Spoločný podnik (Joint-venture): Dve alebo viacero spoločností sa spoja, aby takto vytvorili novú spoločnosť, kde môžu spoločne spolupracovať na istej aktivite alebo projekte. Tento typ spolupráce benefituje z presne definovanej právnej štruktúry , predstavuje dobrý spôsob organizácie projektov, ktoré sú čo do zamerania mimo záberu jedného z partnerov a okrem toho pomáha rozložiť riziko na viacero účastníkov. Vo väčšine to však znamená aj značné investície pre všetkých zúčastnených partnerov.
Môže ísť o :
- predaj licencie (menšia kontrola nad výrobou, vstup na trh pri malom riziku)
- zmluvnú výrobu (malé riziko, znižuje sa miera kontroly nad výrobným procesom),
- zmluvný manažment (domáca firma zabezpečuje know-how pre zahraničnú firmu poskytujúcu kapitál),
- spoločné vlastníctvo (spoločná majetková účasť a kontrola)
Predsudkom vyjadreným zo strany MSP voči cezhraničnej spolupráci je ten - že vraj len väčšie podniky môžu z takejto spolupráce benefitovať. Pre malé spoločnosti je to príliš obtiažne, riskantné, nákladné a časovo náročné. Chýbajú im potrebné znalosti a skúsenosti.
Aj keď je to pravda, že cezhraničná spolupráca požaduje od MSP dodatočné úsilie a investície - dobrá príprava a podpora zo strany skúseného partnera (napr. organizácia MSP) riziká zminimalizuje.
Keďže jedna spoločnosť je nadnárodná a druhá orientovaná len na lokálny trh problémy sa môžu týkať napr. disponovaním s informáciami. Nadnárodná spoločnosť disponuje relevantnými informáciami pre spoločné podnikanie, malej firme môžu tieto informácie chýbať. Rozdiely budú i v zmapovaní konkurencie, trhu a zákazníkov. Rozdiely sú i v obratoch týchto firiem a s tým spojených nárokoch na dosiahnutý zisk. V spoločných podnikoch ani jeden partner nemá dominantné postavenie. Práve v takomto prípade by si nadnárodná spoločnosť mohla robiť väčšie nároky na aké má právo.
Riziká :
a) obaja partneri sledujú rozdielne ciele
b) snaha získať kontrolu nad JV
c) chyba pri výbere partnera
d) strata dôvery partnera voči partnerovi
e) finančné riziko, že sme nesprávne odhadli zábehový čas
f) politické riziko – nesprávne odhadnutá krajina
- neschopnosť formulovať spoločnú stratégiu a realizovať spoločnú taktiku
- partneri môžu mať rôzne názory na investície, marketing a pod.
- jeden z partnerov môže chcieť reinvestovať zisky, druhý ich bude chcieť odčerpať
- spoločné vlastníctvo môže nadnárodným spoločnostiam brániť v realizácii konkrétnej výrobnej a mrkt politiky nielen na lokálnom trhu, ale aj na celosvetovej úrovni
- vláda krajiny menšej firmy môže robiť problémy formou bariér vstupu zahr. firiem z eko, cenových a iných dôvovov, ak je orientovaná protekcionisticky, tak bude chrániť domácu produkciu pred zahraničnou, alebo chce zabrániť cenovému dumpingu
- zmenia sa podmienky na lokálnom trhu, zhorší sa situácia na trhu, finančné ťažkosti, poklesne dopyt, alebo sa zvýšia výrobné a iné náklady, čím sa zníži zisk
- závisí od preferencie spotrebiteľov na lokálnom trhu, nemusia akceptovať danú zahraničnú firmu, aj keď je to svetový gigant
-
Nevýhody J-V:
- implementácia a realizácia spoločného podnikania
- prísne vládne regulácie a podmienky, lebo vlády považujú J-V za neskúsené FDI, legislatíva ich konroluje
- 7 z 10 J-V veľmi skoro padli, pretože mali vysoké očakávania
- problémy záujmu, informančné nedostatky, slabá komunikácia pred a počas vytvárania a realizácie J-V
- manažéri sa zaujímajú viac len o vytvorenie J-V, menej o jej fungovanie
- konflikty loajálnosti
- nedostatok opatrnosti, nevedia ako riadiť novovytvorenú formáciu
- celá škála „decision-making“ problémov – stratégia, manažérsky štýl, účto a kontrola, mrkt politiky, výrobné procesy, výskum a vývoj, personalistika
- plány jednej a druhej firmy môžu byť navzájom konkurenčné
- problémy rozdelenia zisku
Výhody J-V:
- 1.vládne :
- vlastníctvo, akcionári – forma kontroly, hlavne ak vlastníctvo je príliš rozptýlené
- technologický rozvoj v krajine
- medzinárodná konkurencieschopnosť krajiny rastie
- 2.komerčné:
- J-V je hnacím motorom pre medzinárodnú expanziu produkcie
- Deliť sa s výsledkami
- Lepšie výsledky, ako keď partneri dosahujú individuálne
- Komparatívny efekt – jeden partner má technológiu, druhý financie a pod.
- Min. riziko pri DD kapitálových investíciách
- Max leverage effekt investovaného kapitálu
4. Vysvetlite súčasný záujem veľkých spoločností o získavanie zahraničných firiem, ktoré vyrábajú značkový spotrebný tovar.
Môj názor:
- vidia v nich rastový potenciál
- keďže značkový spotrebný tovar je zárukou kvality, spotrebitelia uprednostňujú kvalitné výrobky
- ak veľká spoločnosť má dostatok financií, má možnosť posilniť takú firmu, ktorá tento tovar vyrába, získa tak v nej majetkový podiel a podiela sa na jej výsledkoch
- akcie firiem vzrastú a veľká spoločnosť na tom profituje
- zlepší sa meno firmy, teda aj meno jej značky
- firma bude mať viac finančných prostr na rozvoj, výskum a vývoj a má tak možnosť vyvinúť nové produkty svojej značky
- vidia v nich rastový potenciál
- keďže značkový spotrebný tovar je zárukou kvality, spotrebitelia uprednostňujú kvalitné výrobky
- ak veľká spoločnosť má dostatok financií, má možnosť posilniť takú firmu, ktorá tento tovar vyrába, získa tak v nej majetkový podiel a podiela sa na jej výsledkoch
- akcie firiem vzrastú a veľká spoločnosť na tom profituje
- zlepší sa meno firmy, teda aj meno jej značky
- firma bude mať viac finančných prostr na rozvoj, výskum a vývoj a má tak možnosť vyvinúť nové produkty svojej značky
3. Ako prebieha proces získavania nového zahraničného trhu.
- selekcia trhu je segmentačným procesom
- selekcia=výber trhu
- segmentácia = triedenie
Poznáme 2 základné typy trhov:
1. priemyselný (podniky a organizácie)
2. spotrebiteľský (T a Sl spotr. charakteru)
Segmentácia trhu
” Kto chce uspokojiť všetkých, neuspokojí nikoho”
trhová medzera – menší segment, ktorého potreby neboli dosiaľ uspokojené a lebo uspokojené nedostatočne
segmentovať = hľadať príležitosti na trhu - v svetových dimenziách pre našu ponuku
- F musí nájsť sv miesto v nejakej medzere ne trhu a potom sa pokúsiť získať aspoň 1 tohto trhu. Ak sa v medzere nachádza konkurent ovládajúci 50% zákazníkov, nemusí tam byť už miesto pre nás
- trh sa skladá z konkurujúcich, ktorí sa odlišujú tým, že majú:
- rôzne želania a nákupné zvyklosti
- bývajú na rôznych miestach
- rôzne pohlavie, vzdelanie
-
segmentácia = je proces, kt je založený na rozčlenení trhu
- m. mix sa musí dekomponovať (obsah, rozsah, intenzita), musia byť definované ciele a stratégie, ktoré musia vychádzať z analýzy trhu
Rozhodovanie o výbere trhov
- F vyhodnocuje a triedi možné trhy na zákl urč kritérií. Cieˇˇlom je zistiť potenciál každého trhu a prognózu návratnosti investícií
- selekcia=výber trhu
- segmentácia = triedenie
Poznáme 2 základné typy trhov:
1. priemyselný (podniky a organizácie)
2. spotrebiteľský (T a Sl spotr. charakteru)
Segmentácia trhu
” Kto chce uspokojiť všetkých, neuspokojí nikoho”
trhová medzera – menší segment, ktorého potreby neboli dosiaľ uspokojené a lebo uspokojené nedostatočne
segmentovať = hľadať príležitosti na trhu - v svetových dimenziách pre našu ponuku
- F musí nájsť sv miesto v nejakej medzere ne trhu a potom sa pokúsiť získať aspoň 1 tohto trhu. Ak sa v medzere nachádza konkurent ovládajúci 50% zákazníkov, nemusí tam byť už miesto pre nás
- trh sa skladá z konkurujúcich, ktorí sa odlišujú tým, že majú:
- rôzne želania a nákupné zvyklosti
- bývajú na rôznych miestach
- rôzne pohlavie, vzdelanie
-
segmentácia = je proces, kt je založený na rozčlenení trhu
- m. mix sa musí dekomponovať (obsah, rozsah, intenzita), musia byť definované ciele a stratégie, ktoré musia vychádzať z analýzy trhu
Rozhodovanie o výbere trhov
- F vyhodnocuje a triedi možné trhy na zákl urč kritérií. Cieˇˇlom je zistiť potenciál každého trhu a prognózu návratnosti investícií
2. Kultúra je veľmi široký pojem. Zamyslite sa nad jej vplyvom na marketing v medzinárodnom marketingu.
Marketing je vo svojej podstate univerzálny. Je však prirodzené, že v niektorých aspektoch s bude v rôznych krajinách líšiť a to z toho dôvodu, že aj krajiny a národy sa od seba odlišujú.
Kultúra je považovaná z internacionálneho hľadiska za najdôležitejšiu zložku medzinárodného prostredia. Marketingoví pracovníci by z toho dôvodu mali venovať zvýšenú pozornosť tejto zložke makroprostredia.
Kultúra je prítomná v rozličných aspektoch správania spotrebiteľa i v samotných predmetoch spotreby.
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.
Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.
Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.
Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.
Kultúra je považovaná z internacionálneho hľadiska za najdôležitejšiu zložku medzinárodného prostredia. Marketingoví pracovníci by z toho dôvodu mali venovať zvýšenú pozornosť tejto zložke makroprostredia.
Kultúra je prítomná v rozličných aspektoch správania spotrebiteľa i v samotných predmetoch spotreby.
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.
Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.
Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.
Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.
1. Ako možno chápať proces internacionalizácie a globalizácie a aké sú jeho dopady (pozitívne a negatívne), vrátane dopadov na marketing?
Marketingové aktivity sa za posledné polstoročie výrazne zmenili. Vývoj prechádza od exportného myslenia, cez internacionálny, multinacionálny, transnacionálny prístup ž ku globálnemu mysleniu.
Proces internacionalizácie môžeme chápať tak, že agresívny podnik uvádza výrobok predávaný doteraz na národnom trhu na zahraničný trh, kde si vzájomne medzi sebou dosiaľ konkurujú len lokálni výrobcovia. Lokálni výrobcovia aby odvrátili hrozbu zaútočia na nového konkurenta tam kde je najslabší a teda na zahraničnom trhu a nie na svojom lokálnom trhu. Opakovaním tohoto procesu sa konkurencia prenáša na celý komplex trhov.
Internacionálny životný cyklus výrobku:
- výrobok je úspešne uvedený na domácom trhu, exportovaný aj do zahraničia, pričom je na svetovom trhu dominantný pôvodný výrobca.
- životný cyklus tomuto exportu na vlastných trhoch stále viac konkurujú výrobcovia ďalších krajín.
- v tretej fáze sa konkurenti na svetovom trhu stávajú až doteraz dominantné krajiny.
- vo štvrtej fáze začínajú konkurovať produkcii krajine, ktorá daný výrobok uviedla na trh , na jej vlastnom trhu.
GLOBALIZÁCIA
- predstavuje jeden z hlavných pohonov ek. zmien, kt. majú vplyv na všetky oblasti bežného života. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch
- termín „globalizácia“ bol 1. krát použitý v 80. rokoch 20. stor.
- povojnové obdobie – po r. 1945 – možno označiť za začiatok profilovania globalizácie, ako ju chápeme dnes. Západná Európa položila základy budúcej EÚ, vznikli mnohé multinárodné korporácie, rozšírila a zdokonalila sa letecká doprava i komunikačné technológie. Zlatým klincom historickej kroniky globalizácie bol vznik internetu.
- EMÚ má veľa pozitívnych dôsledkov
- rozšírenie trhu, väčšia transparentnosť cien a stabilnejšia hospodárska politika, kt. vedie k zníženiu kapitálových Nov
Základné delenie globalizácie
a) hmotná časť globalizácie – vyjadruje sa tokmi zahr. investícií. Obchodné údaje potvrdzujú, že globálna ekonomika sa objavuje prostred. regionalizácie v 3 hlavných obchod. blokoch: EÚ, ASEAN a NAFTA. Napr. v Európe v poslednom desaťročí 60 – 70% obchod. tokov prebehlo v EÚ. Zahraničné priame investície tiež vyjadrujú konsolidáciu týchto globálnych regiónov.
b) nehmotná časť globalizácie – predstavuje si pod ňou internacionalizáciu toku infcií a poznatkov.
Rozoznávame tieto toky:
• finančné toky, toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami posilnené dereguláciou trhu
• formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategic. aliancií a spoločného výskumu
• toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií
• transfer poznatkov prostred. väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre
Globálne zmeny hmotných a nehmotných tokov uľahčuje digitalizácia. Siete infcií a komunikačných technológií umožňujú jednoduchší prístup k infciám. Globalizácia a digitalizácia majú závažný vplyv na geografiu a inovácie, a tiež na výber lokality. V praxi to môže znamenať radikálne zmeny v rozdelení trhu, modeloch rastu, zamestnanosti a príjmoch.
Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete (podľa Svetovej banky je 70% medzinárod. obchodovania v ich rukách). Už v r. 1990 ovládalo 500 nadnárod. spoločností 2/3 obchodovania vo svete a viac ako 40% tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.
Názory za a proti globalizácii
Zástancovia globalizácie:
- trh bez hraníc vytvoril viac pracov. príležitostí, vyššiu spotrebu – vyššia výroba a tento nekonečný kruh spôsobil – a v budúcnosti môže ešte viac – zlepšenie životných pomerov pre ľudí na celom svete
- výmena infcií, čo znamená aj lepšie pochopenie iných kultúr a povedie k definitívnemu víťazstvu demokracie nad autokratickými formami vlády
Odporcovia:
- zo spomínaných pozitív profituje iba úzka skupina vysoko postavených štátov, dokonca na úkor tých, kt. chce svojimi výrobkami alebo ideami pozdvihnúť z biedy
- efekt je pomerne opačný, v poslednom desaťročí sa znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3% na 1,4%
- najväčšou hrozbou je podľa anti-globalistov obrovská moc, kt. sa kumuluje v rukách nadnárodných koncernov
- tu už vystupujú princípy kapitalizmu proti ideám demokracie – namiesto volebných zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, čo sa ich týkajú generálni riaditelia mamutích spoločností
Dopad na marketing – Aj napriek mnohým tendenciám ku globalizácii súčasný internacionálny marketing sa nevyznačuje negovaním rozdielov medzi trhmi, a tým i popieraním rozdielov v daných prostrediach. Nový pohľad na internacionálny marketing je poznačený globálnym myslením a súčasne veľmi silným lokálnym konaním.
Neznamená to vytvorenie jednotnej globálnej kultúry ale skôr mobilitu ľudí, technologie kapitálu alebo konkurencie.
Proces internacionalizácie môžeme chápať tak, že agresívny podnik uvádza výrobok predávaný doteraz na národnom trhu na zahraničný trh, kde si vzájomne medzi sebou dosiaľ konkurujú len lokálni výrobcovia. Lokálni výrobcovia aby odvrátili hrozbu zaútočia na nového konkurenta tam kde je najslabší a teda na zahraničnom trhu a nie na svojom lokálnom trhu. Opakovaním tohoto procesu sa konkurencia prenáša na celý komplex trhov.
Internacionálny životný cyklus výrobku:
- výrobok je úspešne uvedený na domácom trhu, exportovaný aj do zahraničia, pričom je na svetovom trhu dominantný pôvodný výrobca.
- životný cyklus tomuto exportu na vlastných trhoch stále viac konkurujú výrobcovia ďalších krajín.
- v tretej fáze sa konkurenti na svetovom trhu stávajú až doteraz dominantné krajiny.
- vo štvrtej fáze začínajú konkurovať produkcii krajine, ktorá daný výrobok uviedla na trh , na jej vlastnom trhu.
GLOBALIZÁCIA
- predstavuje jeden z hlavných pohonov ek. zmien, kt. majú vplyv na všetky oblasti bežného života. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch
- termín „globalizácia“ bol 1. krát použitý v 80. rokoch 20. stor.
- povojnové obdobie – po r. 1945 – možno označiť za začiatok profilovania globalizácie, ako ju chápeme dnes. Západná Európa položila základy budúcej EÚ, vznikli mnohé multinárodné korporácie, rozšírila a zdokonalila sa letecká doprava i komunikačné technológie. Zlatým klincom historickej kroniky globalizácie bol vznik internetu.
- EMÚ má veľa pozitívnych dôsledkov
- rozšírenie trhu, väčšia transparentnosť cien a stabilnejšia hospodárska politika, kt. vedie k zníženiu kapitálových Nov
Základné delenie globalizácie
a) hmotná časť globalizácie – vyjadruje sa tokmi zahr. investícií. Obchodné údaje potvrdzujú, že globálna ekonomika sa objavuje prostred. regionalizácie v 3 hlavných obchod. blokoch: EÚ, ASEAN a NAFTA. Napr. v Európe v poslednom desaťročí 60 – 70% obchod. tokov prebehlo v EÚ. Zahraničné priame investície tiež vyjadrujú konsolidáciu týchto globálnych regiónov.
b) nehmotná časť globalizácie – predstavuje si pod ňou internacionalizáciu toku infcií a poznatkov.
Rozoznávame tieto toky:
• finančné toky, toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami posilnené dereguláciou trhu
• formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategic. aliancií a spoločného výskumu
• toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií
• transfer poznatkov prostred. väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre
Globálne zmeny hmotných a nehmotných tokov uľahčuje digitalizácia. Siete infcií a komunikačných technológií umožňujú jednoduchší prístup k infciám. Globalizácia a digitalizácia majú závažný vplyv na geografiu a inovácie, a tiež na výber lokality. V praxi to môže znamenať radikálne zmeny v rozdelení trhu, modeloch rastu, zamestnanosti a príjmoch.
Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete (podľa Svetovej banky je 70% medzinárod. obchodovania v ich rukách). Už v r. 1990 ovládalo 500 nadnárod. spoločností 2/3 obchodovania vo svete a viac ako 40% tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.
Názory za a proti globalizácii
Zástancovia globalizácie:
- trh bez hraníc vytvoril viac pracov. príležitostí, vyššiu spotrebu – vyššia výroba a tento nekonečný kruh spôsobil – a v budúcnosti môže ešte viac – zlepšenie životných pomerov pre ľudí na celom svete
- výmena infcií, čo znamená aj lepšie pochopenie iných kultúr a povedie k definitívnemu víťazstvu demokracie nad autokratickými formami vlády
Odporcovia:
- zo spomínaných pozitív profituje iba úzka skupina vysoko postavených štátov, dokonca na úkor tých, kt. chce svojimi výrobkami alebo ideami pozdvihnúť z biedy
- efekt je pomerne opačný, v poslednom desaťročí sa znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3% na 1,4%
- najväčšou hrozbou je podľa anti-globalistov obrovská moc, kt. sa kumuluje v rukách nadnárodných koncernov
- tu už vystupujú princípy kapitalizmu proti ideám demokracie – namiesto volebných zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, čo sa ich týkajú generálni riaditelia mamutích spoločností
Dopad na marketing – Aj napriek mnohým tendenciám ku globalizácii súčasný internacionálny marketing sa nevyznačuje negovaním rozdielov medzi trhmi, a tým i popieraním rozdielov v daných prostrediach. Nový pohľad na internacionálny marketing je poznačený globálnym myslením a súčasne veľmi silným lokálnym konaním.
Neznamená to vytvorenie jednotnej globálnej kultúry ale skôr mobilitu ľudí, technologie kapitálu alebo konkurencie.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)