3 základné druhy dividendovej politiky vo svete:
1. stabilná DP – cieľ je udržať v dlhodobom časovom horizonte stabilnú výšku dividendy na jednu akciu. Zvýšenie sa robí len vtedy, ak je manažment presvedčený, že v budúcnosti budú schopní udržať aj túto vyššiu úroveň dividendy na akciu
2. pasívna reziduálna DP – spoločnosť využíva svoj interný kapitál prednostne na prefinancovanie investičných príležitostí a iba zvyšok kapitálu sa delí na dividendu
3. DP zameraná na udržovanie stálej výšky dividendového podielu – spoločnosť bude zvyšovať, resp. znižovať dividendu na jednu akciu v závislosti od vývoja zisku na akciu (snaží sa o fixnú výšku dividendy)
faktory ovplyvňujúce DP:
1. legislatívne faktory (pravidlá) – štát s ich pomocou stanovuje podmienky realizovania DP (musia byť stanovené finančné zdroje, ktoré možno použiť na výplatu dividend, u nás sa nesmie použiť ZI a RF; tvorba ochrany práv akcionárov, zamedzenie dvojitého zdanenia, ...)
2. finančné faktory – predstavujú hornú hranicu, v rámci ktorej sa môže dividenda vyplácať (výška hotovosti – stav hotovosti na účte je horná hranica, výška dostupných finančných zdrojov)
3. objektívne faktory – ovplyvňuje ich kvalita manažmentu a akcionári spoločnosti, čím sú spoločnosti menšie, tým majú väčšiu snahu vyplácať nižšie dividendy, pretože je väčší problém získania cudzieho kapitálu (inflácia, veľkosť spol., dlhodobé aktíva sa rýchlo znehodnocujú a krátkodobé majú tendenciu sledovať infláciu s určitým oneskorením)
4. subjektívne faktory – predstavujú predovšetkým investičné preferencie jednotlivých akcionárov a predstavy manažmentu o realizácia podnikovej politiky (spotrebiteľské preferencie akcionárov – väčšie dividendy, investičné – nižšie dividendy)
Žádné komentáře:
Okomentovat