivým trhovým subjektom, ale priamo obchodným bankám. Komerčné banky si ukladajú v centrálnej banke svoje likvidné prostriedky, čím sa tvorí centrum peňažných rezerv ostatných bánk.
Hlavnou funkciou NBS je KONTROLOVAŤ MNOŽSTVO PEŇAZÍ (ponuku peňazí) s cieľom udržiavať rovnovážnu mieru inflácie spolu s optimálnym rastom produkcie a nízkou nezamestnanosťou. Právo centrálnej banky emitovať bankovky, v záujme účinnej kontroly množstva peňazí v obehu, koncentrácie zlatých rezerv.
NBS vedie účty, kde sa evidujú príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, voľné rozpočtové prostriedky, zlaté a devízové rezervy štátu, medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu.
Zachováva si relatívnu nezávislosť voči štátnym orgánom čím sa sleduje objektivita plnenia úlohy (stabilita meny, množstvo peňazí v obehu).
Centrálna banka má právo stanoviť minimálne rezervy ostatným bankám, ktoré bývajú prečerpávané ako vklady do centrálnej banky. Rezervy prečerpávané do centrálnej banky sú zhodnocované na základe diskontnej sadzby z vkladov.
NBS je emisná banka, samostatná ekonomická inštitúcia, nezávislá na výkonných orgánoch štátnej moci
Nástroje pôsobenia centrálnej banky
10.2 Nástroje pôsobenia centrálnej banky
Nástroje centrálnej banky na usmerňovanie bánk:
A. podľa času: – krátkodobé (do 1. r)
– dlhodobé
B. podľa adresnosti:
1) PRIAME – adresné, selektívne, administratívne. Nie sú zlučiteľné s trhovou ekonomikou, väčšinou v netrhových ekonomikách;
2) NEPRIAME – neadresné, pôsobiace plošne cez trhový mechanizmus. Postihujú všetky subjekty v rámci bankovej sústavy.
PRIAME:
pravidlá likvidity,
úverové kontingenty,
povinné vklady,
doporučenia, výzvy, dohody.
Nástroje centrálnej banky na usmerňovanie bánk:
A. podľa času: – krátkodobé (do 1. r)
– dlhodobé
B. podľa adresnosti:
1) PRIAME – adresné, selektívne, administratívne. Nie sú zlučiteľné s trhovou ekonomikou, väčšinou v netrhových ekonomikách;
2) NEPRIAME – neadresné, pôsobiace plošne cez trhový mechanizmus. Postihujú všetky subjekty v rámci bankovej sústavy.
PRIAME:
pravidlá likvidity,
úverové kontingenty,
povinné vklady,
doporučenia, výzvy, dohody.
Banky a banková sústava, nástroje bankového systému
9. Banky a banková sústava, nástroje bankového systému.
9.1 Banky a banková sústava
Banka
finančný sprostredkovateľ (medzi veriteľom, ktorý zdroje má a dlžníkom, ktorý ich potrebuje);
špecializovaný podnik na obchodovanie s peňažným kapitálom a s ním spojenými službami;
vytvára predpoklady pre ekonomický rast poskytovaním úverov na efektívne projekty s únosnou mierou rizika;
vyššou úrokovou mierou z vkladov ovplyvňuje sporivosť obyvateľstva.
Členenie
1. vlastníctvo:
a) štátne,
b) družstevné,
c) súkromné (a. s., s. r. o., k. s.).
2. predmet činnosti:
a) univerzálne - všetky bankové operácie,
b) špecializované.
Banková sústava predstavuje systém, ktorý vytvárajú banky pôsobiace v hospodárstve. Banková sústava môže byť na rôznom stupni rozvoja. Najčastejšie býva dvojstupňová (duálna). Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej úlohou je zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhy stupeň tvoria ostatné banky – komerčné. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovania zisku. Hlavnou úlohou týchto bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktoré predstavujú dopyt po ňom.
Význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie. Trhové prostredie stimuluje ekonomické subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov na ich zhodnotenie.
Banková sústava je neodmysliteľnou súčasťou finančného trhu. Na finančnom trhu pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a stranou dopytu po dočasne uvoľnených zdrojoch. V tejto oblasti má nezastupiteľné miesto.
Banková sústava SR sa nachádza v štádiu transformácie z centralizovanej bankovej sústavy na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. bankovú sústavu trhovej ekonomiky. Je poznačená rozdelením bývalej ČSFR , ako aj celkovou situáciou ekonomiky štátu.
Banková sústava SR sa začala budovať 01.01.1993 kedy vznikla samostatná SR.
9.2 Nástroje bankového systému
9.1 Banky a banková sústava
Banka
finančný sprostredkovateľ (medzi veriteľom, ktorý zdroje má a dlžníkom, ktorý ich potrebuje);
špecializovaný podnik na obchodovanie s peňažným kapitálom a s ním spojenými službami;
vytvára predpoklady pre ekonomický rast poskytovaním úverov na efektívne projekty s únosnou mierou rizika;
vyššou úrokovou mierou z vkladov ovplyvňuje sporivosť obyvateľstva.
Členenie
1. vlastníctvo:
a) štátne,
b) družstevné,
c) súkromné (a. s., s. r. o., k. s.).
2. predmet činnosti:
a) univerzálne - všetky bankové operácie,
b) špecializované.
Banková sústava predstavuje systém, ktorý vytvárajú banky pôsobiace v hospodárstve. Banková sústava môže byť na rôznom stupni rozvoja. Najčastejšie býva dvojstupňová (duálna). Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej úlohou je zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhy stupeň tvoria ostatné banky – komerčné. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovania zisku. Hlavnou úlohou týchto bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktoré predstavujú dopyt po ňom.
Význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie. Trhové prostredie stimuluje ekonomické subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov na ich zhodnotenie.
Banková sústava je neodmysliteľnou súčasťou finančného trhu. Na finančnom trhu pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a stranou dopytu po dočasne uvoľnených zdrojoch. V tejto oblasti má nezastupiteľné miesto.
Banková sústava SR sa nachádza v štádiu transformácie z centralizovanej bankovej sústavy na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. bankovú sústavu trhovej ekonomiky. Je poznačená rozdelením bývalej ČSFR , ako aj celkovou situáciou ekonomiky štátu.
Banková sústava SR sa začala budovať 01.01.1993 kedy vznikla samostatná SR.
9.2 Nástroje bankového systému
Obchodný úver
Obchodný úver
Patrí medzi najstaršie formy úverovania a vyplýva zo vzájomne a logicky nadväzujúcich vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom. Možno ho charakterizovať tým, že odberateľ neplatí svoje záväzky promptne ale až po určitej dobe. Je poskytovaný na dobu od dodávky tovaru až po zaplatenie vo forme tovarov, výrobkov alebo služieb. Odberateľ platí v peniazoch a úverovú zmluvu nahrádza faktúra. Pri tomto úvere sa stretávame s rôznymi spôsobmi zabezpečenia úveru, na základe ktorých možno rozlíšiť tri základné typy obchodného úveru:
- ak má odberateľ u svojho dodávateľa otvorený účet a v rámci tohto účtu je mu dovolené úver čerpať;
- ak medzi dvoma obchodnými partnermi existuje značný dôveryhodný vzťah, je táto forma obchodného úveru pre nich nanajvýš vhodná;
- ak žiada dodávateľ odberateľa o vystavenie dlžobného úpisu. V danom prípade sa mení obchodný úver na úver zmenkový. Čo sa týka ceny úveru, ide o úročenie, kedy úroky sú zahrnuté v cene tovaru, pričom dodávateľ môže poskytnúť zľavu odberateľovi ak zaplatí skôr.
Preddavky
Preddavky predstavujú v podmienkach podnikania bežne používaný cudzí finančný zdroj. Vznikajú pred začatím výrobného procesu, alebo v priebehu prác na dodávke a sú výsledkom dohody medzi partnermi, pričom ich poskytuje odberateľ dodávateľovi. Následne dodávateľ získava bezúročné prostriedky, ktoré majú za dôsledok zlepšenie jeho likvidity.
Patrí medzi najstaršie formy úverovania a vyplýva zo vzájomne a logicky nadväzujúcich vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom. Možno ho charakterizovať tým, že odberateľ neplatí svoje záväzky promptne ale až po určitej dobe. Je poskytovaný na dobu od dodávky tovaru až po zaplatenie vo forme tovarov, výrobkov alebo služieb. Odberateľ platí v peniazoch a úverovú zmluvu nahrádza faktúra. Pri tomto úvere sa stretávame s rôznymi spôsobmi zabezpečenia úveru, na základe ktorých možno rozlíšiť tri základné typy obchodného úveru:
- ak má odberateľ u svojho dodávateľa otvorený účet a v rámci tohto účtu je mu dovolené úver čerpať;
- ak medzi dvoma obchodnými partnermi existuje značný dôveryhodný vzťah, je táto forma obchodného úveru pre nich nanajvýš vhodná;
- ak žiada dodávateľ odberateľa o vystavenie dlžobného úpisu. V danom prípade sa mení obchodný úver na úver zmenkový. Čo sa týka ceny úveru, ide o úročenie, kedy úroky sú zahrnuté v cene tovaru, pričom dodávateľ môže poskytnúť zľavu odberateľovi ak zaplatí skôr.
Preddavky
Preddavky predstavujú v podmienkach podnikania bežne používaný cudzí finančný zdroj. Vznikajú pred začatím výrobného procesu, alebo v priebehu prác na dodávke a sú výsledkom dohody medzi partnermi, pričom ich poskytuje odberateľ dodávateľovi. Následne dodávateľ získava bezúročné prostriedky, ktoré majú za dôsledok zlepšenie jeho likvidity.
Leasing
Leasing
Leasig je formou financovania investičných inovácií z cudzích zdrojov. Ak má podnik dobrú pozíciu, ktorá mu zaručí odbyt tovarov, vyrobených novou technológiou, leasing umožňuje aby podnikateľský subjekt zahájil inovačný proces bez počiatočného hotovostného kapitálu, pričom úver bude postupne splácaný z inkasa za realizovaný predaj.
Leasing je treba chápať ako určitú ekonomickú kategóriu, ktorá je založená na ekonomickej podstate, ktorá investorovi umožňuje cudzí disponibilný kapitál využiť k efektívnej aplikácii poznatkov vedy a techniky do praxe, resp. k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti základných fondov. Z iného pohľadu je leasing jedným z prostriedkov, ktorý zaručí spoločnosti obrat kapitálu.
V súčasnosti sa využívajú dva typy leasingových zmlúv:
- leasing finančný,
- leasing prevádzkový,
Finančný leasing
Predstavuje formu nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, ktorý je založený na dlhodobom prenájme, pri ktorom prevádza vlastník zariadenia na užívateľa všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom daného majetku. Počas priebehu nájomného vzťahu by mal prenajímateľovi nájomca uhradiť prostredníctvom splátok obstarávacie náklady predmetu, úrokové náklady z finančnej transakcie a príslušnú ziskovú maržu.
Finančný leasing je založený buď na zmluve trojstrannej, alebo je ho možné rozložiť na zmluvu kúpnu a nájomnú. Jedná sa o vzťah právny medzi dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom.
Prevádzkový leasing
Možno ho charakterizovať ako krátkodobý prenájom rôznych špecifických druhov strojov, počítačov, dopravných prostriedkov a pod., pričom nedochádza k úplnej amortizácií týchto zariadení.
Stále pasíva
Predstavujú zdroje financovania, ktoré sa v podniku uvoľňujú dočasne ale v rámci celého reprodukčného cyklu majú trvalý charakter. Vznikajú v dôsledku rôznych právnych úprav a predstavujú záväzky voči zamestnancom. Sú to vlastne bezúročné zdroje.
Emitovanie cenných papierov
Jednou z možností ako môže podnik kryť svoju potrebu finančných zdrojov je emitovanie CP. Cenné papiere možno rozdeliť v závislosti od toho, či emitent emisiou kryje vlastné krátkodobé alebo dlhodobé finančné potreby na:
- cenné papiere kapitálového trhu,
- cenné papiere peňažného trhu.
Leasig je formou financovania investičných inovácií z cudzích zdrojov. Ak má podnik dobrú pozíciu, ktorá mu zaručí odbyt tovarov, vyrobených novou technológiou, leasing umožňuje aby podnikateľský subjekt zahájil inovačný proces bez počiatočného hotovostného kapitálu, pričom úver bude postupne splácaný z inkasa za realizovaný predaj.
Leasing je treba chápať ako určitú ekonomickú kategóriu, ktorá je založená na ekonomickej podstate, ktorá investorovi umožňuje cudzí disponibilný kapitál využiť k efektívnej aplikácii poznatkov vedy a techniky do praxe, resp. k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti základných fondov. Z iného pohľadu je leasing jedným z prostriedkov, ktorý zaručí spoločnosti obrat kapitálu.
V súčasnosti sa využívajú dva typy leasingových zmlúv:
- leasing finančný,
- leasing prevádzkový,
Finančný leasing
Predstavuje formu nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, ktorý je založený na dlhodobom prenájme, pri ktorom prevádza vlastník zariadenia na užívateľa všetky riziká a výnosy spojené s vlastníctvom daného majetku. Počas priebehu nájomného vzťahu by mal prenajímateľovi nájomca uhradiť prostredníctvom splátok obstarávacie náklady predmetu, úrokové náklady z finančnej transakcie a príslušnú ziskovú maržu.
Finančný leasing je založený buď na zmluve trojstrannej, alebo je ho možné rozložiť na zmluvu kúpnu a nájomnú. Jedná sa o vzťah právny medzi dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom.
Prevádzkový leasing
Možno ho charakterizovať ako krátkodobý prenájom rôznych špecifických druhov strojov, počítačov, dopravných prostriedkov a pod., pričom nedochádza k úplnej amortizácií týchto zariadení.
Stále pasíva
Predstavujú zdroje financovania, ktoré sa v podniku uvoľňujú dočasne ale v rámci celého reprodukčného cyklu majú trvalý charakter. Vznikajú v dôsledku rôznych právnych úprav a predstavujú záväzky voči zamestnancom. Sú to vlastne bezúročné zdroje.
Emitovanie cenných papierov
Jednou z možností ako môže podnik kryť svoju potrebu finančných zdrojov je emitovanie CP. Cenné papiere možno rozdeliť v závislosti od toho, či emitent emisiou kryje vlastné krátkodobé alebo dlhodobé finančné potreby na:
- cenné papiere kapitálového trhu,
- cenné papiere peňažného trhu.
Nebankové formy úverovania
Nebankové formy úverovania
Pri rozhodovaní o spôsobe získania cudzích zdrojov na podnikateľský subjekt vplývajú viaceré faktory:
- ceny úverov,
- dostupnosť úverových zdrojov,
- možnosť emitovať dlhopisy,
- informácie o stratégii rozvoja výroby,
- informácie o konkurencii,
- daňová a dotačná politika štátu,
- iné.
Ak sa podniku nepodarí získať bankový úver, alebo podnik pokladá tento spôsob financovania za nie vhodný, má možnosť využiť iné formy financovania a to napríklad:
- obchodný úver,
- preddavky,
- leasing,
- stále pasíva,
- emitované cenné papiere.
Pri rozhodovaní o spôsobe získania cudzích zdrojov na podnikateľský subjekt vplývajú viaceré faktory:
- ceny úverov,
- dostupnosť úverových zdrojov,
- možnosť emitovať dlhopisy,
- informácie o stratégii rozvoja výroby,
- informácie o konkurencii,
- daňová a dotačná politika štátu,
- iné.
Ak sa podniku nepodarí získať bankový úver, alebo podnik pokladá tento spôsob financovania za nie vhodný, má možnosť využiť iné formy financovania a to napríklad:
- obchodný úver,
- preddavky,
- leasing,
- stále pasíva,
- emitované cenné papiere.
ÚČELOVÉ ÚVERY
ÚČELOVÉ ÚVERY
Banky okrem vyššie uvedených úverov poskytujú aj krátkodobé úvery formou účelových úverov. Patria medzi ne:
- úver na investičné potreby použiteľný na nákup nehnuteľností, strojových zariadení a pod.
- úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov. Bankou je poskytovaný len výnimočne a poskytuje sa klientom, ktorý sa v dôsledku mimoriadnych okolností alebo výkyvov v hospodárení dostali do platobných ťažkostí. Jeho splatnosť je do 30 dní a v súčasnosti je využívaný v obmedzenej miere. Ide o značne rizikový úver, čomu zodpovedá aj vysoká úroková sadzba a zintenzívnená banková kontrola.
Revolvingový úver
Jeho objektom sú všetky druhy držaných aktív. Je to úver obnovujúci sa do pôvodnej výšky. Existujú dve formy:
1. obratová,
2. zostatková.
Obratová forma je charakterizovaná tým, že sa dohodne úverový limit a banka spláca z tržieb, ktoré automaticky nabiehajú na tento účet. Zostatková forma je, ak banka poskytne úver jednorázovo vo výške limitu. Spláca sa z bežného účtu. Pri revolvingovom úvere je každé prekročenie limitu považované za nový úver a pri každom nedočerpaní limitu má banka právo účtovať si penále.
Strednodobé a dlhodobé úvery
Tieto druhy úverov sa využívajú najmä pri financovaní väčších investičných projektov. Medzi strednodobé úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti je v rozmedzí od 1 do 5 rokov a medzi dlhodobé úvery patria úvery s dobou platnosti nad 5 rokov.
Patria sem rôzne druhy úverov ako napríklad:
- úver na trvalo sa obracajúce zásoby,
- úver na náklady budúcich období,
- konsolidačný úver,
- hypotekárny úver,
- úver na investičné potreby.
Banky okrem vyššie uvedených úverov poskytujú aj krátkodobé úvery formou účelových úverov. Patria medzi ne:
- úver na investičné potreby použiteľný na nákup nehnuteľností, strojových zariadení a pod.
- úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov. Bankou je poskytovaný len výnimočne a poskytuje sa klientom, ktorý sa v dôsledku mimoriadnych okolností alebo výkyvov v hospodárení dostali do platobných ťažkostí. Jeho splatnosť je do 30 dní a v súčasnosti je využívaný v obmedzenej miere. Ide o značne rizikový úver, čomu zodpovedá aj vysoká úroková sadzba a zintenzívnená banková kontrola.
Revolvingový úver
Jeho objektom sú všetky druhy držaných aktív. Je to úver obnovujúci sa do pôvodnej výšky. Existujú dve formy:
1. obratová,
2. zostatková.
Obratová forma je charakterizovaná tým, že sa dohodne úverový limit a banka spláca z tržieb, ktoré automaticky nabiehajú na tento účet. Zostatková forma je, ak banka poskytne úver jednorázovo vo výške limitu. Spláca sa z bežného účtu. Pri revolvingovom úvere je každé prekročenie limitu považované za nový úver a pri každom nedočerpaní limitu má banka právo účtovať si penále.
Strednodobé a dlhodobé úvery
Tieto druhy úverov sa využívajú najmä pri financovaní väčších investičných projektov. Medzi strednodobé úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti je v rozmedzí od 1 do 5 rokov a medzi dlhodobé úvery patria úvery s dobou platnosti nad 5 rokov.
Patria sem rôzne druhy úverov ako napríklad:
- úver na trvalo sa obracajúce zásoby,
- úver na náklady budúcich období,
- konsolidačný úver,
- hypotekárny úver,
- úver na investičné potreby.
ÚČELOVÉ ÚVERY
Úver na trvalo sa obracajúce zásoby
Objektom úverovania je trvalá potreba zásob zaistená podľa finančného plánu organizácie. Celková výška úveru sa vypočíta ako rozdiel medzi plánovanou výškou trvale sa obracajúcich zásob a medzi ostatnými zdrojmi krytia na tieto zásoby.
Úver na náklady budúcich období
Pomocou tohto úveru sa financujú dlhodobé náklady a výdaje budúcich období. Pochopiteľne i vo fungujúcom trhovom prostredí sa poskytujú podobné druhy úverov i keď nie v takom rozsahu, ako u nás. Podobne ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, bude záležať predovšetkým na bonite dlžníka, či banky budú ochotné i naďalej tento úver poskytovať.
Konsolidačný úver
V podstate sa jedná o komplexný úver, ktorý by mal vyviesť za stanovené časové obdobie daný podnik zo situácie tesne predchádzajúcej jeho bankrotu. Jednotlivé úvery úverových výpomocí poskytuje banka len veľmi nerada a konsolidačné úvery neposkytuje takmer vôbec. Pri poskytovaní úveru banka žiada ešte záruky alebo ručenie tretích osôb, pričom častá je i intervencia štátnych orgánov.
Hypotekárny úver
Hlavný princíp hypotekárnych úverov spočíva v poskytovaní úverov dlhodobého charakteru s dobou ich splácania v rozmedzí 20 až 30 rokov, pričom sú zabezpečené hypotékami. Vo svete patria všeobecne k najpopulárnejším službám finančných inštitúcií. Ku klasickým predmetom hypotekárneho úveru patrí poľnohospodárska pôda avšak v dnešnej dobe sa hypotekárne úvery najviac využívajú pri financovaní bytovej výstavby. Princípom je vlastné založenie nehnuteľného majetku, najčastejšie budov alebo pozemkov. Hypotekárne úvery sú tiež využívané pri financovaní priemyselnej podnikateľskej činnosti, na spotrebné a iné účely.
Úver na investičné potreby
Je to úver, ktorý podnikateľské subjekty využívajú na zabezpečenie resp. získanie základného majetku /strojov, zariadení, budov a stavieb/.
Objektom úverovania je trvalá potreba zásob zaistená podľa finančného plánu organizácie. Celková výška úveru sa vypočíta ako rozdiel medzi plánovanou výškou trvale sa obracajúcich zásob a medzi ostatnými zdrojmi krytia na tieto zásoby.
Úver na náklady budúcich období
Pomocou tohto úveru sa financujú dlhodobé náklady a výdaje budúcich období. Pochopiteľne i vo fungujúcom trhovom prostredí sa poskytujú podobné druhy úverov i keď nie v takom rozsahu, ako u nás. Podobne ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, bude záležať predovšetkým na bonite dlžníka, či banky budú ochotné i naďalej tento úver poskytovať.
Konsolidačný úver
V podstate sa jedná o komplexný úver, ktorý by mal vyviesť za stanovené časové obdobie daný podnik zo situácie tesne predchádzajúcej jeho bankrotu. Jednotlivé úvery úverových výpomocí poskytuje banka len veľmi nerada a konsolidačné úvery neposkytuje takmer vôbec. Pri poskytovaní úveru banka žiada ešte záruky alebo ručenie tretích osôb, pričom častá je i intervencia štátnych orgánov.
Hypotekárny úver
Hlavný princíp hypotekárnych úverov spočíva v poskytovaní úverov dlhodobého charakteru s dobou ich splácania v rozmedzí 20 až 30 rokov, pričom sú zabezpečené hypotékami. Vo svete patria všeobecne k najpopulárnejším službám finančných inštitúcií. Ku klasickým predmetom hypotekárneho úveru patrí poľnohospodárska pôda avšak v dnešnej dobe sa hypotekárne úvery najviac využívajú pri financovaní bytovej výstavby. Princípom je vlastné založenie nehnuteľného majetku, najčastejšie budov alebo pozemkov. Hypotekárne úvery sú tiež využívané pri financovaní priemyselnej podnikateľskej činnosti, na spotrebné a iné účely.
Úver na investičné potreby
Je to úver, ktorý podnikateľské subjekty využívajú na zabezpečenie resp. získanie základného majetku /strojov, zariadení, budov a stavieb/.
Úvery
Ručiteľské úvery
Vo väčšine prípadov sa tento úver poskytuje len klientom, u ktorých je veľmi malé riziko, že sa dostanú do finančnej tiesne. Jeho podstata je založená na tom, že sa banka za svojho klienta zaručí uhradiť jeho záväzok v prípade dlžníkovej insolventnosti.
Preklenovací úver
Je používaný hlavne v agrorezorte a jeho cieľom je pomôcť preklenúť časové obdobie medzi aktuálnou potrebou finančných zdrojov a ich očakávanou tvorbou v neskoršom období.
Úver na pohľadávky od odberateľov
Ak podniku chýbajú prostriedky na uhradenie svojich záväzkov je nútený hľadať cestu na vysporiadanie sa s daným stavom. Ako jedna z možností je používaný úver na pohľadávky od odberateľov. Je možné ho využiť ak má podnik doposiaľ nesplatenú pohľadávku a nádej, že mu bude v dohľadnej dobe uhradená, je veľmi reálna. V danom prípade mu banka úver poskytuje až do výšky pohľadávky, aby mohol svoje záväzky zaplatiť. Ide o najčastejšiu formu úverovania.
U nás sa poskytovali tri druhy úverov na pohľadávky:
- úver na pohľadávky od odberateľov v tuzemsku,
- úver na pohľadávky v zahraničí,
- úver na pohľadávky po dobe splatnosti.
Úver na otvorenie akreditívu
Tento typ úveru je často využívaný ako forma platobného styku v zahraničnom obchode. Využíva sa ak dodávateľ nepozná svojich odberateľov a nemá v nich plnú dôveru. Vtedy dodávateľ oznámi svojmu partnerovi, že je mu ochotný tovar dodať za podmienky, že mu bude otvorený akreditív. Realizuje sa to nasledovne – odberateľ požiada svoju banku, aby zablokovala časť peňažných prostriedkov na jeho účte v prospech dodávateľa a zároveň mu to oznámila. S takto zablokovanými prostriedkami nemôže odberateľ po určitú dobu disponovať. Naproti tomu sú tieto prostriedky plne k dispozícii dodávateľovi, pokiaľ splní podmienky akreditívu.
Vo väčšine prípadov sa tento úver poskytuje len klientom, u ktorých je veľmi malé riziko, že sa dostanú do finančnej tiesne. Jeho podstata je založená na tom, že sa banka za svojho klienta zaručí uhradiť jeho záväzok v prípade dlžníkovej insolventnosti.
Preklenovací úver
Je používaný hlavne v agrorezorte a jeho cieľom je pomôcť preklenúť časové obdobie medzi aktuálnou potrebou finančných zdrojov a ich očakávanou tvorbou v neskoršom období.
Úver na pohľadávky od odberateľov
Ak podniku chýbajú prostriedky na uhradenie svojich záväzkov je nútený hľadať cestu na vysporiadanie sa s daným stavom. Ako jedna z možností je používaný úver na pohľadávky od odberateľov. Je možné ho využiť ak má podnik doposiaľ nesplatenú pohľadávku a nádej, že mu bude v dohľadnej dobe uhradená, je veľmi reálna. V danom prípade mu banka úver poskytuje až do výšky pohľadávky, aby mohol svoje záväzky zaplatiť. Ide o najčastejšiu formu úverovania.
U nás sa poskytovali tri druhy úverov na pohľadávky:
- úver na pohľadávky od odberateľov v tuzemsku,
- úver na pohľadávky v zahraničí,
- úver na pohľadávky po dobe splatnosti.
Úver na otvorenie akreditívu
Tento typ úveru je často využívaný ako forma platobného styku v zahraničnom obchode. Využíva sa ak dodávateľ nepozná svojich odberateľov a nemá v nich plnú dôveru. Vtedy dodávateľ oznámi svojmu partnerovi, že je mu ochotný tovar dodať za podmienky, že mu bude otvorený akreditív. Realizuje sa to nasledovne – odberateľ požiada svoju banku, aby zablokovala časť peňažných prostriedkov na jeho účte v prospech dodávateľa a zároveň mu to oznámila. S takto zablokovanými prostriedkami nemôže odberateľ po určitú dobu disponovať. Naproti tomu sú tieto prostriedky plne k dispozícii dodávateľovi, pokiaľ splní podmienky akreditívu.
Úvery
Lombardný úver
Je to krátkodobý úver na zálohu hnuteľných vecí, najmä cenných papierov, drahých kovov alebo určitých druhov tovarov.
Zmenkový úver
Pri zmenkovom úvere má rozhodujúci význam zmenka. Zmenka podlieha pravidlám zmenkového a šekového pravidla, pričom ju môžeme definovať ako cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ zmenky zaviaže písomnou formou, že zaplatí alebo dá príkaz tretej osobe, aby určitú sumu zaplatila v určitej dobe a na určitom mieste. V závislosti od spôsobu a využitia zmeniek sa rozlišujú nasledovné druhy zmenkových úverov:
• zmenkový eskontný úver – hlavný princíp úveru spočíva v tom, že banka od zákazníka odkupuje krátkodobé cenné papiere pred dňom ich splatnosti. Väčšinou sa jedná o nákup zmeniek alebo eskont faktúr, kupónov a iných krátkodobých cenných papierov. Výnosy banky z týchto obchodov je úrok /diskont/, ktorý si zráža z hodnoty, na ktorú príslušný cenný papier znie.
• negociačný úver – predstavuje modifikáciu eskontného úveru pre zahraničný obchod. Špeciálna listina, ktorá sa pri úvere využíva, nazýva sa poverovací list.
• akceptačný úver – podstata je založená na získaní lepšie obchodovateľnej zmenky spôsobom, že ju niekto dôveryhodnejší akceptuje. Za túto službu si daný subjekt /banka/ zráža z hodnoty zmenky úrok /diskont/.
• rambourský úver – je modifikáciou akceptačného úveru pre zahraničný obchod.
Kontokorentný úver
Podstata spočíva v tom, že podnik disponuje zvláštnou formou bežného účtu, tzv. kontokorentom. V prípade, že si podnik vyberie z účtu viac prostriedkov ako je jeho zostatok na účte, dostane sa do debetu. Následne z prečerpanej sumy musí banke platiť úroky. Poznáme dve formy tohoto úveru:
• debetnokontokorentný – banka za predpokladu, že podnik predchádzajúci úver splatil a určitú dobu vykazoval na účte kreditný zostatok stanoví úverový rámec.
• kontokorentný – jeho podstatou je, že klient môže byť počas celého roka v debete, pričom úver musí splatiť do konca roka. Jeho výhodou je možnosť čerpania prostriedkov vždy, keď vznikne klientovi úverová potreba a úroky platí len za úver, ktorý bol skutočne použitý.
Je to krátkodobý úver na zálohu hnuteľných vecí, najmä cenných papierov, drahých kovov alebo určitých druhov tovarov.
Zmenkový úver
Pri zmenkovom úvere má rozhodujúci význam zmenka. Zmenka podlieha pravidlám zmenkového a šekového pravidla, pričom ju môžeme definovať ako cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ zmenky zaviaže písomnou formou, že zaplatí alebo dá príkaz tretej osobe, aby určitú sumu zaplatila v určitej dobe a na určitom mieste. V závislosti od spôsobu a využitia zmeniek sa rozlišujú nasledovné druhy zmenkových úverov:
• zmenkový eskontný úver – hlavný princíp úveru spočíva v tom, že banka od zákazníka odkupuje krátkodobé cenné papiere pred dňom ich splatnosti. Väčšinou sa jedná o nákup zmeniek alebo eskont faktúr, kupónov a iných krátkodobých cenných papierov. Výnosy banky z týchto obchodov je úrok /diskont/, ktorý si zráža z hodnoty, na ktorú príslušný cenný papier znie.
• negociačný úver – predstavuje modifikáciu eskontného úveru pre zahraničný obchod. Špeciálna listina, ktorá sa pri úvere využíva, nazýva sa poverovací list.
• akceptačný úver – podstata je založená na získaní lepšie obchodovateľnej zmenky spôsobom, že ju niekto dôveryhodnejší akceptuje. Za túto službu si daný subjekt /banka/ zráža z hodnoty zmenky úrok /diskont/.
• rambourský úver – je modifikáciou akceptačného úveru pre zahraničný obchod.
Kontokorentný úver
Podstata spočíva v tom, že podnik disponuje zvláštnou formou bežného účtu, tzv. kontokorentom. V prípade, že si podnik vyberie z účtu viac prostriedkov ako je jeho zostatok na účte, dostane sa do debetu. Následne z prečerpanej sumy musí banke platiť úroky. Poznáme dve formy tohoto úveru:
• debetnokontokorentný – banka za predpokladu, že podnik predchádzajúci úver splatil a určitú dobu vykazoval na účte kreditný zostatok stanoví úverový rámec.
• kontokorentný – jeho podstatou je, že klient môže byť počas celého roka v debete, pričom úver musí splatiť do konca roka. Jeho výhodou je možnosť čerpania prostriedkov vždy, keď vznikne klientovi úverová potreba a úroky platí len za úver, ktorý bol skutočne použitý.
Platobný styk predstavuje vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov
Platobný styk predstavuje vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektami, dochádza k 2 javom:
a.) platenie je dôsledok výmenných operácií (dvojstranné operácie = dodávateľsko-odberateľské vzťahy);
b.) vyrovnávanie finančných záväzkov (platenie cla, daní, úrokov, = jednosmerná operácia).
Podľa času PS:
1. Promptné platenie (platenie ihneď) – vylučuje riziko z nezaplatenia;
2. Platenie v zákonných, resp. v zmluvne dohodnutých lehotách (v reálnom čase);
3. Platenie s využitím obchodného (dodávateľského) úveru – ide tu o platenie výlučne zmenkami.
Podľa toho, ktorý zo subjektov dáva príkaz na platenie:
úhradová forma (príkaz dáva odberateľ),
inkasná forma (príkaz dáva dodávateľ).
MECHANIZMUS PS
Platenie je proces, ktorý má svoje zákonitosti vyplývajúce z právnych noriem a tiež podmienok dohodnutých medzi účastníkmi platenia v zmluvách. Povinnosť platiť vzniká z dvoch príčin:
1. zákonná povinnosť,
2. zmluvná povinnosť.
Forma platobného styku závisí od toho, kto dáva popud k platobnému styku:
A) forma PREVODNÁ = popud dáva odberateľ,
B) forma INKASNÁ = popud dáva dodávateľ,
C) BEZ DOHODY = ARBITRÁŽ (nezhoda), popud dáva arbitrér (súd).
6. Finančná analýza podniku, metódy a cieľ, ukazovatele finančnej analýzy, likvidita, aktivity, stability, rentability.
7. Finančné potreby z hľadiska príčin vzniku, zdroje financovania podniku, získavanie majetku z vlastných zdrojov, samofinancovanie, financovanie z odpisov a ostatné zdroje financovania
a.) platenie je dôsledok výmenných operácií (dvojstranné operácie = dodávateľsko-odberateľské vzťahy);
b.) vyrovnávanie finančných záväzkov (platenie cla, daní, úrokov, = jednosmerná operácia).
Podľa času PS:
1. Promptné platenie (platenie ihneď) – vylučuje riziko z nezaplatenia;
2. Platenie v zákonných, resp. v zmluvne dohodnutých lehotách (v reálnom čase);
3. Platenie s využitím obchodného (dodávateľského) úveru – ide tu o platenie výlučne zmenkami.
Podľa toho, ktorý zo subjektov dáva príkaz na platenie:
úhradová forma (príkaz dáva odberateľ),
inkasná forma (príkaz dáva dodávateľ).
MECHANIZMUS PS
Platenie je proces, ktorý má svoje zákonitosti vyplývajúce z právnych noriem a tiež podmienok dohodnutých medzi účastníkmi platenia v zmluvách. Povinnosť platiť vzniká z dvoch príčin:
1. zákonná povinnosť,
2. zmluvná povinnosť.
Forma platobného styku závisí od toho, kto dáva popud k platobnému styku:
A) forma PREVODNÁ = popud dáva odberateľ,
B) forma INKASNÁ = popud dáva dodávateľ,
C) BEZ DOHODY = ARBITRÁŽ (nezhoda), popud dáva arbitrér (súd).
6. Finančná analýza podniku, metódy a cieľ, ukazovatele finančnej analýzy, likvidita, aktivity, stability, rentability.
7. Finančné potreby z hľadiska príčin vzniku, zdroje financovania podniku, získavanie majetku z vlastných zdrojov, samofinancovanie, financovanie z odpisov a ostatné zdroje financovania
Získanie finančných zdrojov úverovou formou
8. Získanie finančných zdrojov úverovou formou, rozdelenie úverov podľa účelu, času a formy úroku, vymedzenie a delenie.
BANKOVÉ ÚVERY
Predstavujú najbežnejšie a najčastejšie používané zdroje financovania podniku.
Môžeme ich rozdeliť:
1) z hľadiska doby splatnosti:
krátkodobé,
strednodobé,
dlhodobé.
2) podľa toho, na akých účtoch sú poskytované:
korunové,
devízové.
3) podľa toho, z čoho sa splácajú:
kapitálové,
finančné.
Krátkodobé bankové úvery
Medzi krátkodobé bankové úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti nepresiahne dĺžku jedného roka. Patria sem tieto úvery:
- lombardný úver,
- zmenkový úver,
- kontokorentný úver,
- ručiteľský úver,
- preklenovací úver,
- úver na pohľadávky od odberateľov,
- úver na vytvorenie akreditívu.
BANKOVÉ ÚVERY
Predstavujú najbežnejšie a najčastejšie používané zdroje financovania podniku.
Môžeme ich rozdeliť:
1) z hľadiska doby splatnosti:
krátkodobé,
strednodobé,
dlhodobé.
2) podľa toho, na akých účtoch sú poskytované:
korunové,
devízové.
3) podľa toho, z čoho sa splácajú:
kapitálové,
finančné.
Krátkodobé bankové úvery
Medzi krátkodobé bankové úvery zaraďujeme úvery, ktorých doba splatnosti nepresiahne dĺžku jedného roka. Patria sem tieto úvery:
- lombardný úver,
- zmenkový úver,
- kontokorentný úver,
- ručiteľský úver,
- preklenovací úver,
- úver na pohľadávky od odberateľov,
- úver na vytvorenie akreditívu.
Platobný styk
5.4 Platobný styk
Platobný styk predstavuje realizáciu hotovostných a bezhotovostných finančných transferov medzi právnickými (fyzickými) subjektami prostredníctvom bánk alebo finančných inštitúcií a medzi nimi navzájom.
ČLENENIE PLATOBNÉHO STYKU:
Členenie platobného styku možno vykonávať podľa rôznych hľadísk, ako napr.:
druh použitého platobného nástroja
hotovostný platobný styk, bezhotovostný platobný styk
územné hľadisko
tuzemský platobný styk, zahraničný platobný styk.
počet subjektov v platobnom procese
medzibankový platobný styk, vnútrobankový platobný styk.
Hotovostný platobný styk - platobný styk vo svojej hotovostnej forme predstavuje odovzdanie a prevzatie bankoviek a mincí v hotovosti. Je realizáciou presunu platidiel od jedného subjektu k druhému, a to aj bez účasti bánk.
Bezhotovostný platobný styk - je podmienený založením a vedením účtu klienta v banke. Proces zaplatenia platby sa realizuje prevodom z účtu na účet a jeho účtovým zápisom.
Účastník platobného styku bezhotovostnou formou má možnosť využiť širokú škálu platobných nástrojov, (napr. príkaz na úhradu, príkaz na in¬kaso, šek, zmenku, dokumentárny akreditív, platobnú kartu), pričom prevod peňazí sa uskutočňuje len na účtoch zúčastnených partnerov prostredníctvom bánk.
Nevyhnutnou podmienkou pri vyu¬žívaní bezhotovostného platobného styku je otvorenie účtu v banke.
Medzi základné druhy účtov patrí:
kontokorentný účet,
bežný účet,
sporožírový účet.
Platobný styk predstavuje realizáciu hotovostných a bezhotovostných finančných transferov medzi právnickými (fyzickými) subjektami prostredníctvom bánk alebo finančných inštitúcií a medzi nimi navzájom.
ČLENENIE PLATOBNÉHO STYKU:
Členenie platobného styku možno vykonávať podľa rôznych hľadísk, ako napr.:
druh použitého platobného nástroja
hotovostný platobný styk, bezhotovostný platobný styk
územné hľadisko
tuzemský platobný styk, zahraničný platobný styk.
počet subjektov v platobnom procese
medzibankový platobný styk, vnútrobankový platobný styk.
Hotovostný platobný styk - platobný styk vo svojej hotovostnej forme predstavuje odovzdanie a prevzatie bankoviek a mincí v hotovosti. Je realizáciou presunu platidiel od jedného subjektu k druhému, a to aj bez účasti bánk.
Bezhotovostný platobný styk - je podmienený založením a vedením účtu klienta v banke. Proces zaplatenia platby sa realizuje prevodom z účtu na účet a jeho účtovým zápisom.
Účastník platobného styku bezhotovostnou formou má možnosť využiť širokú škálu platobných nástrojov, (napr. príkaz na úhradu, príkaz na in¬kaso, šek, zmenku, dokumentárny akreditív, platobnú kartu), pričom prevod peňazí sa uskutočňuje len na účtoch zúčastnených partnerov prostredníctvom bánk.
Nevyhnutnou podmienkou pri vyu¬žívaní bezhotovostného platobného styku je otvorenie účtu v banke.
Medzi základné druhy účtov patrí:
kontokorentný účet,
bežný účet,
sporožírový účet.
Tuzemský platobný styk
Tuzemský platobný styk (domáci alebo korunový platobný styk) - je realizovaný medzi bankami jedného štátu (vrátane pobočiek zahranič¬ných bánk).
Zahraničný platobný styk - realizujú klienti bánk a banky rôznych štá¬tov.
Medzibankový platobný styk - je uskutočňovaný medzi klientmi dvoch rôznych peňažných ústavov. Banky používajú rôzne druhy softvérov, ktoré spravidla nie sú navzájom kompatibilné, a preto je nevyhnutné dodržiavať isté pravidlá, ktoré umožňujú zasielanie a zúčtovanie platieb z jednej banky do druhej.
Medzibankový platobný styk sa v rámci SR realizuje výhradne pros¬tredníctvom clearingového centra, ktorým je Bankové zúčtovacie cen¬trum Slovenska, a.s.
Vnútrobankový platobný styk - predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami. Jeho budovanie je internou zá¬ležitosťou každej banky. Národná banka Slovenska do organizácie vnú¬torného systému zúčtovania bezhotovostných prevodov banky nezasa¬huje.
REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU
Existencia kvalitného systému platobného styku a jeho zúčtovanie je jed¬ným zo základných predpokladov úspešného fungovania peňažného ústa¬vu.
Druhy účtov
Vo všeobecnosti definujeme účet ako technickú pomôcku banky na zobrazenie stavu cudzích zdrojov alebo na zachytenie príjmov a výdavkov klienta.
Účty, na ktorých dochádza k bezhotovostným platobným operáciám, majú rôzny charakter.
Bežný základný účet – charakteristickým znakom je dodržiavanie kre¬ditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňažných prostriedkov;
Kontokorentný účet – zriaďujú sa pre osvedčených klientov s potrebnou garanciou krytia debetného zos¬tatku. Pri čerpaní v debetnom pásme nahra¬dzujú funkciu revolvingového úveru;
Vkladový účet – dlhodobé sporenie, nie je na ňom vykonávaný bežný platobný styk;
Osobný účet – široká škála použitia (nie je možné ho použiť na podnikateľské účely);
Úverový účet – je určený pre poskytovanie pôžičky alebo úveru klientovi, je upravený príslušnou zmluvou;
…
Zahraničný platobný styk - realizujú klienti bánk a banky rôznych štá¬tov.
Medzibankový platobný styk - je uskutočňovaný medzi klientmi dvoch rôznych peňažných ústavov. Banky používajú rôzne druhy softvérov, ktoré spravidla nie sú navzájom kompatibilné, a preto je nevyhnutné dodržiavať isté pravidlá, ktoré umožňujú zasielanie a zúčtovanie platieb z jednej banky do druhej.
Medzibankový platobný styk sa v rámci SR realizuje výhradne pros¬tredníctvom clearingového centra, ktorým je Bankové zúčtovacie cen¬trum Slovenska, a.s.
Vnútrobankový platobný styk - predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami. Jeho budovanie je internou zá¬ležitosťou každej banky. Národná banka Slovenska do organizácie vnú¬torného systému zúčtovania bezhotovostných prevodov banky nezasa¬huje.
REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU
Existencia kvalitného systému platobného styku a jeho zúčtovanie je jed¬ným zo základných predpokladov úspešného fungovania peňažného ústa¬vu.
Druhy účtov
Vo všeobecnosti definujeme účet ako technickú pomôcku banky na zobrazenie stavu cudzích zdrojov alebo na zachytenie príjmov a výdavkov klienta.
Účty, na ktorých dochádza k bezhotovostným platobným operáciám, majú rôzny charakter.
Bežný základný účet – charakteristickým znakom je dodržiavanie kre¬ditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňažných prostriedkov;
Kontokorentný účet – zriaďujú sa pre osvedčených klientov s potrebnou garanciou krytia debetného zos¬tatku. Pri čerpaní v debetnom pásme nahra¬dzujú funkciu revolvingového úveru;
Vkladový účet – dlhodobé sporenie, nie je na ňom vykonávaný bežný platobný styk;
Osobný účet – široká škála použitia (nie je možné ho použiť na podnikateľské účely);
Úverový účet – je určený pre poskytovanie pôžičky alebo úveru klientovi, je upravený príslušnou zmluvou;
…
Delenie majetku
Delenie majetku:
A) z hľadiska povahy:
hmotný (hnuteľný a nehnuteľný),
nehmotný.
B) z hľadiska spôsobu obnovy:
hmotný investičný majetok (odpisovaný a neodpisovaný),
nehmotný investičný majetok.
C) z hľadiska času a prenosu hodnoty:
dlhodobý (INVESTIČNÝ),
krátkodobý (OBEŽNÝ).
5.2 Kolobeh majetku
Pre majetok zapojený do podnikateľskej činnosti je charakteristická právna dynamika, t.j. premena jeho foriem, ktorá sa riadi istými zákonitosťami. Proces vzájomnej premeny jednotlivých foriem majetku sa odohráva v 3 fázach:
1) obstaranie,
2) výroba,
3) realizácia.
A) z hľadiska povahy:
hmotný (hnuteľný a nehnuteľný),
nehmotný.
B) z hľadiska spôsobu obnovy:
hmotný investičný majetok (odpisovaný a neodpisovaný),
nehmotný investičný majetok.
C) z hľadiska času a prenosu hodnoty:
dlhodobý (INVESTIČNÝ),
krátkodobý (OBEŽNÝ).
5.2 Kolobeh majetku
Pre majetok zapojený do podnikateľskej činnosti je charakteristická právna dynamika, t.j. premena jeho foriem, ktorá sa riadi istými zákonitosťami. Proces vzájomnej premeny jednotlivých foriem majetku sa odohráva v 3 fázach:
1) obstaranie,
2) výroba,
3) realizácia.
Reálne peňažné toky pri rôznych spôsoboch platby
5.3 Reálne peňažné toky pri rôznych spôsoboch platby
V podnikateľských subjektoch možno pozorovať ako kontinuitne v čase riadiac sa určitým algoritmom „preteká“ majetok meniac svoju podobu. Rozoznávame dva výrazné toky prúdov:
1) toky REÁLNE,
2) toky PEŇAŽNÉ.
Reálne toky (RT) predstavujú určitý objem výrobkov, prác, resp. služieb, ktoré sa vo vymedzenom časovom limite od času t0 po čas tn pretransformujú z jednej majetkovej formy na formu inú (napr. výrobné zásoby, povedzme materiál na hotové výrobky).
Peňažné toky (PT) predstavujú určitý objem peňazí, ktorý sa dá do pohybu v určitom vymedzenom časovom limite.
Je zrejmé, že prítomnosť reálnych tokov vyvolá v určitom časovom posune vznik peňažných tokov. Dôležitý pritom je tak objem pretekajúcich médií (reálnych či peňažných) a čas, za ktorý sa tieto toky zrealizujú, ako aj technika platby.
Technika platby:
1. pohľadávka (peniaze),
2. zmenka (v dobe dospelosti úhrada peniazmi, po dobe splatnosti peniaze + sankcia);
3. zmenky – eskont zmenky (úhrada).
Vznik pohľadávky voči odberateľovi - po uplynutí doby splatnosti pohľadávky, odberateľ ju vyplatí (vyrovná záväzok);
V prípade dočasnej platobnej neschopnosti je možné zvoliť techniku prostredníctvom ZMENKY, ktorú vystaví dodávateľovi odberateľ:
a) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a v deň splatnosti predloží na úhrade;
b) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje, ale pretože sa sám dostane do likvidačných ťažkostí predá ju banke hlboko pred dňom jej dospelosti (eskontácia zmenky);
c) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a vzápätí ňou zaplatí (cez indosament) svoj dlh inému dodávateľovi.
V podnikateľských subjektoch možno pozorovať ako kontinuitne v čase riadiac sa určitým algoritmom „preteká“ majetok meniac svoju podobu. Rozoznávame dva výrazné toky prúdov:
1) toky REÁLNE,
2) toky PEŇAŽNÉ.
Reálne toky (RT) predstavujú určitý objem výrobkov, prác, resp. služieb, ktoré sa vo vymedzenom časovom limite od času t0 po čas tn pretransformujú z jednej majetkovej formy na formu inú (napr. výrobné zásoby, povedzme materiál na hotové výrobky).
Peňažné toky (PT) predstavujú určitý objem peňazí, ktorý sa dá do pohybu v určitom vymedzenom časovom limite.
Je zrejmé, že prítomnosť reálnych tokov vyvolá v určitom časovom posune vznik peňažných tokov. Dôležitý pritom je tak objem pretekajúcich médií (reálnych či peňažných) a čas, za ktorý sa tieto toky zrealizujú, ako aj technika platby.
Technika platby:
1. pohľadávka (peniaze),
2. zmenka (v dobe dospelosti úhrada peniazmi, po dobe splatnosti peniaze + sankcia);
3. zmenky – eskont zmenky (úhrada).
Vznik pohľadávky voči odberateľovi - po uplynutí doby splatnosti pohľadávky, odberateľ ju vyplatí (vyrovná záväzok);
V prípade dočasnej platobnej neschopnosti je možné zvoliť techniku prostredníctvom ZMENKY, ktorú vystaví dodávateľovi odberateľ:
a) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a v deň splatnosti predloží na úhrade;
b) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje, ale pretože sa sám dostane do likvidačných ťažkostí predá ju banke hlboko pred dňom jej dospelosti (eskontácia zmenky);
c) dlžník vystaví zmenku, dodávateľ ju akceptuje a vzápätí ňou zaplatí (cez indosament) svoj dlh inému dodávateľovi.
Základné kategórie využívania pri finančnom rozhodovaní
4.2 Základné kategórie využívania pri finančnom rozhodovaní
Základné kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní:
1. ZISK – charakterizuje efektívnosť používania podnikového kapitálu. Je zdrojom financovania podniku. Zisk neznamená vždy viac peňazí. Pri posudzovaní finančného rozhodovania je treba hodnotiť nielen ziskovosť, ale aj vplyv na pohyb peňazí.
2. PEŇAŽNÉ PRÚDY V HOTOVOSTI (cash-flow) – je kľúčová kategória pri otázkach platobnej schopnosti, likvidity a investičných rozhodnutiach. Rozoznávame:
a) netto CF = pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov. Hodnotí hospodárenie podnikov, pričom je to prebytok príjmov nad výdavkami;
b) bruto CF = všetky druhy peňažných príjmov a výdavkov podniku.
Rozdiel medzi ZISKOM a NETTO CF je daný rozdielom medzi výnosmi a peňažnými príjmami a rozdielom medzi nákladmi a peňažnými výdavkami.
3. ČASOVÁ HODNOTA PEŇAZÍ – pri finančnom rozhodovaní nezáleží len na sumách peňažných príjmov a výdajov, ale aj na rozložení v čase. „Hodnota v súčasnosti je iná ako v budúcnosti“
Veľkosť rozdielu ovplyvňuje inflácia a výnosnosť investovania peňazí.
4. ÚROK, ÚROKOVÁ MIERA;
5. PRIEMERNÁ MIERA VÝNOSU,
6. NÁKLADY ALTERNATÍVNYCH PRÍLEŽITOSTÍ;
7. RIZIKO A NEISTOTA.
Základné kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní:
1. ZISK – charakterizuje efektívnosť používania podnikového kapitálu. Je zdrojom financovania podniku. Zisk neznamená vždy viac peňazí. Pri posudzovaní finančného rozhodovania je treba hodnotiť nielen ziskovosť, ale aj vplyv na pohyb peňazí.
2. PEŇAŽNÉ PRÚDY V HOTOVOSTI (cash-flow) – je kľúčová kategória pri otázkach platobnej schopnosti, likvidity a investičných rozhodnutiach. Rozoznávame:
a) netto CF = pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov. Hodnotí hospodárenie podnikov, pričom je to prebytok príjmov nad výdavkami;
b) bruto CF = všetky druhy peňažných príjmov a výdavkov podniku.
Rozdiel medzi ZISKOM a NETTO CF je daný rozdielom medzi výnosmi a peňažnými príjmami a rozdielom medzi nákladmi a peňažnými výdavkami.
3. ČASOVÁ HODNOTA PEŇAZÍ – pri finančnom rozhodovaní nezáleží len na sumách peňažných príjmov a výdajov, ale aj na rozložení v čase. „Hodnota v súčasnosti je iná ako v budúcnosti“
Veľkosť rozdielu ovplyvňuje inflácia a výnosnosť investovania peňazí.
4. ÚROK, ÚROKOVÁ MIERA;
5. PRIEMERNÁ MIERA VÝNOSU,
6. NÁKLADY ALTERNATÍVNYCH PRÍLEŽITOSTÍ;
7. RIZIKO A NEISTOTA.
Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť
5. Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť, kolobeh majetku, reálne peňažné toky pri rôznych spôsoboch platby, platobný styk.
5.1 Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť
Majetok je súhrn hmotných a nehmotných majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, peňazí), oceniteľných práv a iných hodnôt, ktorými disponuje podnikateľ a ktoré slúžia na zabezpečovanie podnikateľskej činnosti.
Majetok a práv k nemu viazaných v užšom slova zmysle tvorí:
a) obchodný majetok,
b) obchodné imanie,
c) čisté obchodné imanie.
Obchodný majetok je súhrn majetkových hodnôt, ktoré dispozične patria podnikateľovi a sú určené len na podnikanie.
Obchodné imanie je súhrn obchodného majetku a záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
Čisté obchodné imanie predstavuje obchodný majetok znížený o sumu záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
5.1 Majetok podniku, delenie a význam pre podnikateľskú činnosť
Majetok je súhrn hmotných a nehmotných majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, peňazí), oceniteľných práv a iných hodnôt, ktorými disponuje podnikateľ a ktoré slúžia na zabezpečovanie podnikateľskej činnosti.
Majetok a práv k nemu viazaných v užšom slova zmysle tvorí:
a) obchodný majetok,
b) obchodné imanie,
c) čisté obchodné imanie.
Obchodný majetok je súhrn majetkových hodnôt, ktoré dispozične patria podnikateľovi a sú určené len na podnikanie.
Obchodné imanie je súhrn obchodného majetku a záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
Čisté obchodné imanie predstavuje obchodný majetok znížený o sumu záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.
Finančná politika
Finančná politika je súbor systémových opatrení na presadzovanie účelových zámerov v hospodárskej politike štátu. Delí sa na:
A. reštriktívna politika (útlm ekonomického rastu);
1. v rozpočtovej oblasti - uplatňuje zvyšovanie daňového zaťaženia;
2. v úverovej oblasti - zvyšovanie úverovej miery a skracovanie lehôt splatnosti úveru.
(dane rastú, úroková miera klesá, klesanie lehôt splatnosti úveru)
B. expanzívna politika (zvyšovanie ekonomického rastu)
1. v rozpočtovej oblasti – znižovanie daňového zaťaženia, zvyšovanie subvenčných tokov;
2. v úverovej oblasti – znižovanie úrokovej miery, predlžovanie lehôt splatnosti úverov.
(dane klesajú, subvencie rastú, klesajú úrokové miery, rast lehôt)
C. neutrálna politika (konzervuje dosiahnutý stav)
Ciele podnikateľskej činnosti:
1. maximalizácia zisku,
2. maximalizácia tržieb z predaja,
3. dosiahnutie uspokojivej úrovne zisku,
4. dosiahnutie cieľového podielu na trhu.
Ciele súvisiace zo ziskovosťou:
a) prežitie firmy,
b) udržanie počtu zamestnancov,
c) stabilita príjmov a podniku,
d) maximálne uspokojenie vlastníkov – akcionárov,
- rast trhovej hodnoty podniku.
3.4 Podnikové financie a ich vzťah k peňažnej sústave
Podnikové financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú charakter peňažných operácií, do ktorých produkt vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, ich alokovaní (umiestňovaní) do jednotlivých zložiek majetku podniku a pri tvorbe a rozdeľovaní hospodárskeho výsledku. Zaoberajú sa pohybmi peňazí vyvolávanými podnikateľskou činnosťou.
Úlohy podnikových financií:
1) financovanie, získavanie finančných zdrojov;
2) investovanie, alokácia zdrojov do majetku;
3) efektívne a rentabilné využívanie;
4) optimálne rozdelenie hospodárskeho výsledku.
A. reštriktívna politika (útlm ekonomického rastu);
1. v rozpočtovej oblasti - uplatňuje zvyšovanie daňového zaťaženia;
2. v úverovej oblasti - zvyšovanie úverovej miery a skracovanie lehôt splatnosti úveru.
(dane rastú, úroková miera klesá, klesanie lehôt splatnosti úveru)
B. expanzívna politika (zvyšovanie ekonomického rastu)
1. v rozpočtovej oblasti – znižovanie daňového zaťaženia, zvyšovanie subvenčných tokov;
2. v úverovej oblasti – znižovanie úrokovej miery, predlžovanie lehôt splatnosti úverov.
(dane klesajú, subvencie rastú, klesajú úrokové miery, rast lehôt)
C. neutrálna politika (konzervuje dosiahnutý stav)
Ciele podnikateľskej činnosti:
1. maximalizácia zisku,
2. maximalizácia tržieb z predaja,
3. dosiahnutie uspokojivej úrovne zisku,
4. dosiahnutie cieľového podielu na trhu.
Ciele súvisiace zo ziskovosťou:
a) prežitie firmy,
b) udržanie počtu zamestnancov,
c) stabilita príjmov a podniku,
d) maximálne uspokojenie vlastníkov – akcionárov,
- rast trhovej hodnoty podniku.
3.4 Podnikové financie a ich vzťah k peňažnej sústave
Podnikové financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú charakter peňažných operácií, do ktorých produkt vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, ich alokovaní (umiestňovaní) do jednotlivých zložiek majetku podniku a pri tvorbe a rozdeľovaní hospodárskeho výsledku. Zaoberajú sa pohybmi peňazí vyvolávanými podnikateľskou činnosťou.
Úlohy podnikových financií:
1) financovanie, získavanie finančných zdrojov;
2) investovanie, alokácia zdrojov do majetku;
3) efektívne a rentabilné využívanie;
4) optimálne rozdelenie hospodárskeho výsledku.
Finančné rozhodovanie podniku
4. Finančné rozhodovanie podniku, základné kategórie využívania pri finančnom rozhodovaní.
4.1 Finančné rozhodovanie podniku
Základom každého moderného riadenia je rozhodovanie. Vo finančnom rozhodovaní výsledok často závisí od faktorov, ktoré nemožno merať, resp. máme neúplné informácie. Finančné rozhodovanie podniku predstavuje konkrétnu náplň procesu formulovania a realizácie finančnej politiky podniku. Ide o proces, ktorý začína formuláciou problému a končí výberom jednej možnosti z možných alternatív („výber optimálneho variantu riešenia“).
Ide o problémy súvisiace s pohybom kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov – rozhodujúcim kritériom je ako prijaté riešenie prispeje k plneniu cieľov podniku.
Finančné rozhodovanie je súčasťou podnikového rozhodovania, vychádza z týchto princípov:
„väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie“;
„skôr je lepšie ako neskôr“;
„je výhodné mať možnosť voľby“.
Základné problémy pri finančnom rozhodovaní, ktoré je potrebné riešiť, sú:
1. koľko kapitálu treba na činnosť podniku,
2. odkiaľ sa potrebný kapitál získa,
3. kam, do čoho kapitál umiestniť,
4. ako rozdeliť finančný výsledok.
Informácie sú nevyhnutnou podmienkou správneho finančného rozhodovania.
4.1 Finančné rozhodovanie podniku
Základom každého moderného riadenia je rozhodovanie. Vo finančnom rozhodovaní výsledok často závisí od faktorov, ktoré nemožno merať, resp. máme neúplné informácie. Finančné rozhodovanie podniku predstavuje konkrétnu náplň procesu formulovania a realizácie finančnej politiky podniku. Ide o proces, ktorý začína formuláciou problému a končí výberom jednej možnosti z možných alternatív („výber optimálneho variantu riešenia“).
Ide o problémy súvisiace s pohybom kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov – rozhodujúcim kritériom je ako prijaté riešenie prispeje k plneniu cieľov podniku.
Finančné rozhodovanie je súčasťou podnikového rozhodovania, vychádza z týchto princípov:
„väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie“;
„skôr je lepšie ako neskôr“;
„je výhodné mať možnosť voľby“.
Základné problémy pri finančnom rozhodovaní, ktoré je potrebné riešiť, sú:
1. koľko kapitálu treba na činnosť podniku,
2. odkiaľ sa potrebný kapitál získa,
3. kam, do čoho kapitál umiestniť,
4. ako rozdeliť finančný výsledok.
Informácie sú nevyhnutnou podmienkou správneho finančného rozhodovania.
Podnik, subjekt a predmet podnikania
3. Podnik, subjekt a predmet podnikania; charakteristika podnikových financií; finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti. Podnikové financie a ich vzťah k peňažnej sústave.
3.1 Podnik, subjekt a predmet podnikania
Podnik je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb.
S podnikom je nerozlučne spojený proces, ktorému hovoríme podnikanie. Podnikanie je sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom, resp. podnikom, a to:
vlastným menom,
na vlastnú zodpovednosť,
na princípe hospodárnosti.
Subjekt prevádzkujúci proces podnikania je podnikateľ. Podnikateľom môže byť osoba:
zapísaná v obchodnom registri,
podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia (podľa osobitných predpisov).
Úspešnosť podnikania možno charakterizovať ako schopnosť podnikateľa dosahovať optimálny zisk pri:
únosnej miery rizika,
zabezpečení nevyhnutnej miery likvidity.
Podniky možno deliť z rôznych hľadísk. Podľa predmetu podnikateľskej činnosti na:
1) výrobné (priemyselné a poľnohospodárske),
2) obchodné,
3) dopravné,
4) podniky služieb.
Podľa vlastníctva:
štátne,
komunálne,
družstevné,
súkromné.
Formy spoločného podnikania:
podnik s rozhodujúcim vplyvom,
podnik s podstatným vplyvom,
skupina podnikov,
združenie (nemá právnu subjektivitu).
3.1 Podnik, subjekt a predmet podnikania
Podnik je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb.
S podnikom je nerozlučne spojený proces, ktorému hovoríme podnikanie. Podnikanie je sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom, resp. podnikom, a to:
vlastným menom,
na vlastnú zodpovednosť,
na princípe hospodárnosti.
Subjekt prevádzkujúci proces podnikania je podnikateľ. Podnikateľom môže byť osoba:
zapísaná v obchodnom registri,
podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia (podľa osobitných predpisov).
Úspešnosť podnikania možno charakterizovať ako schopnosť podnikateľa dosahovať optimálny zisk pri:
únosnej miery rizika,
zabezpečení nevyhnutnej miery likvidity.
Podniky možno deliť z rôznych hľadísk. Podľa predmetu podnikateľskej činnosti na:
1) výrobné (priemyselné a poľnohospodárske),
2) obchodné,
3) dopravné,
4) podniky služieb.
Podľa vlastníctva:
štátne,
komunálne,
družstevné,
súkromné.
Formy spoločného podnikania:
podnik s rozhodujúcim vplyvom,
podnik s podstatným vplyvom,
skupina podnikov,
združenie (nemá právnu subjektivitu).
Charakteristika podnikových financií
3.2 Charakteristika podnikových financií
Podnikové financie predstavujú množinu peňažných vzťahov smerovaných tak do vnútra ako aj do okolia podnikateľského subjektu. Zmyslom je:
efektívne využívanie potencionálnych zdrojov a ich racionálneho investovania;
efektívne získavanie zdrojov z okolitého ekonomického priestoru a ich racionálne využívanie pri naplňovaní predmetu svojej činnosti;
racionálne prerozďeľovanie vytvoreného HV s ohľadom na potreby rozvoja;
eliminovanie podnikateľských rizík a potencionálnych výkyvov.
3.3 Finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti
Finančná politika predstavuje vedome organizovanú činnosť orgánov a inštitúcií pri tvorbe, rozdeľovaní, používaní centralizovaných a decentralizovaných (centrálnych a necentrálnych) peňažných fondov (ministerstva financií, centrálna banka, komerčné banky). Stanovujú sa tu globálne a čiastkové ciele a zabezpečenia týchto cieľov prostredníctvom ďalších politík.
Finančná politika je súčasťou ekonomickej politiky štátu a rozdeľuje sa na:
1. finančnú politiku rozpočtovú (príjmová a výdavková),
2. finančnú politiku úverovo-menovú (úverová, úroková, depozitná, menová),
3. finančnú politiku poisťovaciu (osobného, majetkového poistenia),
4. finančnú politiku podnikovú (získavanie zdrojov, dividendová).
Pomocou týchto politík sa zabezpečujú ciele finančnej politiky.
Podnikové financie predstavujú množinu peňažných vzťahov smerovaných tak do vnútra ako aj do okolia podnikateľského subjektu. Zmyslom je:
efektívne využívanie potencionálnych zdrojov a ich racionálneho investovania;
efektívne získavanie zdrojov z okolitého ekonomického priestoru a ich racionálne využívanie pri naplňovaní predmetu svojej činnosti;
racionálne prerozďeľovanie vytvoreného HV s ohľadom na potreby rozvoja;
eliminovanie podnikateľských rizík a potencionálnych výkyvov.
3.3 Finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti
Finančná politika predstavuje vedome organizovanú činnosť orgánov a inštitúcií pri tvorbe, rozdeľovaní, používaní centralizovaných a decentralizovaných (centrálnych a necentrálnych) peňažných fondov (ministerstva financií, centrálna banka, komerčné banky). Stanovujú sa tu globálne a čiastkové ciele a zabezpečenia týchto cieľov prostredníctvom ďalších politík.
Finančná politika je súčasťou ekonomickej politiky štátu a rozdeľuje sa na:
1. finančnú politiku rozpočtovú (príjmová a výdavková),
2. finančnú politiku úverovo-menovú (úverová, úroková, depozitná, menová),
3. finančnú politiku poisťovaciu (osobného, majetkového poistenia),
4. finančnú politiku podnikovú (získavanie zdrojov, dividendová).
Pomocou týchto politík sa zabezpečujú ciele finančnej politiky.
MENOVÁ SÚSTAVA
MENOVÁ SÚSTAVA sa chápe ako spôsob vydávania peňazí do obehu a ich sťahovania z obehu platný v určitej krajine. Z historického hľadiska sa rozlišujú 3 najdôležitejšie druhy menových sústav:
Metalické (kovové) menové sústavy;
Úverové menové sústavy (obeh bankoviek zameniteľných za menový kov);
Papierové menové sústavy (obeh papierových peňazí).
1. Metalická, čiže kovová menová sústava je charakteristická tým, že v krajine obieha ako zákonné platidlo len kov vo forme kovových peňazí (drahé kovy). Pritom sa v každej metalickej sústave musí určiť:
menový kov,
peňažná jednotka,
spôsob razenia mincí, ktorý predstavuje určitý systém, ktorým sa mince nielen razia, ale aj vydávajú do obehu.
Mince môžu byť:
- plnohodnotné,
- neplnohodnotné.
O plnohodnotné mince ide v takom prípade, ak hodnota drahého kovu, z ktorého je minca vyrobená, zodpovedá aj hodnota na minci vyrazenej.
Neplnohodnotné mince sú charakteristické tým, že ich reálna hodnota je nižšia ako hodnota, ktorá je na minci vyrazená.
2. Úverová menová sústava je založená na výlučnom alebo prevažujúcom obehu úverových peňazí – bankoviek. Bankovky sa dostávajú do obehu hlavne tak, že emisná banka reeskonduje obchodné zmenky. Obeh bankoviek nie je vlastne samostatnou menovou sústavou, ale pri ich obehu ide o sústavu odvodenú od metalistických menových sústav.
3. Menová sústava papierových peňazí
Ak sú základom obehu peňazí papierové peniaze, ktoré nie sú zameniteľné za zlato, ide o menovú sústavu papierových peňazí. V takejto menovej sústave môžu mať z právnej stránky papierové peniaze formu:
štátoviek,
nezameniteľných bankoviek,
neplnohodnotných mincí.
V súčasnosti majú papierové peniaze väčšinou formu nezameniteľných bankoviek, ktoré vystupujú v obehu predovšetkým vo funkcii peňazí ako prostriedok výmeny. Pri obehu peňazí je dôležité, aby bola zabezpečená ich stabilná kúpna sila, a nie to aká je ich substancia z ktorej sú vyrobené.
Metalické (kovové) menové sústavy;
Úverové menové sústavy (obeh bankoviek zameniteľných za menový kov);
Papierové menové sústavy (obeh papierových peňazí).
1. Metalická, čiže kovová menová sústava je charakteristická tým, že v krajine obieha ako zákonné platidlo len kov vo forme kovových peňazí (drahé kovy). Pritom sa v každej metalickej sústave musí určiť:
menový kov,
peňažná jednotka,
spôsob razenia mincí, ktorý predstavuje určitý systém, ktorým sa mince nielen razia, ale aj vydávajú do obehu.
Mince môžu byť:
- plnohodnotné,
- neplnohodnotné.
O plnohodnotné mince ide v takom prípade, ak hodnota drahého kovu, z ktorého je minca vyrobená, zodpovedá aj hodnota na minci vyrazenej.
Neplnohodnotné mince sú charakteristické tým, že ich reálna hodnota je nižšia ako hodnota, ktorá je na minci vyrazená.
2. Úverová menová sústava je založená na výlučnom alebo prevažujúcom obehu úverových peňazí – bankoviek. Bankovky sa dostávajú do obehu hlavne tak, že emisná banka reeskonduje obchodné zmenky. Obeh bankoviek nie je vlastne samostatnou menovou sústavou, ale pri ich obehu ide o sústavu odvodenú od metalistických menových sústav.
3. Menová sústava papierových peňazí
Ak sú základom obehu peňazí papierové peniaze, ktoré nie sú zameniteľné za zlato, ide o menovú sústavu papierových peňazí. V takejto menovej sústave môžu mať z právnej stránky papierové peniaze formu:
štátoviek,
nezameniteľných bankoviek,
neplnohodnotných mincí.
V súčasnosti majú papierové peniaze väčšinou formu nezameniteľných bankoviek, ktoré vystupujú v obehu predovšetkým vo funkcii peňazí ako prostriedok výmeny. Pri obehu peňazí je dôležité, aby bola zabezpečená ich stabilná kúpna sila, a nie to aká je ich substancia z ktorej sú vyrobené.
Peňažné operácie
2.3 Peňažné operácie
a) FIŠKÁLNE - verejné financie. Týkajú sa štátnej pokladnice, sú charakterizované tým, že zmena finančnej masy, ku ktorej dôjde zmenou fiškálnych operácií, je zmenou konečnou, po nej už nič nenasleduje. Majú obligatórny charakter a sú nenávratné. (napr. platenie daní, cla, súdnych a správnych poplatkov). Nemajú len jednostranný charakter: od ekonomického subjektov do ŠR, niekedy dochádza aj k opačnému toku: zo ŠR do ekonomických subjektov (dotácie a subvencie, štátne stavebné sporenie, do rozpočtových a príspevkových organizácií);
b) KREDITNÉ - bankovníctvo. Sú charakteristické tým, že zmena peňažnej masy v ich dôsledku, je zmenou dočasnou, prechodnou, majú návratný charakter a vždy sú fakultatívne – dobrovoľné;
c) ASEKURAČNÉ - Poisťovníctvo. Sú charakteristické tým, že za určitých situácií sú podobné ako fiškálne operácie a naopak, môžu byť podobné aj ako kreditné. Majú podmienenú návratnosť - zmena peňažnej masy spôsobená asekuračnou peňažnou operáciou môže byť niekedy v budúcnosti protichodne zmenená, avšak musí byť splnená určitá podmienka. Sú neekvivalentné - ak dôjde k návratnosti po splnení podmienky, tak vrátená suma je neekvivalentná, nezhoduje sa so sumou, ktorá bola zaplatená. Môžu mať obligatórny aj fakultatívny charakter (zákonné poistenie, dobrovoľné poistenie);
d) DOCHODKOVÉ - Financie obyvateľstva - podľa národného dôchodku, predstavujú vyplácanie dôchodkov. Môže ísť o pracovné, kapitálové alebo sociálne dôchodky;
e) VÝMENNÉ - tovarovo-peňažné. Existujú dve chápania:
tovar ako služby a materiálne statky, alebo
produkt ako tovar a služby. Sú spojené s protichodnou zmenou jeho majetku. Sú charakteristické pre podnikové financie. Nákup cenných papierov sa vyčleňuje a označuje ako sekuritné peňažné operácie, tieto sú typické pre burzovníctvo, finančný trh. Zmena peňažnej masy znamená nárast/pokles objemu cenných papierov ekonomického subjektu;
f) TRANSFORMAČNÉ - neznamenajú zmenu veľkosti peňažnej masy ekonomického subjektu, ale
zmenu štruktúry peňažnej masy (výmena domácej meny za cudziu);
zmenu hotovostných peňazí na bezhotovostné a naopak. Môžu existovať ako samostatná zložka peňažných operácií, ale aj ako súčasť iných peňažných operácií. Sú typické pre zmenárenstvo.
a) FIŠKÁLNE - verejné financie. Týkajú sa štátnej pokladnice, sú charakterizované tým, že zmena finančnej masy, ku ktorej dôjde zmenou fiškálnych operácií, je zmenou konečnou, po nej už nič nenasleduje. Majú obligatórny charakter a sú nenávratné. (napr. platenie daní, cla, súdnych a správnych poplatkov). Nemajú len jednostranný charakter: od ekonomického subjektov do ŠR, niekedy dochádza aj k opačnému toku: zo ŠR do ekonomických subjektov (dotácie a subvencie, štátne stavebné sporenie, do rozpočtových a príspevkových organizácií);
b) KREDITNÉ - bankovníctvo. Sú charakteristické tým, že zmena peňažnej masy v ich dôsledku, je zmenou dočasnou, prechodnou, majú návratný charakter a vždy sú fakultatívne – dobrovoľné;
c) ASEKURAČNÉ - Poisťovníctvo. Sú charakteristické tým, že za určitých situácií sú podobné ako fiškálne operácie a naopak, môžu byť podobné aj ako kreditné. Majú podmienenú návratnosť - zmena peňažnej masy spôsobená asekuračnou peňažnou operáciou môže byť niekedy v budúcnosti protichodne zmenená, avšak musí byť splnená určitá podmienka. Sú neekvivalentné - ak dôjde k návratnosti po splnení podmienky, tak vrátená suma je neekvivalentná, nezhoduje sa so sumou, ktorá bola zaplatená. Môžu mať obligatórny aj fakultatívny charakter (zákonné poistenie, dobrovoľné poistenie);
d) DOCHODKOVÉ - Financie obyvateľstva - podľa národného dôchodku, predstavujú vyplácanie dôchodkov. Môže ísť o pracovné, kapitálové alebo sociálne dôchodky;
e) VÝMENNÉ - tovarovo-peňažné. Existujú dve chápania:
tovar ako služby a materiálne statky, alebo
produkt ako tovar a služby. Sú spojené s protichodnou zmenou jeho majetku. Sú charakteristické pre podnikové financie. Nákup cenných papierov sa vyčleňuje a označuje ako sekuritné peňažné operácie, tieto sú typické pre burzovníctvo, finančný trh. Zmena peňažnej masy znamená nárast/pokles objemu cenných papierov ekonomického subjektu;
f) TRANSFORMAČNÉ - neznamenajú zmenu veľkosti peňažnej masy ekonomického subjektu, ale
zmenu štruktúry peňažnej masy (výmena domácej meny za cudziu);
zmenu hotovostných peňazí na bezhotovostné a naopak. Môžu existovať ako samostatná zložka peňažných operácií, ale aj ako súčasť iných peňažných operácií. Sú typické pre zmenárenstvo.
Mena a menová sústava
2.4 Mena a menová sústava
MENA je peňažná sústava štátu. Je to národná alebo medzinárodná forma peňazí, ktorá svojím vlastníkom zabezpečuje právny nárok na pomerný podiel z HDP. Z uvedenej definície vyplýva, že rozlišujeme menu na:
a) DOMÁCU,
b) ZAHRANIČNÚ.
a) Domáca mena má bankovo-úverový charakter, lebo rozhodujúca časť meny sa vydáva prostredníctvom úverovej emisie. Mena môže mať podobu:
a) hotovostných peňazí;
b) bezhotovostných peňazí (zmenky, šeky)
Z hľadiska vymeniteľnosti:
a) konvertibilná,
b) čiastočne konvertibilná,
c) nekonvertibilná.
Mena má dve hodnoty:
1) Nominálnu, ktorá sa funkciou času nemení, je to počet peňažných jednotiek vyrazených na minci alebo vytlačených na bankovke.
2) Reálnu – vyjadruje kúpnu silu peňazí, a táto sa s funkciou času mení. Podlieha hodnotovým výkyvom a inflácii.
Reálna hodnota PJ = nominálna hodnota PJ/ 100+ročná miera v % od roku X do roku Y * 100
b) Zahraničná mena sa zásadne člení na dve zložky, a to:
1) Valuty, ktoré predstavujú obeživo, t.j. mince a bankovky cudzích štátov. Ide o hotovostné zahraničné peniaze, ktoré sa v súčasnosti používajú takmer výhradne v zahraničnom cestovnom ruchu;
2) Devízy, ktoré predstavujú vlastné bezhotovostné zahraničné peniaze. Ide o platobné dokumenty, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene a používajú sa v medzinárodnom styku.
MENA je peňažná sústava štátu. Je to národná alebo medzinárodná forma peňazí, ktorá svojím vlastníkom zabezpečuje právny nárok na pomerný podiel z HDP. Z uvedenej definície vyplýva, že rozlišujeme menu na:
a) DOMÁCU,
b) ZAHRANIČNÚ.
a) Domáca mena má bankovo-úverový charakter, lebo rozhodujúca časť meny sa vydáva prostredníctvom úverovej emisie. Mena môže mať podobu:
a) hotovostných peňazí;
b) bezhotovostných peňazí (zmenky, šeky)
Z hľadiska vymeniteľnosti:
a) konvertibilná,
b) čiastočne konvertibilná,
c) nekonvertibilná.
Mena má dve hodnoty:
1) Nominálnu, ktorá sa funkciou času nemení, je to počet peňažných jednotiek vyrazených na minci alebo vytlačených na bankovke.
2) Reálnu – vyjadruje kúpnu silu peňazí, a táto sa s funkciou času mení. Podlieha hodnotovým výkyvom a inflácii.
Reálna hodnota PJ = nominálna hodnota PJ/ 100+ročná miera v % od roku X do roku Y * 100
b) Zahraničná mena sa zásadne člení na dve zložky, a to:
1) Valuty, ktoré predstavujú obeživo, t.j. mince a bankovky cudzích štátov. Ide o hotovostné zahraničné peniaze, ktoré sa v súčasnosti používajú takmer výhradne v zahraničnom cestovnom ruchu;
2) Devízy, ktoré predstavujú vlastné bezhotovostné zahraničné peniaze. Ide o platobné dokumenty, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene a používajú sa v medzinárodnom styku.
Funkcie (plnohodnotných) peňazí
Funkcie (plnohodnotných) peňazí:
1. miera hodnôt – je spojené meradlo cien (peňažnej jednotky) a slúži na meranie cien ostatných tovarov;
2. obeživo – peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov. Kúpa a predaj tovaru a jeho zaplatenie prebieha súčasne. Vystupujú tu vždy reálne peniaze;
3. platidlo – keď je kúpno-predajný akt časovo oddelený od platenia za dodaný tovar. Využíva sa v oblasti platobného a zúčtovacieho styku;
4. prostriedok akumulácie a úspor (funkcia POKLADU);
5. svetových peňazí – predovšetkým ZLATO, plní funkciu:
miery hodnôt,
všeobecného platidla,
materializácie spoločného bohatstva.
V súčasných moderných ekonomických teóriách hovoríme o troch poliach, kde sa peniaze prejavujú funkčne, tzv. triáda peňažných funkcií. Peniaze vstupujú ako:
1) zúčtovacia jednotka,
2) platobný prostriedok,
3) depozitný prostriedok.
2.2 Peňažný obrat
Úhrn peňažných platieb na určitom území (najčastejšie v štáte) za určité obdobie (najčastejšie za rok) vyjadrujeme pojmom peňažný obrat.
Základom peňažného obratu sú:
platby realizačné – sú tvorené realizačnými platbami, ide o DVOJSTRANNÉ OPERÁCIE, kde na jednej strane sú peniaze a na strane druhej je tovar,
platby trasférové (trasfér = pohyb, posun peňazí, ktorý nie je spojený s protipohybom tovarov).
1. miera hodnôt – je spojené meradlo cien (peňažnej jednotky) a slúži na meranie cien ostatných tovarov;
2. obeživo – peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov. Kúpa a predaj tovaru a jeho zaplatenie prebieha súčasne. Vystupujú tu vždy reálne peniaze;
3. platidlo – keď je kúpno-predajný akt časovo oddelený od platenia za dodaný tovar. Využíva sa v oblasti platobného a zúčtovacieho styku;
4. prostriedok akumulácie a úspor (funkcia POKLADU);
5. svetových peňazí – predovšetkým ZLATO, plní funkciu:
miery hodnôt,
všeobecného platidla,
materializácie spoločného bohatstva.
V súčasných moderných ekonomických teóriách hovoríme o troch poliach, kde sa peniaze prejavujú funkčne, tzv. triáda peňažných funkcií. Peniaze vstupujú ako:
1) zúčtovacia jednotka,
2) platobný prostriedok,
3) depozitný prostriedok.
2.2 Peňažný obrat
Úhrn peňažných platieb na určitom území (najčastejšie v štáte) za určité obdobie (najčastejšie za rok) vyjadrujeme pojmom peňažný obrat.
Základom peňažného obratu sú:
platby realizačné – sú tvorené realizačnými platbami, ide o DVOJSTRANNÉ OPERÁCIE, kde na jednej strane sú peniaze a na strane druhej je tovar,
platby trasférové (trasfér = pohyb, posun peňazí, ktorý nie je spojený s protipohybom tovarov).
Finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy
1.2 Finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy
Finančná sústava je sústava finančných orgánov a inštitúcií zodpovedných za tvorbu, rozdeľovanie a používanie centralizovaných a decentralizovaných fondov (peňažnej masy) a rovnako aj za finančnú politiku.
Finančná sústava uskutočňuje, organizuje a riadi primárnu finančnú činnosť a vykonáva sekundárnu finančnú činnosť.
Zložky finančnej sústavy a finančné vzťahy:
1) rozpočtová (vzťahy nenávratné);
2) úverovo-menová (vzťahy návratné a zúročiteľné);
3) poisťovacia (je podmienená návratnosťou a neekvivalentnosťou);
4) podnikovo-realizačná (dodávateľko-odberateľské vzťahy);
5) zložka obyvateľstva.
Finančná sústava je sústava finančných orgánov a inštitúcií zodpovedných za tvorbu, rozdeľovanie a používanie centralizovaných a decentralizovaných fondov (peňažnej masy) a rovnako aj za finančnú politiku.
Finančná sústava uskutočňuje, organizuje a riadi primárnu finančnú činnosť a vykonáva sekundárnu finančnú činnosť.
Zložky finančnej sústavy a finančné vzťahy:
1) rozpočtová (vzťahy nenávratné);
2) úverovo-menová (vzťahy návratné a zúročiteľné);
3) poisťovacia (je podmienená návratnosťou a neekvivalentnosťou);
4) podnikovo-realizačná (dodávateľko-odberateľské vzťahy);
5) zložka obyvateľstva.
Podstata peňazí a ich funkcie, peňažný obrat, peňažné operácie, mena a menová sústava
2. Podstata peňazí a ich funkcie, peňažný obrat, peňažné operácie, mena a menová sústava.
2.1 Podstata peňazí a ich funkcie
Peniaze sú médiom (nositeľom) hodnotových vzťahov, ktoré pôsobia ako výmenný ekvivalent, či ako miera hodnoty realizovaných tovarov, prác a služieb. Uvádzajú do pohybu celý reprodukčný proces. V trhovej ekonomike sa reprodukčný proces chápe ako kontinuita troch vzájomne prepojených fáz:
1. fáza obstarania,
2. fáza výroby,
3. fáza realizácie (nezaobíde sa bez peňazí).
Peniaze delíme na:
1. PLNOHODNOTNÉ,
2. NEPLNOHODNOTNÉ:
a) zameniteľné za zlato,
b) nezameniteľné za zlato:
konvertibilné,
čiastočne konvertibilné,
nekonvertibilné.
2.1 Podstata peňazí a ich funkcie
Peniaze sú médiom (nositeľom) hodnotových vzťahov, ktoré pôsobia ako výmenný ekvivalent, či ako miera hodnoty realizovaných tovarov, prác a služieb. Uvádzajú do pohybu celý reprodukčný proces. V trhovej ekonomike sa reprodukčný proces chápe ako kontinuita troch vzájomne prepojených fáz:
1. fáza obstarania,
2. fáza výroby,
3. fáza realizácie (nezaobíde sa bez peňazí).
Peniaze delíme na:
1. PLNOHODNOTNÉ,
2. NEPLNOHODNOTNÉ:
a) zameniteľné za zlato,
b) nezameniteľné za zlato:
konvertibilné,
čiastočne konvertibilné,
nekonvertibilné.
Členenie financií
Členenie financií:
F I N A N C I E
Objektívna stránka
Platobné peňažné operácie:
1. fiškálne
2. kreditné
3. asekuračné
4. sekuritné
5. tovarové
6. dôchodkové
Peňažný obrat:
1. realizačný
2. trasferový
Subjektívna stránka
1. finančné riadenie a organizácia
2. finančné plánovanie
3. finančné účtovníctvo
4. finančná kontrola
5. finančná politika
6. finančná veda
7. finančné právo
8. finančná sústava
Rozdelenie
Širšie Užšie
1. verejné 1. štátne
2. podnikové 2. súkromné
3. bank. sektora
4. poisťov. sekt.
5. obyvateľstva
6. medzinárodné
financie
F I N A N C I E
Objektívna stránka
Platobné peňažné operácie:
1. fiškálne
2. kreditné
3. asekuračné
4. sekuritné
5. tovarové
6. dôchodkové
Peňažný obrat:
1. realizačný
2. trasferový
Subjektívna stránka
1. finančné riadenie a organizácia
2. finančné plánovanie
3. finančné účtovníctvo
4. finančná kontrola
5. finančná politika
6. finančná veda
7. finančné právo
8. finančná sústava
Rozdelenie
Širšie Užšie
1. verejné 1. štátne
2. podnikové 2. súkromné
3. bank. sektora
4. poisťov. sekt.
5. obyvateľstva
6. medzinárodné
financie
Podstata a činnosť financií, finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy
1. Podstata a činnosť financií, finančná sústava a jej zložky, finančné vzťahy.
1.1 Podstata a činnosť financií
FINANCIE = vzťahy; (peniaze = nositeľ týchto vzťahov)
Financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú formu peňažných operácií, prostredníctvom, ktorých sa tvoria, rozdeľujú a používajú centralizované a decentralizované peňažné fondy, resp. peňažná masa. Nositeľom týchto vzťahov je ekvivalent – peniaze.
Pre existenciu financií je treba, aby existovali ešte ďalšie dva atribúty trhových vzťahov a to:
a) trhová výroba a trh tovarov,
b) peniaze.
Finančná veda ich skúma na troch úrovniach:
1. úroveň štátu (najväčší význam financií),
2. úroveň podniku,
3. úroveň obyvateľstva.
Účinnosť financií alebo účinnosť regulácií finančných vzťahov závisí od konkrétne uplatňovaného systému riadenia toho ktorého štátu. Podľa toho rozlišujeme:
a) kapitalistický model,
b) model trhovej ekonomiky,
c) administratívny,
d) ekonomický.
Funkcie financií:
1) stimulačná,
2) rozdeľovacia,
3) kontrolná,
4) zdrojovotvorná.
1.1 Podstata a činnosť financií
FINANCIE = vzťahy; (peniaze = nositeľ týchto vzťahov)
Financie sú hodnotové vzťahy, ktoré majú formu peňažných operácií, prostredníctvom, ktorých sa tvoria, rozdeľujú a používajú centralizované a decentralizované peňažné fondy, resp. peňažná masa. Nositeľom týchto vzťahov je ekvivalent – peniaze.
Pre existenciu financií je treba, aby existovali ešte ďalšie dva atribúty trhových vzťahov a to:
a) trhová výroba a trh tovarov,
b) peniaze.
Finančná veda ich skúma na troch úrovniach:
1. úroveň štátu (najväčší význam financií),
2. úroveň podniku,
3. úroveň obyvateľstva.
Účinnosť financií alebo účinnosť regulácií finančných vzťahov závisí od konkrétne uplatňovaného systému riadenia toho ktorého štátu. Podľa toho rozlišujeme:
a) kapitalistický model,
b) model trhovej ekonomiky,
c) administratívny,
d) ekonomický.
Funkcie financií:
1) stimulačná,
2) rozdeľovacia,
3) kontrolná,
4) zdrojovotvorná.
OPCIE
OPCIE
- nie je povinnosť kontrakt realizovať, jedna strana má vždy právo od kontraktu ustúpiť
- druhy:
1. európske – vždy majú konkrétny dátum splatnosti – deň expirácie (svoje právo nemožno uplatniť skôr)
2. americké – sú riskantnejšie, držiteľ môže právo uplatniť kedykoľvek do dňa expirácie
3. ázijské – hybrid, stanovená určitá časová lehota, v priebehu ktorej môže investor uplatniť svoje právo (napr. týždeň), posledný deň je dňom expirácie
- 2 typy opcií:
1. CALL opcia – kúpna (rizikovejšia ako put opcia)
2. PUT opcia – predajná
schéma
DRŽITEĽ = MÁ PRÁVO = MÁ POVINNOST = VYPISOVATEL
Držiteľ – kupujúci opciu – majiteľ opcie – má právo kúpiť alebo aj predať určitú hodnotu v určitom čase (E), alebo do určitého času (A) za vopred dohodnutú realizačnú cenu
Vypisovateľ – predávajúci opciu – má povinnosť v určitom čase, alebo do určitého času, danú, vopred dohodnutú hodnotu, za vopred dohodnutú realizačnú cenu predať alebo aj kúpiť
– má povinnosť zachovať sa tak, ako sa rozhodne jeho partner, ak sa rozhodne danú hodnotu za realizačnú cenu kúpiť, musí ju predať, nezávisle od toho, či je to v danom momente preňho výhodné alebo nie, resp. ak sa rozhodne jeho partner rozhodne danú hodnotu za dohodnutú realizačnú cenu predať, tak ju musí za túto cenu kúpiť
- v praxi sa stretávame s tým, že sa nekupujú len put a call opcie, ale zabezpečujú sa nákupom aj iných opcií (rôzne kombinácie)
- nie je povinnosť kontrakt realizovať, jedna strana má vždy právo od kontraktu ustúpiť
- druhy:
1. európske – vždy majú konkrétny dátum splatnosti – deň expirácie (svoje právo nemožno uplatniť skôr)
2. americké – sú riskantnejšie, držiteľ môže právo uplatniť kedykoľvek do dňa expirácie
3. ázijské – hybrid, stanovená určitá časová lehota, v priebehu ktorej môže investor uplatniť svoje právo (napr. týždeň), posledný deň je dňom expirácie
- 2 typy opcií:
1. CALL opcia – kúpna (rizikovejšia ako put opcia)
2. PUT opcia – predajná
schéma
DRŽITEĽ = MÁ PRÁVO = MÁ POVINNOST = VYPISOVATEL
Držiteľ – kupujúci opciu – majiteľ opcie – má právo kúpiť alebo aj predať určitú hodnotu v určitom čase (E), alebo do určitého času (A) za vopred dohodnutú realizačnú cenu
Vypisovateľ – predávajúci opciu – má povinnosť v určitom čase, alebo do určitého času, danú, vopred dohodnutú hodnotu, za vopred dohodnutú realizačnú cenu predať alebo aj kúpiť
– má povinnosť zachovať sa tak, ako sa rozhodne jeho partner, ak sa rozhodne danú hodnotu za realizačnú cenu kúpiť, musí ju predať, nezávisle od toho, či je to v danom momente preňho výhodné alebo nie, resp. ak sa rozhodne jeho partner rozhodne danú hodnotu za dohodnutú realizačnú cenu predať, tak ju musí za túto cenu kúpiť
- v praxi sa stretávame s tým, že sa nekupujú len put a call opcie, ale zabezpečujú sa nákupom aj iných opcií (rôzne kombinácie)
SWAPY
SWAPY
- sú najmladšími finančnými derivátmi, sú štandardizované, sú založené na komparatívnych výhodách
- obchodujú sa na trhoch OTC
- nazývajú sa tiež kontrakty s rozdielmi
- sú to syntetické papiere, ktoré sú kombináciou dvoch alebo viacerých stavebných blokov
- 3 základné druhy: úrokové, menové, kombinované
- kombinované môžu byť:
• spot – forward swap – kombinácia spotových a forwardových operácií
• forward forward swap – kombinácia forwardových a forwardových operácií
- subjekty sú plne zodpovedné za svoje záväzky, plnenie z nich nie je jednorazové, ale ide o periodické platby
- swapy do 2 rokov
- swapy od 2 – 5 rokov
- swapy nad 5 rokov
- vykonávajú sa prostredníctvom sprostredkovateľa (banky alebo inej fin. inštitúcie), ktorý môže byť:
čistý – iba spája partnerov a robí poradenskú činnosť, ale nepreberá zodpovednosť za splnenie kontraktu
sprostredkujúci medzipartner – ručí za splnenie swapu a preberá riziko neplnenia jedného z partnerov
Riziká: a) úverové
b) pozičné – riziko, že trhové úrokové sadzby sa budú odlišovať od dohodnutých
c) rozpätia – riziko, že jedna strana nesplní kontrakt
Použitie: trading, hedging, špekulácia
- sú najmladšími finančnými derivátmi, sú štandardizované, sú založené na komparatívnych výhodách
- obchodujú sa na trhoch OTC
- nazývajú sa tiež kontrakty s rozdielmi
- sú to syntetické papiere, ktoré sú kombináciou dvoch alebo viacerých stavebných blokov
- 3 základné druhy: úrokové, menové, kombinované
- kombinované môžu byť:
• spot – forward swap – kombinácia spotových a forwardových operácií
• forward forward swap – kombinácia forwardových a forwardových operácií
- subjekty sú plne zodpovedné za svoje záväzky, plnenie z nich nie je jednorazové, ale ide o periodické platby
- swapy do 2 rokov
- swapy od 2 – 5 rokov
- swapy nad 5 rokov
- vykonávajú sa prostredníctvom sprostredkovateľa (banky alebo inej fin. inštitúcie), ktorý môže byť:
čistý – iba spája partnerov a robí poradenskú činnosť, ale nepreberá zodpovednosť za splnenie kontraktu
sprostredkujúci medzipartner – ručí za splnenie swapu a preberá riziko neplnenia jedného z partnerov
Riziká: a) úverové
b) pozičné – riziko, že trhové úrokové sadzby sa budú odlišovať od dohodnutých
c) rozpätia – riziko, že jedna strana nesplní kontrakt
Použitie: trading, hedging, špekulácia
Úrokový swap
Úrokový swap
- je založený na využití komparatívnej výhody a dosiahnutí zisku z transakcie
- jeho účelom je vymeniť záväzok s fixnou sadzbou za záväzok s plávajúcou úrokovou sadzbou a naopak (dohoda medzi dvoma partnermi, že si vymenia platby s fixnou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou v rovnakej miere, tieto platby sa počítajú z pomyselnej nominálnej hodnoty istiny)
- bázické úrokové swapy – dochádza k výmene platieb s plávajúcou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou, ale vypočítanou na inej báze – teda platby v plávajúcej sadzbe vypočítané podľa jednej báze sa swapujú za platby v plávajúcej sadzbe vypočítanej na inej báze
Menový swap
- kontrakty, na základe ktorých dochádza medzi dvoma zmluvnými partnermi, inštitúciami alebo firmami z rôznych štátov k vzájomnej výmene devízových platieb
- skladajú sa z 2 devízových operácií
- 3 podoby:
• menový swap s fixnou úrokovou mierou
• menový swap s kupónom (aspoň 1 platba plávajúca, prípadne obe)
• menový swap bez výmeny úrokových sadzieb – devízový swap (špecifický menový swap)
Swap na aktíva
- kombinuje aktívum a swap (ich kombináciou vzniká syntetické aktívum)
- výmena aktíva s plávajúcou úrokovou sadzbou za aktívum s fixnou úrokovou sadzbou
- je založený na využití komparatívnej výhody a dosiahnutí zisku z transakcie
- jeho účelom je vymeniť záväzok s fixnou sadzbou za záväzok s plávajúcou úrokovou sadzbou a naopak (dohoda medzi dvoma partnermi, že si vymenia platby s fixnou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou v rovnakej miere, tieto platby sa počítajú z pomyselnej nominálnej hodnoty istiny)
- bázické úrokové swapy – dochádza k výmene platieb s plávajúcou úrokovou sadzbou za platby s plávajúcou úrokovou sadzbou, ale vypočítanou na inej báze – teda platby v plávajúcej sadzbe vypočítané podľa jednej báze sa swapujú za platby v plávajúcej sadzbe vypočítanej na inej báze
Menový swap
- kontrakty, na základe ktorých dochádza medzi dvoma zmluvnými partnermi, inštitúciami alebo firmami z rôznych štátov k vzájomnej výmene devízových platieb
- skladajú sa z 2 devízových operácií
- 3 podoby:
• menový swap s fixnou úrokovou mierou
• menový swap s kupónom (aspoň 1 platba plávajúca, prípadne obe)
• menový swap bez výmeny úrokových sadzieb – devízový swap (špecifický menový swap)
Swap na aktíva
- kombinuje aktívum a swap (ich kombináciou vzniká syntetické aktívum)
- výmena aktíva s plávajúcou úrokovou sadzbou za aktívum s fixnou úrokovou sadzbou
Uzavretie rozlišujeme:
- Uzavretie rozlišujeme:
1. vysporiadanie v termíne splatnosti
2. zámenným obchodom – zrkadlová pozícia pred splatnosťou, tento typ prevažuje, celkový výsledok kontraktu predstavuje rozdiel kurzov, za ktorých bola pozícia futures otvorená a zatvorená
3. výmenou za fyzickú komoditu – mimo burzy
- rozornávame:
• komoditné futurity
• futurity na úrokovú mieru – futurity na dlhopisy – najúspešnejší typ, zameraný na eliminovanie vplyvu zmeny úrokovej sadzby na úrokový výnos z dlhopisov, resp. na zabezpečenie sa investorov proti poklesu kurzu dlhopisov, uzatvorenie pozície – fyzickou dodávkou dlhopisu (peňažné vyrovnanie) len pri 0,5 % kontrakte
– zámenným obchodom (rezervný obchod) – vytvorenie zrkadlovej pozície voči burze
• futurity na akciové indexy (indexové) – podkladové aktívum je akciový index obchodovaný na burze, burzy stanovujú štandardné podmienky kontraktov (hlavne veľkosť jedného kontraktu), vysporiadanie sa pri splatnosti neplní fyzicky, ale prostredníctvom hotovosti ako zisk (strata) z rozdielu medzi cenou dodania a hodnotou indexu v čase splatnosti (výpočet ceny je komplikovanejší, pretože investor získava z akcií dividendy, čo pri držaní futurity nie je, kurz – cena – futurity musí toto brať do úvahy, lebo získané dividendy možno reinvestovať a získavať ďalšie úroky)
• menové futurity – zmluva, kde sa partneri zaviažu kúpiť (predať) štandardné množstvo určitej meny za dohodnutú cenu a k určenému budúcemu dátumu, používajú sa na zaistenie pohľadávok a záväzkov v cudzej mene proti riziku zmien menových kurzov
- funkcie finančných futurít:
- zaistenie – proti stúpajúcim kurzom – kúpou, proti klesaniu kurzov – predajom
- špekulácie – subjekt si necháva určitú pozíciu otvorenú, aby profitoval
- arbitráž – využitie rozdielov medzi termínovými kurzami a kurzami zodpovedajúce kurzom na promptnom trhu
1. vysporiadanie v termíne splatnosti
2. zámenným obchodom – zrkadlová pozícia pred splatnosťou, tento typ prevažuje, celkový výsledok kontraktu predstavuje rozdiel kurzov, za ktorých bola pozícia futures otvorená a zatvorená
3. výmenou za fyzickú komoditu – mimo burzy
- rozornávame:
• komoditné futurity
• futurity na úrokovú mieru – futurity na dlhopisy – najúspešnejší typ, zameraný na eliminovanie vplyvu zmeny úrokovej sadzby na úrokový výnos z dlhopisov, resp. na zabezpečenie sa investorov proti poklesu kurzu dlhopisov, uzatvorenie pozície – fyzickou dodávkou dlhopisu (peňažné vyrovnanie) len pri 0,5 % kontrakte
– zámenným obchodom (rezervný obchod) – vytvorenie zrkadlovej pozície voči burze
• futurity na akciové indexy (indexové) – podkladové aktívum je akciový index obchodovaný na burze, burzy stanovujú štandardné podmienky kontraktov (hlavne veľkosť jedného kontraktu), vysporiadanie sa pri splatnosti neplní fyzicky, ale prostredníctvom hotovosti ako zisk (strata) z rozdielu medzi cenou dodania a hodnotou indexu v čase splatnosti (výpočet ceny je komplikovanejší, pretože investor získava z akcií dividendy, čo pri držaní futurity nie je, kurz – cena – futurity musí toto brať do úvahy, lebo získané dividendy možno reinvestovať a získavať ďalšie úroky)
• menové futurity – zmluva, kde sa partneri zaviažu kúpiť (predať) štandardné množstvo určitej meny za dohodnutú cenu a k určenému budúcemu dátumu, používajú sa na zaistenie pohľadávok a záväzkov v cudzej mene proti riziku zmien menových kurzov
- funkcie finančných futurít:
- zaistenie – proti stúpajúcim kurzom – kúpou, proti klesaniu kurzov – predajom
- špekulácie – subjekt si necháva určitú pozíciu otvorenú, aby profitoval
- arbitráž – využitie rozdielov medzi termínovými kurzami a kurzami zodpovedajúce kurzom na promptnom trhu
FORWARDY
FORWARDY
- termínový obchod, ktorý uzatvára predávajúci a kupujúci na hromadnú vecnú komoditu alebo finančné aktívum, na ktorom sa dohodli. Všetky podmienky závisia od dohody.
- výhodou je, že sú šité na mieru, nie sú štandardizované
- nevýhoda – predávajúci si musí sám nájsť kupujúceho a kvôli navrhnutým podmienkam je to ťažké
- využitie: - na zaistenie sa proti kurzovému pohybu (pri dovoze)
- na zaistenie sa proti pohybu úrokových sadzieb
- funkcie forwardových obchodov: obchodné krytie, hedging investičného postavenia, špekulácie, arbitráže
Forwardy na úrokovú sadzbu (FRA)
- dohoda dvoch strán o výmene platieb krátkodobej úrokovej sadzby za dohodnuté obdobie niekedy v budúcnosti
- vzniká podpísaním zmluvy, v ktorej sa určí pevná úroková sadzba, začiatok a koniec úrokového obdobia, tiež sa v zmluve uvádza dátum vyrovnávacej platby
- 2 varianty:
1. forward forward – na začiatku úrokového obdobia dochádza k presunu istiny (nocionálnej hodnoty)
2. bez názvu – k presunu istiny vôbec nedôjde, platí sa len rozdiel medzi dohodnutou úrokovou sadzbou a bežnou úrokovou sadzbou - vyrovnávacia platba (ak je budúca promptná platba vyššia ako dohodnutá, potom platí kupujúci predávajúcemu a opačne), neplnenie platieb sa posudzuje ako neplnenie úverovej zmluvy
Inovácie na trhu FRA – vznikli:
IRG – opcie na FRA, garancie
LDFRA – dlhodobé FRA
zmluvy o výmennom kurze ERA – vysporiadanie sa robí oproti forwardovému menovému kurzu, nie podľa úr. sadzieb.
Menové forwardy
- zmluvy, na základe ktorých sa zmluvné strany zaväzujú kúpiť alebo predať určitý objem aktíva (napr. devíz) k určitému dátumu v budúcnosti za vopred stanovenú cenu (napr. devízový kurz)
- jeden z najstarších termínových obchodov
- nazývajú sa aj klasické termínové devízové obchody
- je to devízový obchod, ktorého splatnosť je v dohodnutom čase v budúcnosti, a to minimálne 3 pracovné dni odo dňa uzatvorenia dohody
- zmluvné strany sa dnes dohodnú na množstve, cene, termíne splatnosti, spôsobe a mieste dodania predmetného aktíva
- používajú sa hlavne na zabezpečenie subjektov proti kurzovému riziku
- uskutočňujú sa len na OTC trhoch, nie na burzách, pretože nie sú štandardizované, čo do množstva a času
- pri tomto type kontraktov môže mať zúčastnená strana jednu z 2 pozícií:
- dlhú pozíciu – long position
- krátku pozíciu – short position
- termínový obchod, ktorý uzatvára predávajúci a kupujúci na hromadnú vecnú komoditu alebo finančné aktívum, na ktorom sa dohodli. Všetky podmienky závisia od dohody.
- výhodou je, že sú šité na mieru, nie sú štandardizované
- nevýhoda – predávajúci si musí sám nájsť kupujúceho a kvôli navrhnutým podmienkam je to ťažké
- využitie: - na zaistenie sa proti kurzovému pohybu (pri dovoze)
- na zaistenie sa proti pohybu úrokových sadzieb
- funkcie forwardových obchodov: obchodné krytie, hedging investičného postavenia, špekulácie, arbitráže
Forwardy na úrokovú sadzbu (FRA)
- dohoda dvoch strán o výmene platieb krátkodobej úrokovej sadzby za dohodnuté obdobie niekedy v budúcnosti
- vzniká podpísaním zmluvy, v ktorej sa určí pevná úroková sadzba, začiatok a koniec úrokového obdobia, tiež sa v zmluve uvádza dátum vyrovnávacej platby
- 2 varianty:
1. forward forward – na začiatku úrokového obdobia dochádza k presunu istiny (nocionálnej hodnoty)
2. bez názvu – k presunu istiny vôbec nedôjde, platí sa len rozdiel medzi dohodnutou úrokovou sadzbou a bežnou úrokovou sadzbou - vyrovnávacia platba (ak je budúca promptná platba vyššia ako dohodnutá, potom platí kupujúci predávajúcemu a opačne), neplnenie platieb sa posudzuje ako neplnenie úverovej zmluvy
Inovácie na trhu FRA – vznikli:
IRG – opcie na FRA, garancie
LDFRA – dlhodobé FRA
zmluvy o výmennom kurze ERA – vysporiadanie sa robí oproti forwardovému menovému kurzu, nie podľa úr. sadzieb.
Menové forwardy
- zmluvy, na základe ktorých sa zmluvné strany zaväzujú kúpiť alebo predať určitý objem aktíva (napr. devíz) k určitému dátumu v budúcnosti za vopred stanovenú cenu (napr. devízový kurz)
- jeden z najstarších termínových obchodov
- nazývajú sa aj klasické termínové devízové obchody
- je to devízový obchod, ktorého splatnosť je v dohodnutom čase v budúcnosti, a to minimálne 3 pracovné dni odo dňa uzatvorenia dohody
- zmluvné strany sa dnes dohodnú na množstve, cene, termíne splatnosti, spôsobe a mieste dodania predmetného aktíva
- používajú sa hlavne na zabezpečenie subjektov proti kurzovému riziku
- uskutočňujú sa len na OTC trhoch, nie na burzách, pretože nie sú štandardizované, čo do množstva a času
- pri tomto type kontraktov môže mať zúčastnená strana jednu z 2 pozícií:
- dlhú pozíciu – long position
- krátku pozíciu – short position
FINANČNÉ FUTURITY
FINANČNÉ FUTURITY
- dohody dvoch strán, ktoré im dávajú právo a povinnosť kúpiť (predať) k štandardne stanovenému budúcemu termínu štandardizované množstvo určitého finančného podkladového aktíva za vopred dohodnutú cenu
- futures – štandardizovaný forward (podmienky sú dané)
- charakteristika:
1. sú obchodované na špecializovaných burzách
2. burza určuje štandardné podmienky okrem ceny
3. po dohode o cene vstupuje sprostredkovateľ (burza) medzi predávajúceho a kupujúceho (partneri majú otvorené pozície voči sebe, nie voči burze). Burza preberá záruku za realizáciu kontraktu, žiada od zúčastnených strán zloženie depozita (kolaterálu) na účet clearingového centra. Depozitum má 3 podoby:
a) začiatočné (určuje ho burza) – maximum dovolenej dennej zmeny ceny kontraktu
b) udržiavacie – minimálna povolená hodnota začiatočného depozita
c) variačné – ak klesne začiatočné depozitom pod úroveň udržiavacieho, tak burza urobí tzv. depozitnú výzvu – vyzýva na doplnenie depozita cca o 75 % – hodnota doplnených prostriedkov = variačné depozitum
4. systém prepočtov (druhý spôsob ochrany burzou) – proces zúčtovania obchodov – uskutočňuje sa denne, na konci dňa sa vyrovnávajú cenové rozdiely (zisky/straty) a to prevodom finančných prostriedkov od všetkých obchodníkov s otvorenými pozíciami na účet clearingového centra(v prípade straty) a naopak (v prípade zisku)
5. pozíciu vytvorenú kúpou (predajom) futurity je možné uzavrieť a to vytvorením zrkadlovej pozície, čiže subjekt, ktorý bol v dlhej pozícii (kupoval) spätne predá to isté množstvo (prejde do krátkej pozície) a opačne subjekt, ktorý bol v krátkej pozícii (predaj) opätovne kúpi
- dohody dvoch strán, ktoré im dávajú právo a povinnosť kúpiť (predať) k štandardne stanovenému budúcemu termínu štandardizované množstvo určitého finančného podkladového aktíva za vopred dohodnutú cenu
- futures – štandardizovaný forward (podmienky sú dané)
- charakteristika:
1. sú obchodované na špecializovaných burzách
2. burza určuje štandardné podmienky okrem ceny
3. po dohode o cene vstupuje sprostredkovateľ (burza) medzi predávajúceho a kupujúceho (partneri majú otvorené pozície voči sebe, nie voči burze). Burza preberá záruku za realizáciu kontraktu, žiada od zúčastnených strán zloženie depozita (kolaterálu) na účet clearingového centra. Depozitum má 3 podoby:
a) začiatočné (určuje ho burza) – maximum dovolenej dennej zmeny ceny kontraktu
b) udržiavacie – minimálna povolená hodnota začiatočného depozita
c) variačné – ak klesne začiatočné depozitom pod úroveň udržiavacieho, tak burza urobí tzv. depozitnú výzvu – vyzýva na doplnenie depozita cca o 75 % – hodnota doplnených prostriedkov = variačné depozitum
4. systém prepočtov (druhý spôsob ochrany burzou) – proces zúčtovania obchodov – uskutočňuje sa denne, na konci dňa sa vyrovnávajú cenové rozdiely (zisky/straty) a to prevodom finančných prostriedkov od všetkých obchodníkov s otvorenými pozíciami na účet clearingového centra(v prípade straty) a naopak (v prípade zisku)
5. pozíciu vytvorenú kúpou (predajom) futurity je možné uzavrieť a to vytvorením zrkadlovej pozície, čiže subjekt, ktorý bol v dlhej pozícii (kupoval) spätne predá to isté množstvo (prejde do krátkej pozície) a opačne subjekt, ktorý bol v krátkej pozícii (predaj) opätovne kúpi
Zvýšenie z majetku spoločnosti
2. Zvýšenie z majetku spoločnosti
- kapitálová oprava – časť rezerv spoločnosti sa mení na základný kapitál – takéto riešenie má 2 spôsoby realizácie:
a) emitovaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov podľa toho, aký majú doterajší podiel v spoločnosti, niekedy sú tieto akcie označované ako grátis akcie
b) zvýšením nominálnej hodnoty doterajších akcií
- do spoločnosti neplynie žiaden nový kapitál, mení sa len časť vlastných rezerv, čiže ani spoločnosť nebude mať vyššiu hodnotu
- riedenie akcií – ak podiel jednej akcie na čistom obchodnom kapitále klesne
3. Podmienené zvýšenie vydaním konvertibilných dlhopisov
- konkrétna veľkosť zvýšenia základného kapitálu závisí od rozhodnutia majiteľov dlhopisov
- majiteľ môže rozhodnúť buď preplatiť dlhopisy, alebo bude žiadať ich výmenu za akcie v rovnakej nominálnej hodnote ako je dlhopis
4. Zníženie základného kapitálu predstavenstvom
- spoločnosť k nemu pristupuje vtedy, ak:
- chce splatiť časť prebytočného kapitálu
- umoruje stratu
- môže sa realizovať dvoma spôsobmi:
a) stiahnutím príslušného počtu akcií z obehu
b) znížením nominálnej hodnoty jednotlivých akcií
- znížiť základný kapitál nie je možné pod hranicu určenú legislatívou (1 mil. Sk)
- nemôžu byť porušené práva majiteľov dlhopisov
- kapitálová oprava – časť rezerv spoločnosti sa mení na základný kapitál – takéto riešenie má 2 spôsoby realizácie:
a) emitovaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov podľa toho, aký majú doterajší podiel v spoločnosti, niekedy sú tieto akcie označované ako grátis akcie
b) zvýšením nominálnej hodnoty doterajších akcií
- do spoločnosti neplynie žiaden nový kapitál, mení sa len časť vlastných rezerv, čiže ani spoločnosť nebude mať vyššiu hodnotu
- riedenie akcií – ak podiel jednej akcie na čistom obchodnom kapitále klesne
3. Podmienené zvýšenie vydaním konvertibilných dlhopisov
- konkrétna veľkosť zvýšenia základného kapitálu závisí od rozhodnutia majiteľov dlhopisov
- majiteľ môže rozhodnúť buď preplatiť dlhopisy, alebo bude žiadať ich výmenu za akcie v rovnakej nominálnej hodnote ako je dlhopis
4. Zníženie základného kapitálu predstavenstvom
- spoločnosť k nemu pristupuje vtedy, ak:
- chce splatiť časť prebytočného kapitálu
- umoruje stratu
- môže sa realizovať dvoma spôsobmi:
a) stiahnutím príslušného počtu akcií z obehu
b) znížením nominálnej hodnoty jednotlivých akcií
- znížiť základný kapitál nie je možné pod hranicu určenú legislatívou (1 mil. Sk)
- nemôžu byť porušené práva majiteľov dlhopisov
ŠTIEPENIE AKCIÍ
ŠTIEPENIE AKCIÍ
- cieľom je sprístupniť akcie s vyšším kurzom pre malých investorov (akcionárov)
- spája sa s rastom transakčných nákladov
- dochádza k rozdeľovaniu nominálnej hodnoty akcie na menšie hodnoty, čo vedie k zníženiu kurzu akcie, akcia je tak dostupná aj pre malých investorov
- pri nezmenenej výške akciového kapitálu a nezmenenom množstve akcionárov sa zvýši počet akcií
- dochádza k zrušeniu všetkých starých akcií a sú nahradené novou emisiou s novou nominálnou hodnotou
- obrátené štiepenie – opačný proces – zvyšuje sa hodnota akcií, znižuje sa počet akcií, ale nie podiel akcionára na majetku spoločnosti
Otázky a problémy:
1. Čo predstavuje základný kapitál a aký je jeho vzťah k akcii?
2. Prečo zaraďujeme akcie do majetkových CP a aké práva vyplývajú pre akcionára z vlastníctva akcií?
3. Aké kritériá je možné uplatniť pri členení akcií?
4. Aký je rozdiel medzi kmeňovou a prioritnou akciou?
5. Porovnajte jednotlivé druhy dividendovej politiky a porozmýšľajte, ktorá sa uplatňuje u nás a prečo?
6. Aký podiel môžu mať zamestnanecké akcie na základnom imaní, čím je obmedzený tento podiel? V zmysle nášho obchodného zákonníka v minulosti mohli mať 5 % podiel na ZI vo forme akcií bez úhrady. V súčasnosti u nás zamestnanecké akcie neexistujú.
7. Aké sú možnosti a spôsoby zvyšovania základného kapitálu?
8. Vysvetlite podstatu predkupného práva a kedy má možnosť ho akcionár využiť?
9. Kedy dochádza k znižovaniu základného kapitálu?
10. Čo rozumieme pod procesom štiepenia akcií?
11. Kedy môže spoločnosť pre seba spätne odkúpiť akcie?
- cieľom je sprístupniť akcie s vyšším kurzom pre malých investorov (akcionárov)
- spája sa s rastom transakčných nákladov
- dochádza k rozdeľovaniu nominálnej hodnoty akcie na menšie hodnoty, čo vedie k zníženiu kurzu akcie, akcia je tak dostupná aj pre malých investorov
- pri nezmenenej výške akciového kapitálu a nezmenenom množstve akcionárov sa zvýši počet akcií
- dochádza k zrušeniu všetkých starých akcií a sú nahradené novou emisiou s novou nominálnou hodnotou
- obrátené štiepenie – opačný proces – zvyšuje sa hodnota akcií, znižuje sa počet akcií, ale nie podiel akcionára na majetku spoločnosti
Otázky a problémy:
1. Čo predstavuje základný kapitál a aký je jeho vzťah k akcii?
2. Prečo zaraďujeme akcie do majetkových CP a aké práva vyplývajú pre akcionára z vlastníctva akcií?
3. Aké kritériá je možné uplatniť pri členení akcií?
4. Aký je rozdiel medzi kmeňovou a prioritnou akciou?
5. Porovnajte jednotlivé druhy dividendovej politiky a porozmýšľajte, ktorá sa uplatňuje u nás a prečo?
6. Aký podiel môžu mať zamestnanecké akcie na základnom imaní, čím je obmedzený tento podiel? V zmysle nášho obchodného zákonníka v minulosti mohli mať 5 % podiel na ZI vo forme akcií bez úhrady. V súčasnosti u nás zamestnanecké akcie neexistujú.
7. Aké sú možnosti a spôsoby zvyšovania základného kapitálu?
8. Vysvetlite podstatu predkupného práva a kedy má možnosť ho akcionár využiť?
9. Kedy dochádza k znižovaniu základného kapitálu?
10. Čo rozumieme pod procesom štiepenia akcií?
11. Kedy môže spoločnosť pre seba spätne odkúpiť akcie?
DERIVÁTY FINANČNÉHO TRHU
DERIVÁTY FINANČNÉHO TRHU
- deriváty poznáme – finančné a komoditné
Finančné deriváty
- nové transakcie a nástroje finančného trhu, sú odvodené od podkladových (úrokové sadzby) alebo predmetných aktív (komodít, meny, kmeňových akcií, obligácií a iných CP)
- finančný derivát opisuje finančný produkt alebo operáciu, ktorá umožňuje v danom okamihu zafixovať kurz alebo cenu, za ktorú sa môže aktívum, ktoré sa k tomuto kontraktu vzťahuje, kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu
- sledujú 2 základné ciele:
- obchodovanie za účelom špekulatívneho zisku
- elimináciu rizika alebo zabezpečenie sa proti stratám vyvolaných prudkými výkyvmi na trhu
- využívajú sa na termínových trhoch, kde sa stretávajú investori, ktorí majú záujem o trading – snažia sa profitovať z priaznivých trhových pohybov, a na druhej strane investori, ktorí majú záujem o hedging – zaistenie sa proti rizikám, ktoré vyplývajú z termínových kontraktov
- funkcie finančných derivátov:
• trading
• hedging
• arbitráž – využitie rozdielov medzi termínovými kurzami a kurzami na promptnom trhu
História:
• už v roku 200 p. n. l. sa nakupovalo za vopred dohodnuté ceny – termínové obchodovanie
• rok 1851 – prvý termínový obchod v USA, ale už cca v roku 1865 stanovené predpisy pre obchodovanie
• koncom 70. a 80. rokov 20. storočia sa zmenili podmienky na finančných trhoch – objavujú sa nové transakcie na trhu – vznik finančných derivátov – dôvody vzniku: inflačné tlaky, volabilita (nestálosť) úrokových sadzieb
- termínový kontrakt – záväzok predávajúceho, že predá v stanovenom budúcom termíne určité aktívum (finančný nástroj) za cenu stanovenú pri uzatváraní dohody; záväzok kupujúceho, že kúpi toto aktívum. Doba uzatvorenia obchodu a jeho realizácia sa líšia.
- Výhody termínových obchodov:
• pre predávajúceho – má zabezpečený budúci nákup
• pre kupujúceho – má zabezpečenú dodávku za vopred dohodnutú cenu
- členenie termínových kontraktov (finančných derivátov):
a) pevné termínové kontrakty: forwardy (menové, úrokové, akciové)
futures (menové, úrokové, akciové)
swapy (menové, úrokové, akciové)
b) opčné termínové kontrakty: opcie (menové, úrokové, akciové)
- deriváty poznáme – finančné a komoditné
Finančné deriváty
- nové transakcie a nástroje finančného trhu, sú odvodené od podkladových (úrokové sadzby) alebo predmetných aktív (komodít, meny, kmeňových akcií, obligácií a iných CP)
- finančný derivát opisuje finančný produkt alebo operáciu, ktorá umožňuje v danom okamihu zafixovať kurz alebo cenu, za ktorú sa môže aktívum, ktoré sa k tomuto kontraktu vzťahuje, kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu
- sledujú 2 základné ciele:
- obchodovanie za účelom špekulatívneho zisku
- elimináciu rizika alebo zabezpečenie sa proti stratám vyvolaných prudkými výkyvmi na trhu
- využívajú sa na termínových trhoch, kde sa stretávajú investori, ktorí majú záujem o trading – snažia sa profitovať z priaznivých trhových pohybov, a na druhej strane investori, ktorí majú záujem o hedging – zaistenie sa proti rizikám, ktoré vyplývajú z termínových kontraktov
- funkcie finančných derivátov:
• trading
• hedging
• arbitráž – využitie rozdielov medzi termínovými kurzami a kurzami na promptnom trhu
História:
• už v roku 200 p. n. l. sa nakupovalo za vopred dohodnuté ceny – termínové obchodovanie
• rok 1851 – prvý termínový obchod v USA, ale už cca v roku 1865 stanovené predpisy pre obchodovanie
• koncom 70. a 80. rokov 20. storočia sa zmenili podmienky na finančných trhoch – objavujú sa nové transakcie na trhu – vznik finančných derivátov – dôvody vzniku: inflačné tlaky, volabilita (nestálosť) úrokových sadzieb
- termínový kontrakt – záväzok predávajúceho, že predá v stanovenom budúcom termíne určité aktívum (finančný nástroj) za cenu stanovenú pri uzatváraní dohody; záväzok kupujúceho, že kúpi toto aktívum. Doba uzatvorenia obchodu a jeho realizácia sa líšia.
- Výhody termínových obchodov:
• pre predávajúceho – má zabezpečený budúci nákup
• pre kupujúceho – má zabezpečenú dodávku za vopred dohodnutú cenu
- členenie termínových kontraktov (finančných derivátov):
a) pevné termínové kontrakty: forwardy (menové, úrokové, akciové)
futures (menové, úrokové, akciové)
swapy (menové, úrokové, akciové)
b) opčné termínové kontrakty: opcie (menové, úrokové, akciové)
Vlastnú emisiu môže emitent realizovať dvojakým spôsobom
- vlastnú emisiu môže emitent realizovať dvojakým spôsobom:
1. verejnou ponukou predaja akcií (fixná cena, tender, aukcia)
2. neverejným predajom akcií
Verejná ponuka:
- emitent využíva služby sprostredkovateľov – finančné inštitúcie, ktoré často odkupujú značnú časť emisie do vlastných portfólií, majú tak aj nižšie transakčné náklady ako by mal emitent pri tejto emisii, pretože sa špecializujú na túto činnosť. Emitent sa zaplatením sprostredkovateľskej prémie zbavuje rizika, že emisia nebude umiestnená na trhu.
- pri verejnej ponuke môže emitent alebo sprostredkovateľ predávať akcie za fixnú cenu – môže tak ale svoje akcie podhodnotiť alebo nadhodnotiť
- menšie riziko je pri umiestnení akcií formou tendru – predstavuje verejnú súťaž, je tu stanovená minimálna cena, bázická cena, pri ktorej je ešte možné objednávať si akcie a investori sú vyzvaní k tomu, aby ponúkali vyššie ceny. Ak je nedostatočný dopyt, prebytok akcií sa predáva za bázickú cenu. Používa sa zriedka.
- forma aukcie – klasickým spôsobom sa vydražujú akcie v prospech toho, kto ponúkne vyššiu cenu
Neverejný predaj:
- emitent získava vopred potenciálneho investora, s ktorým dohodne všetky podmienky vrátane objemu a ceny akcií, nevyžaduje ručiteľov, má nižšie transakčné náklady, vzniká tu ale nebezpečenstvo veľkých strát, pretože len ťažko sa dá odhadnúť vzťah ponuky a dopytu (čiže sa ťažšie určuje cena akcie)
1. verejnou ponukou predaja akcií (fixná cena, tender, aukcia)
2. neverejným predajom akcií
Verejná ponuka:
- emitent využíva služby sprostredkovateľov – finančné inštitúcie, ktoré často odkupujú značnú časť emisie do vlastných portfólií, majú tak aj nižšie transakčné náklady ako by mal emitent pri tejto emisii, pretože sa špecializujú na túto činnosť. Emitent sa zaplatením sprostredkovateľskej prémie zbavuje rizika, že emisia nebude umiestnená na trhu.
- pri verejnej ponuke môže emitent alebo sprostredkovateľ predávať akcie za fixnú cenu – môže tak ale svoje akcie podhodnotiť alebo nadhodnotiť
- menšie riziko je pri umiestnení akcií formou tendru – predstavuje verejnú súťaž, je tu stanovená minimálna cena, bázická cena, pri ktorej je ešte možné objednávať si akcie a investori sú vyzvaní k tomu, aby ponúkali vyššie ceny. Ak je nedostatočný dopyt, prebytok akcií sa predáva za bázickú cenu. Používa sa zriedka.
- forma aukcie – klasickým spôsobom sa vydražujú akcie v prospech toho, kto ponúkne vyššiu cenu
Neverejný predaj:
- emitent získava vopred potenciálneho investora, s ktorým dohodne všetky podmienky vrátane objemu a ceny akcií, nevyžaduje ručiteľov, má nižšie transakčné náklady, vzniká tu ale nebezpečenstvo veľkých strát, pretože len ťažko sa dá odhadnúť vzťah ponuky a dopytu (čiže sa ťažšie určuje cena akcie)
UMIESTNENIE NOVEJ EMISIE NA TRHU
UMIESTNENIE NOVEJ EMISIE NA TRHU
- 2 spôsoby:
- na burze – akcie sú kótované, musia byť splnené rôzne podmienky, je výhodnejšie, až 30 % obchodov sa tu uskutočňuje
- na mimoburzovom trhu – je označovaný ako trh cez prepážku, u nás je to RM – systém
- pri umiestňovaní akcií na tieto trhy hrajú dôležitú úlohu aj ručitelia (underwriters), ktorí za určitý poplatok nielen garantujú emitujúcej spoločnosti, že ak sa nepodarí na trhu umiestniť tieto akcie, odkúpia ich za vopred stanovenú cenu (môže byť aj nižšia ako emisný kurz akcie), ale tiež zabezpečujú prechod akcií z mimoburzového na burzový trh
ZVÝŠENIE ZÁKLADNÉHO KAPITÁLU
- spoločnosť ho môže realizovať niekoľkými spôsobmi:
1. upisovaním nových akcií
2. z majetku spoločnosti
3. podmienené zvýšenie vydaním tzv. konvertibilných dlhopisov
4. zvýšenie základného kapitálu predstavenstvom (možno dať poverenie max. na 5 rokov)
5. kombinované zvýšenie (časť emisného kurzu môže byť hradená z vlastných zdrojov spol.)
1. Upisovanie nových akcií
- získavajú sa takto hlavne vonkajšie zdroje na ďalší rozvoj spoločnosti, jej rekonštrukciu a modernizáciu alebo ak má spoločnosť vysoké úvery
- musia byť dodržané určité predpoklady podľa legislatívy, a to:
- musia sa splatiť všetky akcie, ktoré boli predtým upísané
- doterajší akcionári majú predkupné právo
- predkupné právo – zabezpečuje doterajšiemu akcionárovi nezmenšený podiel na majetku spoločnosti v prípade zvýšenia základného kapitálu
- hodnotu predkupného práva vypočítame R = (K – P) / (N + 1)
R – hodnota predkupného práva
K – pôvodná cena kapitálu
P – trhová cena pri uplatnení predkupného práva
N – pomer starej emisie k novej emisii akcií (počet práv potrebných na zakúpenie jednej akcie)
- po uplatnení predkupného práva sa na trhu automaticky prejaví aj pokles kurzu akcie, ktorý sa zníži práve o hodnotu predkupného práva
- 2 spôsoby:
- na burze – akcie sú kótované, musia byť splnené rôzne podmienky, je výhodnejšie, až 30 % obchodov sa tu uskutočňuje
- na mimoburzovom trhu – je označovaný ako trh cez prepážku, u nás je to RM – systém
- pri umiestňovaní akcií na tieto trhy hrajú dôležitú úlohu aj ručitelia (underwriters), ktorí za určitý poplatok nielen garantujú emitujúcej spoločnosti, že ak sa nepodarí na trhu umiestniť tieto akcie, odkúpia ich za vopred stanovenú cenu (môže byť aj nižšia ako emisný kurz akcie), ale tiež zabezpečujú prechod akcií z mimoburzového na burzový trh
ZVÝŠENIE ZÁKLADNÉHO KAPITÁLU
- spoločnosť ho môže realizovať niekoľkými spôsobmi:
1. upisovaním nových akcií
2. z majetku spoločnosti
3. podmienené zvýšenie vydaním tzv. konvertibilných dlhopisov
4. zvýšenie základného kapitálu predstavenstvom (možno dať poverenie max. na 5 rokov)
5. kombinované zvýšenie (časť emisného kurzu môže byť hradená z vlastných zdrojov spol.)
1. Upisovanie nových akcií
- získavajú sa takto hlavne vonkajšie zdroje na ďalší rozvoj spoločnosti, jej rekonštrukciu a modernizáciu alebo ak má spoločnosť vysoké úvery
- musia byť dodržané určité predpoklady podľa legislatívy, a to:
- musia sa splatiť všetky akcie, ktoré boli predtým upísané
- doterajší akcionári majú predkupné právo
- predkupné právo – zabezpečuje doterajšiemu akcionárovi nezmenšený podiel na majetku spoločnosti v prípade zvýšenia základného kapitálu
- hodnotu predkupného práva vypočítame R = (K – P) / (N + 1)
R – hodnota predkupného práva
K – pôvodná cena kapitálu
P – trhová cena pri uplatnení predkupného práva
N – pomer starej emisie k novej emisii akcií (počet práv potrebných na zakúpenie jednej akcie)
- po uplatnení predkupného práva sa na trhu automaticky prejaví aj pokles kurzu akcie, ktorý sa zníži práve o hodnotu predkupného práva
EMISIA AKCIÍ A ICH UMIESTNENIE NA TRHU
EMISIA AKCIÍ A ICH UMIESTNENIE NA TRHU
- akciová spoločnosť môže vzniknúť dvojakým spôsobom, a to:
1. jeden alebo viacerí zakladatelia spájajú svoj kapitál, ktorý môže mať peňažnú i nepeňažnú podoby a vytvárajú tak základný kapitál, ktorý musí mať stanovenú výšku (u nás 1 mil.)
2. upisovaním akcií, na základe ktorého získajú zakladatelia príslušný kapitál
Upisovanie akcií
- proces, pri ktorom zakladatelia zverejňujú prostredníctvom masmédií verejnú výzvu na upisovanie akcií
- upisovateľ pri ňom podpisuje tzv. listinu upisovateľov, kde sa zaväzuje splatiť príslušnú sumu, ktorá mu zabezpečí istý podiel v a. s.
- ak sa nezhromaždí potrebný kapitál, úpis sa musí zrušiť a investorom sa musia vrátiť príslušné upísané sumy
- ak nastane prípad, že sa nahromadí väčší kapitál než je potrebné, môžu nastať 2 situácie:
1. časť záujemcov – investorov – sa musí odmietnuť
2. môže sa upísať vyšší základný kapitál s tým, že prevyšujúci úpis sa musí dodatočne schváliť valným zhromaždením a. s.
- ak sú akcie veľmi atraktívne a emitent ich už pri upisovaní predáva za vyššiu hodnotu ako je ich nominálna, vytvára sa emisné ážio – teda zisk – tento zisk sa stáva súčasťou obchodného kapitálu, nemôže sa zarátať do základného kapitálu
- základný kapitál = suma nominálnych hodnôt akcií
- obchodný majetok = suma majetkových hodnôt
- obchodný kapitál = obchodný majetok + záväzky
- čistý obchodný kapitál = obchodný kapitál – záväzky
- pri zápise spoločností do obchodného registra je spol. povinná vystaviť upisovateľom tzv. dočasné listy – CP na meno a pre vlastníka vyplývajú z nich isté práva ako pri akcii, je prevoditeľný a po zaplatení celej upísanej sumy ho a. s. vymieňa za akciu
- dočasný list obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií, prípadne určenie ich druhu a splatenú časť ich menovitej hodnoty, prevod sa môže vykonať iba zmluvne písomnou formou, pretože spoločnosť vedie presný zoznam majiteľov dočasných listov
- akciová spoločnosť môže vzniknúť dvojakým spôsobom, a to:
1. jeden alebo viacerí zakladatelia spájajú svoj kapitál, ktorý môže mať peňažnú i nepeňažnú podoby a vytvárajú tak základný kapitál, ktorý musí mať stanovenú výšku (u nás 1 mil.)
2. upisovaním akcií, na základe ktorého získajú zakladatelia príslušný kapitál
Upisovanie akcií
- proces, pri ktorom zakladatelia zverejňujú prostredníctvom masmédií verejnú výzvu na upisovanie akcií
- upisovateľ pri ňom podpisuje tzv. listinu upisovateľov, kde sa zaväzuje splatiť príslušnú sumu, ktorá mu zabezpečí istý podiel v a. s.
- ak sa nezhromaždí potrebný kapitál, úpis sa musí zrušiť a investorom sa musia vrátiť príslušné upísané sumy
- ak nastane prípad, že sa nahromadí väčší kapitál než je potrebné, môžu nastať 2 situácie:
1. časť záujemcov – investorov – sa musí odmietnuť
2. môže sa upísať vyšší základný kapitál s tým, že prevyšujúci úpis sa musí dodatočne schváliť valným zhromaždením a. s.
- ak sú akcie veľmi atraktívne a emitent ich už pri upisovaní predáva za vyššiu hodnotu ako je ich nominálna, vytvára sa emisné ážio – teda zisk – tento zisk sa stáva súčasťou obchodného kapitálu, nemôže sa zarátať do základného kapitálu
- základný kapitál = suma nominálnych hodnôt akcií
- obchodný majetok = suma majetkových hodnôt
- obchodný kapitál = obchodný majetok + záväzky
- čistý obchodný kapitál = obchodný kapitál – záväzky
- pri zápise spoločností do obchodného registra je spol. povinná vystaviť upisovateľom tzv. dočasné listy – CP na meno a pre vlastníka vyplývajú z nich isté práva ako pri akcii, je prevoditeľný a po zaplatení celej upísanej sumy ho a. s. vymieňa za akciu
- dočasný list obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií, prípadne určenie ich druhu a splatenú časť ich menovitej hodnoty, prevod sa môže vykonať iba zmluvne písomnou formou, pretože spoločnosť vedie presný zoznam majiteľov dočasných listov
SPÄTNÉ ODKÚPENIE AKCIÍ
SPÄTNÉ ODKÚPENIE AKCIÍ
- je prejavom dividendovej politiky, forma stratégie, resp. spôsob, ktorý môže zabrániť nepriateľskému prevzatiu firmy
- spoločnosť môže odkupovať akcie štyrmi spôsobmi:
1. formou verejnej ponuky
2. na základe dohody od veľkých akcionárov
3. nákupom na finančnom trhu
4. podľa stanovených pravidiel od svojich zamestnancov
- tieto odkúpené akcie používa spoločnosť väčšinou pri plnení svojich záväzkov
- spätné odkúpenie sa môže uskutočniť aj, ak má spoločnosť vysokú hotovosť a nemá pre ňu vhodné uplatnenie
- odkúpenie sa väčšinou realizuje za cenu vyššiu ako je trhová cena
K spätnému odkúpeniu u nás môže dôjsť len:
- pri zvýšení alebo znížení základného kapitálu v súlade so zákonom
- pri odkúpení zamestnaneckých akcií (u nás neplatí, u nás neexistujú zamestnanecké akcie)
- ak spoločnosť vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá tieto akcie pôvodne vlastnila
- ak ide o dar alebo dedičstvo
- ak spoločnosť takto získala akcie, neplynú je z nich akcionárske práva a musí ich najneskôr do 3 rokov od získania predať, resp. stiahnuť ich z obehu a o uvedenú výšku znížiť základné imanie
- je prejavom dividendovej politiky, forma stratégie, resp. spôsob, ktorý môže zabrániť nepriateľskému prevzatiu firmy
- spoločnosť môže odkupovať akcie štyrmi spôsobmi:
1. formou verejnej ponuky
2. na základe dohody od veľkých akcionárov
3. nákupom na finančnom trhu
4. podľa stanovených pravidiel od svojich zamestnancov
- tieto odkúpené akcie používa spoločnosť väčšinou pri plnení svojich záväzkov
- spätné odkúpenie sa môže uskutočniť aj, ak má spoločnosť vysokú hotovosť a nemá pre ňu vhodné uplatnenie
- odkúpenie sa väčšinou realizuje za cenu vyššiu ako je trhová cena
K spätnému odkúpeniu u nás môže dôjsť len:
- pri zvýšení alebo znížení základného kapitálu v súlade so zákonom
- pri odkúpení zamestnaneckých akcií (u nás neplatí, u nás neexistujú zamestnanecké akcie)
- ak spoločnosť vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá tieto akcie pôvodne vlastnila
- ak ide o dar alebo dedičstvo
- ak spoločnosť takto získala akcie, neplynú je z nich akcionárske práva a musí ich najneskôr do 3 rokov od získania predať, resp. stiahnuť ich z obehu a o uvedenú výšku znížiť základné imanie
ZAMESTNANECKÉ AKCIE
ZAMESTNANECKÉ AKCIE
- v SR neexistujú
- akcie vydávané na meno a a. s. ich vydáva pre svojich zamestnancov, často za výhodnejšiu cenu (čiže emisný kurz akcie nižší v porovnaní s kurzom akcie), niekedy časť týchto akcií dostanú aj bez úhrady
- sú prevoditeľné len medzi zamestnancami spoločnosti, môžu ich dostať aj dôchodcovia, ktorí pracovali v spoločnosti
- v prípade úmrtia alebo ukončením pracovného pomeru zanikajú práva majiteľov týchto akcií, väčšinou legislatíva pre spoločnosti určuje povinnosť spätného odkúpenia v prípade úmrtia, či ukončenia pracovného pomeru
Výhody zamestnaneckej formy vlastníctva:
- odpadajú náklady na monitorovanie pracovnej činnosti zamestnanca
- obmedzuje sa fluktuácia pracovných síl
- nevytvára sa informačná bariéra medzi zamestnancami a zamestnávateľom, keďže ide o zhodu záujmov (zhoda záujmov nemusí byť, zamestnanec môže mať spotrebiteľské preferencie – vyššie dividendy, zamestnávateľ investičné – nižšie dividendy)
- jednoznačnosť a prehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch zabraňuje možnosti rôznych špekulácií, fúzií a vonkajšiemu tlaku zo strany investorov
- psychologické aspekty
Nevýhody zamestnaneckej formy vlastníctva:
- problémy pri navyšovaní základného kapitálu
- riziko nesú aj samotný zamestnanci z nedostatočnej diverzifikácie ich finančných aktív
- zamestnanci nemajú záujem investovať do dlhodobých projektov, skôr krátkodobých
- nezhody v rámci kolektívneho rozhodovania a riadenia
- v SR neexistujú
- akcie vydávané na meno a a. s. ich vydáva pre svojich zamestnancov, často za výhodnejšiu cenu (čiže emisný kurz akcie nižší v porovnaní s kurzom akcie), niekedy časť týchto akcií dostanú aj bez úhrady
- sú prevoditeľné len medzi zamestnancami spoločnosti, môžu ich dostať aj dôchodcovia, ktorí pracovali v spoločnosti
- v prípade úmrtia alebo ukončením pracovného pomeru zanikajú práva majiteľov týchto akcií, väčšinou legislatíva pre spoločnosti určuje povinnosť spätného odkúpenia v prípade úmrtia, či ukončenia pracovného pomeru
Výhody zamestnaneckej formy vlastníctva:
- odpadajú náklady na monitorovanie pracovnej činnosti zamestnanca
- obmedzuje sa fluktuácia pracovných síl
- nevytvára sa informačná bariéra medzi zamestnancami a zamestnávateľom, keďže ide o zhodu záujmov (zhoda záujmov nemusí byť, zamestnanec môže mať spotrebiteľské preferencie – vyššie dividendy, zamestnávateľ investičné – nižšie dividendy)
- jednoznačnosť a prehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch zabraňuje možnosti rôznych špekulácií, fúzií a vonkajšiemu tlaku zo strany investorov
- psychologické aspekty
Nevýhody zamestnaneckej formy vlastníctva:
- problémy pri navyšovaní základného kapitálu
- riziko nesú aj samotný zamestnanci z nedostatočnej diverzifikácie ich finančných aktív
- zamestnanci nemajú záujem investovať do dlhodobých projektov, skôr krátkodobých
- nezhody v rámci kolektívneho rozhodovania a riadenia
Podľa intervalu vyplácania dividendy
c) podľa intervalu vyplácania dividendy
- najbežnejší interval je 1 rok (polrok alebo štvrťrok)
- priebežná dividenda – vyplácaná v kratších intervaloch, musí byť dodatočne schválená na valnom zhromaždení
- konečná dividenda – je tiež schvaľovaná na valnom zhromaždení
- celková dividenda – tvorí ju súčet priebežných dividend a konečnej dividendy
- u nás je zakázaná výplata záloh na dividendy
d) podľa pravidelnosti vyplácania dividendy:
riadna dividenda – v pravidelných časových intervaloch (súvisí s bežným hospodárením spol.)
zvláštna (mimoriadna) dividenda – nepravidelné vyplácanie pri určitých príležitostiach, alebo tiež spolu s riadnou dividendou, či v inom riadne ohlásenom termíne. Platí zásada, že všetci akcionári s nárokom na riadnu kmeňovú dividendu majú nárok aj na zvláštnu. Spoločnosť chce oddeliť tú časť dividendy, ktorá sa bude opakovať aj v ďalších výplatných termínoch od tej časti dividendy, ktorá sa už v budúcnosti nebude vyplácať
likvidná dividenda – vypláca sa ako posledná dividenda pred zánikom spoločnosti, predstavuje výšku likvidačného zostatku na jednu akciu, ktorý zostáva po uspokojení všetkých záväzkov spoločnosti
- vyhlasovanie a vyplácanie dividendy u nás upravuje Obchodný zákonník a môže byť doplnené stanovami spoločnosťami
- dividendový reinvestičný plán – dáva možnosť akcionárom, aby svoje hotovostné dividendy ponechali v spoločnosti a automaticky ich reinvestovali do nákupu ďalších akcií. V praxi existujú dva druhy týchto plánov:
1. spoločnosť odkupuje akcie na finančnom trhu a potom ich rozdeľuje medzi akcionármi podľa ich podielu na tomto pláne
2. dividendy sa používajú k nákupu nových emitovaných akcií. Výhodou je, že dochádza k zvýšeniu základného imania a k zníženiu celkovej hotovostnej výplaty
- najbežnejší interval je 1 rok (polrok alebo štvrťrok)
- priebežná dividenda – vyplácaná v kratších intervaloch, musí byť dodatočne schválená na valnom zhromaždení
- konečná dividenda – je tiež schvaľovaná na valnom zhromaždení
- celková dividenda – tvorí ju súčet priebežných dividend a konečnej dividendy
- u nás je zakázaná výplata záloh na dividendy
d) podľa pravidelnosti vyplácania dividendy:
riadna dividenda – v pravidelných časových intervaloch (súvisí s bežným hospodárením spol.)
zvláštna (mimoriadna) dividenda – nepravidelné vyplácanie pri určitých príležitostiach, alebo tiež spolu s riadnou dividendou, či v inom riadne ohlásenom termíne. Platí zásada, že všetci akcionári s nárokom na riadnu kmeňovú dividendu majú nárok aj na zvláštnu. Spoločnosť chce oddeliť tú časť dividendy, ktorá sa bude opakovať aj v ďalších výplatných termínoch od tej časti dividendy, ktorá sa už v budúcnosti nebude vyplácať
likvidná dividenda – vypláca sa ako posledná dividenda pred zánikom spoločnosti, predstavuje výšku likvidačného zostatku na jednu akciu, ktorý zostáva po uspokojení všetkých záväzkov spoločnosti
- vyhlasovanie a vyplácanie dividendy u nás upravuje Obchodný zákonník a môže byť doplnené stanovami spoločnosťami
- dividendový reinvestičný plán – dáva možnosť akcionárom, aby svoje hotovostné dividendy ponechali v spoločnosti a automaticky ich reinvestovali do nákupu ďalších akcií. V praxi existujú dva druhy týchto plánov:
1. spoločnosť odkupuje akcie na finančnom trhu a potom ich rozdeľuje medzi akcionármi podľa ich podielu na tomto pláne
2. dividendy sa používajú k nákupu nových emitovaných akcií. Výhodou je, že dochádza k zvýšeniu základného imania a k zníženiu celkovej hotovostnej výplaty
3 základné druhy dividendovej politiky vo svete
3 základné druhy dividendovej politiky vo svete:
1. stabilná DP – cieľ je udržať v dlhodobom časovom horizonte stabilnú výšku dividendy na jednu akciu. Zvýšenie sa robí len vtedy, ak je manažment presvedčený, že v budúcnosti budú schopní udržať aj túto vyššiu úroveň dividendy na akciu
2. pasívna reziduálna DP – spoločnosť využíva svoj interný kapitál prednostne na prefinancovanie investičných príležitostí a iba zvyšok kapitálu sa delí na dividendu
3. DP zameraná na udržovanie stálej výšky dividendového podielu – spoločnosť bude zvyšovať, resp. znižovať dividendu na jednu akciu v závislosti od vývoja zisku na akciu (snaží sa o fixnú výšku dividendy)
faktory ovplyvňujúce DP:
1. legislatívne faktory (pravidlá) – štát s ich pomocou stanovuje podmienky realizovania DP (musia byť stanovené finančné zdroje, ktoré možno použiť na výplatu dividend, u nás sa nesmie použiť ZI a RF; tvorba ochrany práv akcionárov, zamedzenie dvojitého zdanenia, ...)
2. finančné faktory – predstavujú hornú hranicu, v rámci ktorej sa môže dividenda vyplácať (výška hotovosti – stav hotovosti na účte je horná hranica, výška dostupných finančných zdrojov)
3. objektívne faktory – ovplyvňuje ich kvalita manažmentu a akcionári spoločnosti, čím sú spoločnosti menšie, tým majú väčšiu snahu vyplácať nižšie dividendy, pretože je väčší problém získania cudzieho kapitálu (inflácia, veľkosť spol., dlhodobé aktíva sa rýchlo znehodnocujú a krátkodobé majú tendenciu sledovať infláciu s určitým oneskorením)
4. subjektívne faktory – predstavujú predovšetkým investičné preferencie jednotlivých akcionárov a predstavy manažmentu o realizácia podnikovej politiky (spotrebiteľské preferencie akcionárov – väčšie dividendy, investičné – nižšie dividendy)
1. stabilná DP – cieľ je udržať v dlhodobom časovom horizonte stabilnú výšku dividendy na jednu akciu. Zvýšenie sa robí len vtedy, ak je manažment presvedčený, že v budúcnosti budú schopní udržať aj túto vyššiu úroveň dividendy na akciu
2. pasívna reziduálna DP – spoločnosť využíva svoj interný kapitál prednostne na prefinancovanie investičných príležitostí a iba zvyšok kapitálu sa delí na dividendu
3. DP zameraná na udržovanie stálej výšky dividendového podielu – spoločnosť bude zvyšovať, resp. znižovať dividendu na jednu akciu v závislosti od vývoja zisku na akciu (snaží sa o fixnú výšku dividendy)
faktory ovplyvňujúce DP:
1. legislatívne faktory (pravidlá) – štát s ich pomocou stanovuje podmienky realizovania DP (musia byť stanovené finančné zdroje, ktoré možno použiť na výplatu dividend, u nás sa nesmie použiť ZI a RF; tvorba ochrany práv akcionárov, zamedzenie dvojitého zdanenia, ...)
2. finančné faktory – predstavujú hornú hranicu, v rámci ktorej sa môže dividenda vyplácať (výška hotovosti – stav hotovosti na účte je horná hranica, výška dostupných finančných zdrojov)
3. objektívne faktory – ovplyvňuje ich kvalita manažmentu a akcionári spoločnosti, čím sú spoločnosti menšie, tým majú väčšiu snahu vyplácať nižšie dividendy, pretože je väčší problém získania cudzieho kapitálu (inflácia, veľkosť spol., dlhodobé aktíva sa rýchlo znehodnocujú a krátkodobé majú tendenciu sledovať infláciu s určitým oneskorením)
4. subjektívne faktory – predstavujú predovšetkým investičné preferencie jednotlivých akcionárov a predstavy manažmentu o realizácia podnikovej politiky (spotrebiteľské preferencie akcionárov – väčšie dividendy, investičné – nižšie dividendy)
DRUHY AKCIÍ A ICH CHARAKTERISTIKA
DRUHY AKCIÍ A ICH CHARAKTERISTIKA
1. podľa prevoditeľnosti:
a) akcie na meno – konkrétne na meno akcionára, a. s. musí viesť zoznam akcionárov, sú prevoditeľné indosamentom (rubopisom), sú ťažšie obchodovateľné kvôli obmedzenej prevoditeľnosti zo strany spoločnosti
b) akcie na doručiteľa (na majiteľa) – jednoducho prevoditeľné odovzdaním akcie novému majiteľovi, na ktorého prechádzajú aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z akcie, majú anonymný charakter, ľahko obchodovateľné, u nás sú len v zaknihovanej podobe a prevod sa uskutočňuje podľa osobitného zákona; stanovy u nás môžu založiť právo akcie na meno za akciu na doručiteľa a opačne
2. podľa hlasovacieho práva + 3. podľa oprávnenia na vyplatenie dividendy
a) kmeňové – vlastník – akcionár má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení (pomer hlasovacích práv sa určuje podľa veľkosti zastúpeného kapitálu), nesie konečné riziko straty resp. prospech z úspechu spoločnosti, nemá zaručené dividendy ani podiely na likvidačnom zostatku, má nárok na podiel zo zisku, dividenda sa najčastejšie uvádza v % z nominálnej hodnoty akcie, ich nárok na podiel na likvidačnom zostatku je uspokojený až po uspokojení všetkých veriteľov a majiteľov prioritných akcií.
Rozlišujeme pri nich dividendu:
rovnomerného rozdelenia – po uspokojení prioritných akcionárov, sa dividenda rozdeľuje v rovnakej veľkosti medzi kmeňových akcionárov a zostávajúci zisk sa delí rovnakou mierou medzi oba typy akcií
nerovnomerného rozdelenia – vychádza z toho, že zisk nepokryje dividendy pre prioritných aj kmeňových akcionárov rovnakou mierou, preto sa najskôr uspokoja prioritní a zvyšok sa potom delí medzi kmeňových akcionárov
b) prioritné – veľkosť ich emisie je obmedzená zákonom (u nás do 50 % zo ZI), môžu poskytovať obmedzené hlasovacie právo (ak nemôžu byť vyplatené dividendy, nadobúdajú akcie hlasovacie právo), predkupné právo, resp. podieľať sa na likvidačnom zostatku, majú prednostný nárok na vyplácanie dividend, ak spoločnosť nedosiahla zisk a nemôžu byť vyplatené, dividendy budú nadobúdať kumulatívny charakter a všetky dividendy sa vyplatia v čase, keď zisky budú dostatočne vysoké, majú zaručenú minimálnu dividendu (pri nízkom zisku), jej výška je zakotvená v stanovách a. s.
1. podľa prevoditeľnosti:
a) akcie na meno – konkrétne na meno akcionára, a. s. musí viesť zoznam akcionárov, sú prevoditeľné indosamentom (rubopisom), sú ťažšie obchodovateľné kvôli obmedzenej prevoditeľnosti zo strany spoločnosti
b) akcie na doručiteľa (na majiteľa) – jednoducho prevoditeľné odovzdaním akcie novému majiteľovi, na ktorého prechádzajú aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z akcie, majú anonymný charakter, ľahko obchodovateľné, u nás sú len v zaknihovanej podobe a prevod sa uskutočňuje podľa osobitného zákona; stanovy u nás môžu založiť právo akcie na meno za akciu na doručiteľa a opačne
2. podľa hlasovacieho práva + 3. podľa oprávnenia na vyplatenie dividendy
a) kmeňové – vlastník – akcionár má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení (pomer hlasovacích práv sa určuje podľa veľkosti zastúpeného kapitálu), nesie konečné riziko straty resp. prospech z úspechu spoločnosti, nemá zaručené dividendy ani podiely na likvidačnom zostatku, má nárok na podiel zo zisku, dividenda sa najčastejšie uvádza v % z nominálnej hodnoty akcie, ich nárok na podiel na likvidačnom zostatku je uspokojený až po uspokojení všetkých veriteľov a majiteľov prioritných akcií.
Rozlišujeme pri nich dividendu:
rovnomerného rozdelenia – po uspokojení prioritných akcionárov, sa dividenda rozdeľuje v rovnakej veľkosti medzi kmeňových akcionárov a zostávajúci zisk sa delí rovnakou mierou medzi oba typy akcií
nerovnomerného rozdelenia – vychádza z toho, že zisk nepokryje dividendy pre prioritných aj kmeňových akcionárov rovnakou mierou, preto sa najskôr uspokoja prioritní a zvyšok sa potom delí medzi kmeňových akcionárov
b) prioritné – veľkosť ich emisie je obmedzená zákonom (u nás do 50 % zo ZI), môžu poskytovať obmedzené hlasovacie právo (ak nemôžu byť vyplatené dividendy, nadobúdajú akcie hlasovacie právo), predkupné právo, resp. podieľať sa na likvidačnom zostatku, majú prednostný nárok na vyplácanie dividend, ak spoločnosť nedosiahla zisk a nemôžu byť vyplatené, dividendy budú nadobúdať kumulatívny charakter a všetky dividendy sa vyplatia v čase, keď zisky budú dostatočne vysoké, majú zaručenú minimálnu dividendu (pri nízkom zisku), jej výška je zakotvená v stanovách a. s.
Nové druhy prioritných akcií
Nové druhy prioritných akcií:
participačné prioritné akcie – umožňujú majiteľovi konvertovať ich na kmeňové akcie, hlavne ak spol. dlhodobejšie nevypláca dividendy
prioritné akcie s dividendovým nárokom a kumulatívnym charakterom
prioritné akcie s možnosťou spätného odkúpenia spoločnosťou
konvertibilné prioritné akcie
prioritné akcie s úmorovacou doložkou – ak výrazne klesajú úrokové sadzby, emitujúca spoločnosť môže toto svoje právo uplatniť za cenu, ktorá je určená zmluvou, cena obsahuje okrem nominálnej hodnoty aj prémiu pre akcionára
prioritné akcie s variabilnou úrokovou sadzbou – úroková sadzba je plávajúca a vytvára z týchto akcií substitút za krátkodobé úverové CP, úroková sadzba sa mení v pravidelných intervaloch, vytvorili sa v 80. rokoch 20. storočia
4. z hľadiska rizika a výnosov:
a) spoľahlivé (modré žetóny) – akcie špičkovej kvality, spoločnosť dlhé roky vykazuje zisky, stabilné dividendy – sú vysoko ocenené pre malé riziko, ktoré sa s nimi spája, napriek tomu, že prinášajú nízke dividendy
b) rastové – spoločnosť, ktorá doteraz nedosahovala veľké zisky, dosiahla nadpriemerný zisk a aj v budúcne ho očakáva, vypláca malé dividendy, lebo zisk používa na rozvoj spol.; sú veľmi rizikové
c) cyklické – veľmi výrazne reagujú na konjuktúrne výkyvy, tiež sú rizikovejšie
d) defenzívne – nereagujú na konjuktúrne výkyvy, sú menej riskantné, pretože ich kurzy menej kolíšu
e) špekulačné – vysoké riziko, nízko výnosové alebo vysoký výnos s možnosťou straty
Ďalšie členenie akcií:
- hromadná akcia – akcia, ktorá nahrádza viac akcií toho istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou
- zlatá akcia – u nás sa s ňou nestretávame, je to taký druh akcie, ktorý by mal osobitné práva vymedzené stanovami spoločnosti, jej majiteľ by mal v prípade špecifických rozhodnutí rozhodujúci hlas
participačné prioritné akcie – umožňujú majiteľovi konvertovať ich na kmeňové akcie, hlavne ak spol. dlhodobejšie nevypláca dividendy
prioritné akcie s dividendovým nárokom a kumulatívnym charakterom
prioritné akcie s možnosťou spätného odkúpenia spoločnosťou
konvertibilné prioritné akcie
prioritné akcie s úmorovacou doložkou – ak výrazne klesajú úrokové sadzby, emitujúca spoločnosť môže toto svoje právo uplatniť za cenu, ktorá je určená zmluvou, cena obsahuje okrem nominálnej hodnoty aj prémiu pre akcionára
prioritné akcie s variabilnou úrokovou sadzbou – úroková sadzba je plávajúca a vytvára z týchto akcií substitút za krátkodobé úverové CP, úroková sadzba sa mení v pravidelných intervaloch, vytvorili sa v 80. rokoch 20. storočia
4. z hľadiska rizika a výnosov:
a) spoľahlivé (modré žetóny) – akcie špičkovej kvality, spoločnosť dlhé roky vykazuje zisky, stabilné dividendy – sú vysoko ocenené pre malé riziko, ktoré sa s nimi spája, napriek tomu, že prinášajú nízke dividendy
b) rastové – spoločnosť, ktorá doteraz nedosahovala veľké zisky, dosiahla nadpriemerný zisk a aj v budúcne ho očakáva, vypláca malé dividendy, lebo zisk používa na rozvoj spol.; sú veľmi rizikové
c) cyklické – veľmi výrazne reagujú na konjuktúrne výkyvy, tiež sú rizikovejšie
d) defenzívne – nereagujú na konjuktúrne výkyvy, sú menej riskantné, pretože ich kurzy menej kolíšu
e) špekulačné – vysoké riziko, nízko výnosové alebo vysoký výnos s možnosťou straty
Ďalšie členenie akcií:
- hromadná akcia – akcia, ktorá nahrádza viac akcií toho istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou
- zlatá akcia – u nás sa s ňou nestretávame, je to taký druh akcie, ktorý by mal osobitné práva vymedzené stanovami spoločnosti, jej majiteľ by mal v prípade špecifických rozhodnutí rozhodujúci hlas
DIVIDENDOVÁ POLITIKA
DIVIDENDOVÁ POLITIKA
- existujú dve definície dividendy:
1. dividenda predstavuje časť zisku, ktorá sa rozdeľuje medzi akcionárov
2. dividenda je vyplatený podiel na zisku pripadajúci na jednu akciu
- dividendu členíme nasledovne:
a) podľa druhu akcie, na ktorý je dividenda vyplatená:
kmeňová (bežná) dividenda
prioritná dividenda – môže mať rôznu podobu:
1. kumulatívna prioritná dividenda – pevné stanovené čiastky na jednu dividendu
2. rovnaký podiel na dosiahnutom zisku ako v prípade kmeňových akcií, prioritný akcionári majú ale prednostné právo na podiel na zisky
3. podielová prioritná dividenda – kombinácia predchádzajúcich dvoch možností, znamená, že bežná dividenda bude väčšia ako stanovená pevná čiastka na akcii, vlastník dostane bežnú dividendu a opačne
b) podľa podoby, v akej môže byť dividenda vyplatená:
hotovostná dividenda – v hotovosti, je u nás najbežnejšia, má pomerne vysoké administratívne náklady
akciová dividenda – v podobe novej kmeňovej akcie, vyplatenie podielu na zisku v podobe nových akcií spoločnosti, vyjadruje sa v % k počtu akcií, ktoré akcionári vlastnia. Výplata dividendy touto formou sa môže realizovať:
- rozdelením nových akcií medzi akcionárov
- vydaním tzv. dočasných potvrdení o vlastníctve určitého zlomku akcie – neskôr určitý počet takýchto potvrdení môže vymeniť za akcie
- výmenou starých akcií za nové s vyššou nominálnou hodnotou
- vyznačením vyššej nominálnej hodnoty na doterajších akciách
Motívom pre takúto výplatu akciových dividend je to, že sa:
- neznižujú peňažné prostriedky, ktoré môže spoločnosť použiť na svoju ďalšiu činnosť
- ak sa dividenda vypláca formou rozdelenia nových akcií alebo vydania dočasných poukážok, potom dochádza na jednej strane k zníženiu základu pre ohodnotenie trhovej ceny akcie a na druhej strane k zachovaniu doterajšieho podielu akcionára na majetku spoločnosti
obligačná dividenda – v podobe obligácií, vyskytuje sa zriedkavo, vypláca sa v podobe pevného úroku, akcionár má teda zabezpečený príjem aj vtedy, ak spoločnosť nebude môcť vyplatiť dividendy, pre spoločnosť to znamená rast zadĺženosti
majetková dividenda – v podobe nehotovostného majetku spoločnosti – je záležitosťou malých spoločností s menším počtom akcionárov, jej vyplácanie môže vyvolať mnohé komplikované situácie
- existujú dve definície dividendy:
1. dividenda predstavuje časť zisku, ktorá sa rozdeľuje medzi akcionárov
2. dividenda je vyplatený podiel na zisku pripadajúci na jednu akciu
- dividendu členíme nasledovne:
a) podľa druhu akcie, na ktorý je dividenda vyplatená:
kmeňová (bežná) dividenda
prioritná dividenda – môže mať rôznu podobu:
1. kumulatívna prioritná dividenda – pevné stanovené čiastky na jednu dividendu
2. rovnaký podiel na dosiahnutom zisku ako v prípade kmeňových akcií, prioritný akcionári majú ale prednostné právo na podiel na zisky
3. podielová prioritná dividenda – kombinácia predchádzajúcich dvoch možností, znamená, že bežná dividenda bude väčšia ako stanovená pevná čiastka na akcii, vlastník dostane bežnú dividendu a opačne
b) podľa podoby, v akej môže byť dividenda vyplatená:
hotovostná dividenda – v hotovosti, je u nás najbežnejšia, má pomerne vysoké administratívne náklady
akciová dividenda – v podobe novej kmeňovej akcie, vyplatenie podielu na zisku v podobe nových akcií spoločnosti, vyjadruje sa v % k počtu akcií, ktoré akcionári vlastnia. Výplata dividendy touto formou sa môže realizovať:
- rozdelením nových akcií medzi akcionárov
- vydaním tzv. dočasných potvrdení o vlastníctve určitého zlomku akcie – neskôr určitý počet takýchto potvrdení môže vymeniť za akcie
- výmenou starých akcií za nové s vyššou nominálnou hodnotou
- vyznačením vyššej nominálnej hodnoty na doterajších akciách
Motívom pre takúto výplatu akciových dividend je to, že sa:
- neznižujú peňažné prostriedky, ktoré môže spoločnosť použiť na svoju ďalšiu činnosť
- ak sa dividenda vypláca formou rozdelenia nových akcií alebo vydania dočasných poukážok, potom dochádza na jednej strane k zníženiu základu pre ohodnotenie trhovej ceny akcie a na druhej strane k zachovaniu doterajšieho podielu akcionára na majetku spoločnosti
obligačná dividenda – v podobe obligácií, vyskytuje sa zriedkavo, vypláca sa v podobe pevného úroku, akcionár má teda zabezpečený príjem aj vtedy, ak spoločnosť nebude môcť vyplatiť dividendy, pre spoločnosť to znamená rast zadĺženosti
majetková dividenda – v podobe nehotovostného majetku spoločnosti – je záležitosťou malých spoločností s menším počtom akcionárov, jej vyplácanie môže vyvolať mnohé komplikované situácie
SPLÁCANIE OBLIGÁCIÍ A VÝNOSY
SPLÁCANIE OBLIGÁCIÍ A VÝNOSY
- nominálna hodnota sa spláca dvojakým spôsobom:
- čiastkovými splátkami (pravidelne sa opakujúca platba – anuita)
- jednorazovo (spláca sa posledný kupón + NH)
- pri rovnomernom splácaní hovoríme o anuite – emitent v pravidelných intervaloch vypláca stálu sumu, ktorá sa skladá so splátky nominálnej hodnoty a úrokov
- perpetuita – špeciálny prípad anuity – je to anuita, ale čas trvania je neobmedzený, nekonečný, takéto obligácie emituje len štát a majú podobu tzv. konsoly – investor nemá nárok na splatenie dlhu, ale má nárok nekonečne dlhý čas na pravidelný ročný príjem
- nerovnomerné splácanie – vyskytuje sa častejšie, najbežnejším prípadom je, že po celú dobu životnosti emitent platí v pravidelných intervaloch kupón a až v deň splatnosti vráti späť nominálnu hodnotu
- výnosom z obligácie rozumieme peňažnú sumu, ktorú na základe vlastníctva obligácie investor získa, čiže je to úrok, prémie, splátky, tržby z predaja
- zdroje príjmu z obligácií:
-
1. kupónové platby
2. kapitálové zisky (straty) v čase splatnosti alebo pri predčasnom splatení, predaji
3. výnosy z reinvestovania
Otázky a problémy:
1. Charakterizuje základné odlišnosti kapitálového a peňažného trhu.
2. Charakterizujte dlhopisy ako nástroje kapitálového trhu + členenie.
3. Ktorý typ emisie dlhopisov by ste preferovali ako emitent, zdôvodnite prečo, aké sú výhody, nevýhody.
4. Ste emitentom podnikových obligácií a usilujete sa ich umiestniť aj na zahraničných trhoch. Aké ratingové hodnotenie musíte rešpektovať a ak sa umiestnite v špekulatívnom pásme, čo vyplýva z tohto hodnotenia pre vás?
5. Ak ste portfóliový investor a hospodárite s prostriedkami svojich klientov, aké dlhopisy budete preferovať a nakupovať do svojho portfólia (z hľadiska emitenta aj ratingu)?
6. Aké sú zdroje výnosu z obligácie? Čo rozumiete pod kapitálovým ziskom (stratou)?
- nominálna hodnota sa spláca dvojakým spôsobom:
- čiastkovými splátkami (pravidelne sa opakujúca platba – anuita)
- jednorazovo (spláca sa posledný kupón + NH)
- pri rovnomernom splácaní hovoríme o anuite – emitent v pravidelných intervaloch vypláca stálu sumu, ktorá sa skladá so splátky nominálnej hodnoty a úrokov
- perpetuita – špeciálny prípad anuity – je to anuita, ale čas trvania je neobmedzený, nekonečný, takéto obligácie emituje len štát a majú podobu tzv. konsoly – investor nemá nárok na splatenie dlhu, ale má nárok nekonečne dlhý čas na pravidelný ročný príjem
- nerovnomerné splácanie – vyskytuje sa častejšie, najbežnejším prípadom je, že po celú dobu životnosti emitent platí v pravidelných intervaloch kupón a až v deň splatnosti vráti späť nominálnu hodnotu
- výnosom z obligácie rozumieme peňažnú sumu, ktorú na základe vlastníctva obligácie investor získa, čiže je to úrok, prémie, splátky, tržby z predaja
- zdroje príjmu z obligácií:
-
1. kupónové platby
2. kapitálové zisky (straty) v čase splatnosti alebo pri predčasnom splatení, predaji
3. výnosy z reinvestovania
Otázky a problémy:
1. Charakterizuje základné odlišnosti kapitálového a peňažného trhu.
2. Charakterizujte dlhopisy ako nástroje kapitálového trhu + členenie.
3. Ktorý typ emisie dlhopisov by ste preferovali ako emitent, zdôvodnite prečo, aké sú výhody, nevýhody.
4. Ste emitentom podnikových obligácií a usilujete sa ich umiestniť aj na zahraničných trhoch. Aké ratingové hodnotenie musíte rešpektovať a ak sa umiestnite v špekulatívnom pásme, čo vyplýva z tohto hodnotenia pre vás?
5. Ak ste portfóliový investor a hospodárite s prostriedkami svojich klientov, aké dlhopisy budete preferovať a nakupovať do svojho portfólia (z hľadiska emitenta aj ratingu)?
6. Aké sú zdroje výnosu z obligácie? Čo rozumiete pod kapitálovým ziskom (stratou)?
MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE
MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE
Akciová spoločnosť získava pre svoju činnosť kapitál dvoma spôsobmi:
• z vkladov akcionárov – vlastný kapitál, ktorý získava emisiou akcií
• bankovými úvermi alebo emisiou vlastných obligácií – cudzí kapitál
- základný kapitál akciovej spoločnosti = počet akcií * nominálna hodnota
- akcia – predstavuje podiel na základnom kapitále spoločnosti, má presne stanovenú nominálnu hodnotu, ktorá sa uvádza v peniazoch
Nominálna hodnota akcie má dôležitú úlohu:
- pri stanovení výšky základného kapitálu
- pre kurz akcie, ktorý môžeme určiť aj percentuálne vo vzťahu k jej nominálnej hodnote, významný je aj emisný kurz – peňažná suma, za ktorú emitent vydá akciu, nemôže byť nižší ako menovitá hodnota akcie (okrem zamestnaneckých akcií), kladný rozdiel medzi menovitou hodnotou a emisným kurzom predstavuje emisné ážio, ktoré slúži na vytvorenie rezervného fondu pri vzniku akciovej spoločnosti
- pre stanovenie výšky dividendy
- pre jednotlivých akcionárov, pretože určuje ich podiel na majetku spoločnosti
V USA existujú aj akcie bez nominálnej hodnoty:
a) pravé – znejú na kus, nemajú uvedenú nom. hodnotu ani podiel na majetku, základný kapitál je veľmi pohyblivý
b) nepravé – znejú na kus, nemajú uvedenú nom. hodnotu, ale vyjadrujú % podiel na základnom kapitále spol.
- akcie – vyjadrujú vlastnícky podiel na majetku spoločnosti, z čoho vyplývajú aj určité práv pre ich držiteľov, preto ich zaraďujeme do kategórie majetkových CP
- môžu byť v listinnej podobe a v zaknihovanej forme
- listinná – má predpísané náležitosti, skladá sa z plášťa (potvrdzuje vlastnícky vzťah k a. s.) a kupónového hárku s talónom (slúžia na inkaso dividendy, talón na vydávanie nového kupónového hárka)
- zaknihovaná forma – vo svete častejšia, ide o zápisy v pamäti počítača, akcionár dostáva potvrdenie svojho vlastníctva vo forme výpisov zo strediska CP
Práva držiteľa akcie (akcionára):
a) právo účasti a hlasovania na valnom zhromaždení
b) právo na predloženie ročnej uzávierky na valnom zhromaždení
c) informačné právo
d) nárok na dividendu
e) predkupné právo pri emisii nových akcií a konvertibilných dlhopisov
f) právo podieľať sa na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti
Akciová spoločnosť získava pre svoju činnosť kapitál dvoma spôsobmi:
• z vkladov akcionárov – vlastný kapitál, ktorý získava emisiou akcií
• bankovými úvermi alebo emisiou vlastných obligácií – cudzí kapitál
- základný kapitál akciovej spoločnosti = počet akcií * nominálna hodnota
- akcia – predstavuje podiel na základnom kapitále spoločnosti, má presne stanovenú nominálnu hodnotu, ktorá sa uvádza v peniazoch
Nominálna hodnota akcie má dôležitú úlohu:
- pri stanovení výšky základného kapitálu
- pre kurz akcie, ktorý môžeme určiť aj percentuálne vo vzťahu k jej nominálnej hodnote, významný je aj emisný kurz – peňažná suma, za ktorú emitent vydá akciu, nemôže byť nižší ako menovitá hodnota akcie (okrem zamestnaneckých akcií), kladný rozdiel medzi menovitou hodnotou a emisným kurzom predstavuje emisné ážio, ktoré slúži na vytvorenie rezervného fondu pri vzniku akciovej spoločnosti
- pre stanovenie výšky dividendy
- pre jednotlivých akcionárov, pretože určuje ich podiel na majetku spoločnosti
V USA existujú aj akcie bez nominálnej hodnoty:
a) pravé – znejú na kus, nemajú uvedenú nom. hodnotu ani podiel na majetku, základný kapitál je veľmi pohyblivý
b) nepravé – znejú na kus, nemajú uvedenú nom. hodnotu, ale vyjadrujú % podiel na základnom kapitále spol.
- akcie – vyjadrujú vlastnícky podiel na majetku spoločnosti, z čoho vyplývajú aj určité práv pre ich držiteľov, preto ich zaraďujeme do kategórie majetkových CP
- môžu byť v listinnej podobe a v zaknihovanej forme
- listinná – má predpísané náležitosti, skladá sa z plášťa (potvrdzuje vlastnícky vzťah k a. s.) a kupónového hárku s talónom (slúžia na inkaso dividendy, talón na vydávanie nového kupónového hárka)
- zaknihovaná forma – vo svete častejšia, ide o zápisy v pamäti počítača, akcionár dostáva potvrdenie svojho vlastníctva vo forme výpisov zo strediska CP
Práva držiteľa akcie (akcionára):
a) právo účasti a hlasovania na valnom zhromaždení
b) právo na predloženie ročnej uzávierky na valnom zhromaždení
c) informačné právo
d) nárok na dividendu
e) predkupné právo pri emisii nových akcií a konvertibilných dlhopisov
f) právo podieľať sa na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti
Krytie hypotekárnych úverov rozlišujeme
- krytie hypotekárnych úverov rozlišujeme:
a) riadne – používajú sa pohľadávky z HÚ, ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti
b) náhradné – maximálne 10 % objemu emitovaných záložných listov
- pri krytí hypotekárnych úverov môže dôjsť k nerovnosti – pravidlám:
a) pravidlo zdravého hypotekárneho obchodovania
∑ HZL ≤ ∑ HÚ + t ≤ k . ∑ N
N – suma cien nehnuteľností v záohe
k – koeficient cca 0,6 – 0,7 ∑ HZL od ∑ HÚ
t – možná tolerancia odchýlky
b) pravidlo zdravého obchodovania
iHZL < i HÚ
i – úroková sadzba
c) pravidlo nevyhnutnej úrokovej marže
i HÚ – iHZL = m
m – marža
Výhody HZL:
- majú dlhodobý charakter a teda aj dlhší čas splatnosti (10 – 20 rokov)
- sú takmer bezrizikové CP, pretože sú kryté nehnuteľnosťami, ktorých hodnota stúpa
- majú vysoký stupeň likvidity
Ďalšie druhy bankových obligácií:
- bankové pokladničné poukážky
- vkladové listy
- zástavné listy
a) riadne – používajú sa pohľadávky z HÚ, ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti
b) náhradné – maximálne 10 % objemu emitovaných záložných listov
- pri krytí hypotekárnych úverov môže dôjsť k nerovnosti – pravidlám:
a) pravidlo zdravého hypotekárneho obchodovania
∑ HZL ≤ ∑ HÚ + t ≤ k . ∑ N
N – suma cien nehnuteľností v záohe
k – koeficient cca 0,6 – 0,7 ∑ HZL od ∑ HÚ
t – možná tolerancia odchýlky
b) pravidlo zdravého obchodovania
iHZL < i HÚ
i – úroková sadzba
c) pravidlo nevyhnutnej úrokovej marže
i HÚ – iHZL = m
m – marža
Výhody HZL:
- majú dlhodobý charakter a teda aj dlhší čas splatnosti (10 – 20 rokov)
- sú takmer bezrizikové CP, pretože sú kryté nehnuteľnosťami, ktorých hodnota stúpa
- majú vysoký stupeň likvidity
Ďalšie druhy bankových obligácií:
- bankové pokladničné poukážky
- vkladové listy
- zástavné listy
Podnikové obligácie
4. podnikové obligácie
- emitujú ich súkromné spoločnosti ako alternatívu úveru, majú široké spektrum rozličných foriem:
z hľadiska bezpečnosti:
a) zabezpečené (kryté) dlhopisy – krytý dlh, toto zabezpečenie môže byť:
• pevné – dlhopisy kryté majetkom, emitent nimi môže až do termínu splatnosti ľubovoľne disponovať, ak je emitent v platobnej neschopnosti, tento majetok je rozpredaný a z jeho výnosov sa vyplácajú dlhopisy, sú menej riskantné
• pohyblivé – kryté všeobecne celým majetkom spoločnosti, spoločnosť môže majetkom voľne disponovať až do termínu splatnosti, v prípade insolventnosti musí byť zablokovaný celý majetok
b) nezabezpečené dlhopisy – zdrojom krytia je len povesť firmy, nie sú kryté žiadnymi aktívami, držiteľ je úverový veriteľ spoločnosti a sleduje schopnosť firmy vytvárať zisk, dlhopisy zaraďujeme do kategórie druhotných CP
z hľadiska záruky:
a) dlhopisy so zárukou – keď dáva záruku tretia strana, väčšinou sú to materské spoločnosti
b) obligácia zaručená zložením vedľajšej istiny – krytá aj iným nástrojom ako sú akcie, obligácie a zmenky emitované vládou alebo inými spoločnosťami
z hľadiska účelu použitia emisie:
a) dôchodkové obligácie – emitenti sa nachádzajú vo finančnej tiesni alebo pri reorganizácii, úrok je vyplatený iba ak spoločnosť dosiahne dostatočný príjem, ak nie je vyplatený v daný rok, tak sa kumuluje, musí byť vyplatený skôr ako dividendy
b) certifikáty o správe zariadenia – typ finančného leasingu, pri ktorom vlastníkom zostáva správca, spoločnosť emitujúca tieto certifikáty realizuje leasingové platby ich držiteľom prostredníctvom správcu, aktíva prechádzajú do vlastníctva spoločnosti, až keď sú uhradené všetky splátky
c) obligácie na financovanie kontroly znečistenia – považujú sa za pomoc pri nákupe zariadenia na kontrolu znečistenia ovzdušia, vodných tokov ... výťažok z obligácie sa použije na nákup zariadenia a dá sa do prenájmu firmám v danom regióne
z hľadiska výnosnosti:
- obligácie s pevnou úrokovou sadzbou
- s pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku
- rozdielom medzi nominálnou hodnotou obligácie a jej nižším emisným kurzom
- zlosovateľnou prémiou alebo prémiou v závislosti od lehoty splatnosti obligácie
- pohyblivou úrokovou sadzbou, napríklad vývojom devízových kurzov
- kombináciou predchádzajúcich spôsobov
- emitujú ich súkromné spoločnosti ako alternatívu úveru, majú široké spektrum rozličných foriem:
z hľadiska bezpečnosti:
a) zabezpečené (kryté) dlhopisy – krytý dlh, toto zabezpečenie môže byť:
• pevné – dlhopisy kryté majetkom, emitent nimi môže až do termínu splatnosti ľubovoľne disponovať, ak je emitent v platobnej neschopnosti, tento majetok je rozpredaný a z jeho výnosov sa vyplácajú dlhopisy, sú menej riskantné
• pohyblivé – kryté všeobecne celým majetkom spoločnosti, spoločnosť môže majetkom voľne disponovať až do termínu splatnosti, v prípade insolventnosti musí byť zablokovaný celý majetok
b) nezabezpečené dlhopisy – zdrojom krytia je len povesť firmy, nie sú kryté žiadnymi aktívami, držiteľ je úverový veriteľ spoločnosti a sleduje schopnosť firmy vytvárať zisk, dlhopisy zaraďujeme do kategórie druhotných CP
z hľadiska záruky:
a) dlhopisy so zárukou – keď dáva záruku tretia strana, väčšinou sú to materské spoločnosti
b) obligácia zaručená zložením vedľajšej istiny – krytá aj iným nástrojom ako sú akcie, obligácie a zmenky emitované vládou alebo inými spoločnosťami
z hľadiska účelu použitia emisie:
a) dôchodkové obligácie – emitenti sa nachádzajú vo finančnej tiesni alebo pri reorganizácii, úrok je vyplatený iba ak spoločnosť dosiahne dostatočný príjem, ak nie je vyplatený v daný rok, tak sa kumuluje, musí byť vyplatený skôr ako dividendy
b) certifikáty o správe zariadenia – typ finančného leasingu, pri ktorom vlastníkom zostáva správca, spoločnosť emitujúca tieto certifikáty realizuje leasingové platby ich držiteľom prostredníctvom správcu, aktíva prechádzajú do vlastníctva spoločnosti, až keď sú uhradené všetky splátky
c) obligácie na financovanie kontroly znečistenia – považujú sa za pomoc pri nákupe zariadenia na kontrolu znečistenia ovzdušia, vodných tokov ... výťažok z obligácie sa použije na nákup zariadenia a dá sa do prenájmu firmám v danom regióne
z hľadiska výnosnosti:
- obligácie s pevnou úrokovou sadzbou
- s pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku
- rozdielom medzi nominálnou hodnotou obligácie a jej nižším emisným kurzom
- zlosovateľnou prémiou alebo prémiou v závislosti od lehoty splatnosti obligácie
- pohyblivou úrokovou sadzbou, napríklad vývojom devízových kurzov
- kombináciou predchádzajúcich spôsobov
ČLENENIE OBLIGÁCIÍ
ČLENENIE OBLIGÁCIÍ:
podľa subjektu:
1. štátne obligácie (zvyčajne sa používa názov štátne dlhopisy)
2. komunálne obligácie
3. bankové obligácie
4. podnikové obligácie
1. štátne obligácie
- emituje ich štát pri dlhodobom deficite ŠR (štátnom dlhu)
- veriteľmi bývajú banky, ŠO mávajú účelový charakter, čím je väčší deficit, tým by mal byť vyšší úrokový výnos
- kritériá pri investovaní:
a) riziko (ide o insolventnosť; ŠCP sú všeobecne bezrizikové, ale aj oni sa nemôžu vyhnúť trhovému riziku)
b) likvidita (ŠCP majú vysokú likviditu, tzv. luxusné CP, t. j. sú obchodované na burze, kde sú kótované)
c) výnosnosť – je funkciou rastu HNP
Y = f(P, G, B, E, I, M)
Y–výnosnosť obligácie, P–miera inflácie, G–rast HNP, B–zmena vnútornej zadĺženosti verejného sektora, E–zmena kurzu meny obligácie vo vzťahu k iným menám, I–úroková sadzba krátkodobých nástrojov na peňažnom trhu, M–zmena objemu peňazí v ekonomike
- sú hlavne predmetom medzinárodného obchodovania
- bývajú oslobodené od dane, ale u nás sú od 1999 zdaňované čistý výnos = hrubý výnos – daňové zaťaženie
- daňové privilégium – oslobodenie do dane z výnosov
podľa subjektu:
1. štátne obligácie (zvyčajne sa používa názov štátne dlhopisy)
2. komunálne obligácie
3. bankové obligácie
4. podnikové obligácie
1. štátne obligácie
- emituje ich štát pri dlhodobom deficite ŠR (štátnom dlhu)
- veriteľmi bývajú banky, ŠO mávajú účelový charakter, čím je väčší deficit, tým by mal byť vyšší úrokový výnos
- kritériá pri investovaní:
a) riziko (ide o insolventnosť; ŠCP sú všeobecne bezrizikové, ale aj oni sa nemôžu vyhnúť trhovému riziku)
b) likvidita (ŠCP majú vysokú likviditu, tzv. luxusné CP, t. j. sú obchodované na burze, kde sú kótované)
c) výnosnosť – je funkciou rastu HNP
Y = f(P, G, B, E, I, M)
Y–výnosnosť obligácie, P–miera inflácie, G–rast HNP, B–zmena vnútornej zadĺženosti verejného sektora, E–zmena kurzu meny obligácie vo vzťahu k iným menám, I–úroková sadzba krátkodobých nástrojov na peňažnom trhu, M–zmena objemu peňazí v ekonomike
- sú hlavne predmetom medzinárodného obchodovania
- bývajú oslobodené od dane, ale u nás sú od 1999 zdaňované čistý výnos = hrubý výnos – daňové zaťaženie
- daňové privilégium – oslobodenie do dane z výnosov
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)