Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

PENIAZE, ICH FUNKCIA, POSTAVENIE VO FIRME

Odporúčaná literatúra :
• Karol Vlachinský
• Jiří Pivrnec
• Štanglová

Podmienky predmetu :
• Prípadové štúdie riešiť.
• Vypracovanie projektu (odovzdanie na konci semestra).
• 1 kontrolný test + 1 komplexný príklad



PENIAZE, ICH FUNKCIA, POSTAVENIE VO FIRME


PENIAZE – je to akýkoľvek prostriedok, ktorý slúži na výmenu alebo platenie. Peniaze vystupujú na každom type trhov (trh výrobkov a služieb, trh pracovných síl, finančný trh).


FUNKCIE PEŇAZÍ

1. Slúžia ako prostriedok výmeny
Podnik má na začiatku peniaze, potrebuje niečo vyrábať, preto musí kúpiť zariadenia, potom vyrába výrobky, nasleduje predaj, kde získame nejaké peniaze.

P ... VPo ... Výrobok ... Predaj .... P“
Malo by platiť: P“ je větší než P

2. Funkcia uchovávateľa hodnôt
Peniaze sú zhromažďované ako úspory v určitom čase a určitom mieste, ktoré potom slúžia na neskoršie nákupy. Táto funkcia je nevýhodná z hľadiska vplyvu inflácie, lebo sa zmenšuje hodnota peňazí.

FINANČNÝ TRH (FT)

3. Funkcia zúčtovacej jednotky
Peniaze slúžia na vyjadrenie (ako vyjadrenie) ceny nejakého tovaru (služby, výrobky).


Ponuka peňazí

• Deje sa prostredníctvom emisie štátu.
• Prostredníctvom hospodárskej politiky štátu.
• prostredníctvom zmien v štruktúre cenných papierov.

Dopyt po peniazoch

• Predstavuje čiastku finančných prostriedkov, ktoré určitý subjekt potrebuje vlastniť za tým účelom, aby mohol nakupovať.

Peniaze ak vlastníme, držíme, vznikajú nám náklady. Držanie peňazí prináša náklady, ktoré predstavujú úrok alebo stratený zisk. Na trhu sa stretáva ponuka a dopyt peňazí.


FINANČNÝ TRH (FT)


FINANČNÝ TRH – predstavuje taký trh, ktorý umožňuje prelievanie voľných peňažných prostriedkov z oblasti ich vzniku do oblasti ich použitia.
Finančný trh – ide o presun peňazí.

Presun peňazí môže byť :
1. Priamy presun peňazí – napr. firma a domácnosti.
2. Nepriamy presun peňazí – je potrebný finančný sprostredkovateľ. Napr. od vlády pre firmu.

Finančný trh predstavuje systém, v ktorom existujú trhové vzťahy medzi finančnými inštitúciami, ktoré uskutočňujú finančné operácie na základe určitých finančných nástrojov pre jednotlivých účastníkov finančného trhu.

ŠTRUKTÚRA FINANČNÉHO TRHU

ŠTRUKTÚRA FINANČNÉHO TRHU

1. Z hľadiska uskutočnených operácii rozlišujeme trh :
a) peňažný (do 1 roka)
b) kapitálový (nad 1 rok, sú tu už aj cenné papiere)
c) devízový (obchod s devízovými prostriedkami)
d) s drahými kovmi

2. Z hľadiska používaných finančných nástrojov poznáme trhy :
a) úverové
b) cenných papierov
c) devízové


3. Z hľadiska emisie cenných papierov poznáme trh :
a) primárny (trh s cennými papiermi, ktoré prvýkrát prichádzajú do obehu)
b) sekundárny

4. Z hľadiska teritoriálneho (územného) poznáme trh :
a) národný finančný trh
b) zahraničný finančný trh
c) euro

FINANČNÝ MANAŽMENT (FM)

FINANČNÝ MANAŽMENT (FM)


FINANČNÝ MANAŽMENT – zaoberá sa všetkými finančnými aspektmi činností v podniku. Ide vlastne o riadenie finančných procesov tak, aby sa dosiahol cieľ podniku.

Finančný manažment má 4 základné činnosti :
1. Finančné plánovanie
2. Finančné rozhodovanie
3. Organizovanie finančných procesov
4. Finančná analýza a kontrola (či procesy smerujú k dosiahnutiu cieľov podniku)

Tieto 4 činnosti smerujú k 3 základným úlohám finančného riadenia :
1. Získanie finančného kapitálu
2. Alokácia kapitálu
3. Využitie kapitálu

Získavanie kapitálu sa uskutočňuje na základe :
a) Interných zdrojov – zdroje z vlastnej výrobnej činnosti (napr. tržby, zisk, odpisy, čerpanie rezerv).
b) Externých zdrojov – zdroje mimo rámec výrobnej činnosti.

Keď čerpám interné finančné zdroje tak sa mení stav OM, IM ( OM, IM).
Ak chce byť firma úspešná, musí platiť bilancia M = K
M – majetok  predstavuje to, čo máme.
OM – obežný majetok  vlastníme ho krátkodobo, do 1 roka.
IM – investičný majetok  vlastníme ho dlhodobo.
K- kapitál  z čoho si majetok nadobudnem.
VZ – vlastné zdroje  patrí tu základné imanie, fondy (tiež rezervné fondy).
CZ – cudzie zdroje  patria tu úvery od bánk, záväzky.
Externé zdroje poznáme :
1. Vlastné zdroje – patrí tu základné imanie, kapitálové fondy, vklady vlastníkov.
2. Cudzie zdroje – patria tu úvery, záväzky, osobitné formy financovania.

STANOVENIE RÁMCA FINANČNÉHO RIADENIA

A STANOVENIE RÁMCA FINANČNÉHO RIADENIA
Znamená to zvoliť si určitú finančnú filozofiu a určitý finančný informačný systém. Aby sme mohli finančne riadiť, potrebujeme finančne myslieť. V súčasnosti dochádza k zmene vo finančnom myslení, kedy sa uplatňuje zásada, že „ Finančne riadiť znamená finančne myslieť.“.

Poznáme 3 kritéria finančnej filozofie :

1. Kritérium vzťahov medzi rizikom a návratnosťou

Konzervatívny prístup – nie sme ochotní niesť vysoké riziko, ale dosahujeme nízku návratnosť.
Agresívny prístup – sme ochotní niesť vysoké riziko, a očakávame vysokú návratnosť.

2. Kritérium dlhodobého a krátkodobého efektu

Trhové ocenenie

Hlavný cieľ podniku je dlhodobá prosperita, to dosiahnem maximalizáciou trhovej hodnoty. Krátkodobý čiastkový cieľ je zisk. Medzi týmito dvoma cieľmi môže pôsobiť :
• Dlhodobý finančný efekt
• Krátkodobý finančný efekt
Ani jeden extrém nie je dobrý.

3. Kritérium úsilia a efektu

V rámci A treba stanoviť finančný informačný systém (FIS).

FINANČNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

FINANČNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM – predstavuje systém nástrojov riadenia firiem a tento systém sa má odvíjať od budúcich potrieb firmy, ktoré majú byť v súlade so súčasnými potrebami.

Nástroje finančného riadenia
a) Hodnotenie a spracovanie informácii.
b) Zostavovanie ekonomických ukazovateľov.
c) Spracovanie správ pre významné rozhodnutia.
d) Vyhľadávanie dodatočných finančných zdrojov.

Finančný informačný systém je zabezpečený v rámci finančného oddelenia, kde za celé finančné riadenie je zodpovedný finančný riaditeľ, ktorému ďalej finanční manažéri, ... .


Informácie prichádzajú z finančnej základne (FZ).
FINANČNÁ ZÁKLADŇA – predstavuje informácie potrebné pre finančné riadenie, ktoré prichádzajú zo základných účtovných výkazov (súvaha a výsledovka).

• Súvaha – vykazuje podrobne M = K. Je to výkaz, ktorý podáva informácie o stave majetku a kapitálu.

Zisk = Výnosy - Náklady


• Výsledovka – porovnáva náklady a výnosy.

RIADENIE NÁKLADOV

RIADENIE NÁKLADOV

1. Kalkulácie
• Úplné kalkulácie (ÚK)
• Marginálne kalkulácie (MK)

2. Využívanie informácii o nákladoch
• pre rozhodovanie
• pre určovanie cien
• úsekové výkazníctvo

NÁKLADY – peňažné ocenenie hospodárskych prostriedkov, ktoré boli použité vo výrobe.

Náklady : (z hľadiska priraďovania)
a) Priame - viem priamo stanoviť na jednotku výroby.
b) Nepriame – neviem priamo stanoviť na jednotku výroby. Nepriame náklady sú tiež režijné náklady (réžia).

Režijné náklady :
- výrobná réžia
- správna réžia
- (odbytová réžia)

Absorpcia nákladov je spôsob vyjadrenia nepriamych nákladov (úhrada nákladov). Ak absorbujeme náklady, hovoríme potom o kalkuláciách úplných nákladov (KÚVN) alebo o úplných kalkuláciách (ÚK).

Absorpcia sa deje podľa dvoch spôsobov :
1. Rozvrhových základní
2. Odpracovaných hodín

VÝZNAM ZISŤOVANIA NÁKLADOV

VÝZNAM ZISŤOVANIA NÁKLADOV

Informácie o nákladoch využívame :
• v správcovskej kontrole (týka sa prevádzky)
• v manažérskej kontrole (informácie o nákladoch pre účely kontroly podniku)
• pri plánovaní (určovanie činností do budúcnosti)
• pri určovaní cien
• pri rozhodovaní

Absorpcia sa deje na základe miery absorpcie (ma).

ma = Rozpočtovaná výrobná réžia / Rozpočtovaný objem výroby

Ak ma  výrobná réžia  ide o podabsorpciu (uhradili sme menej nákladov ako sme mali).
Ak ma  výrobná réžia  ide o nadabsorpciu (uhradili sme viac nákladov ako bolo potrebné).
Miera absorpcie (ma) - je vlastne plán.

Výrobná réžia – náklady, ktoré vznikajú priamo vo výrobe.


ČLENENIE NÁKLADOV (z hľadiska prejavu)

1. Fixné náklady (FN) – náklady sa nemenia so zmenou objemu výroby.
2. Variabilné náklady (VN) – menia sa s objemom výroby.

Fixné náklady

Fixné náklady
1. Nevyhnutné náklady – sú dlhodobého charakteru, nemôžme sami manipulovať bez toho, aby mi neovplyvnili zisk, alebo iný cieľ firmy.
2. Riadené náklady – sú ročné alebo strednodobé, môžeme nimi manipulovať bez toho, aby ovplyvnili zisk firmy. Napr. náklady na výskum a vývoj, náklady na vzdelanie pracovníkov.

V praxi je ťažko určiť presne fixné náklady a variabilné náklady, preto sa náklady vyskytujú ako čiastočne fixné a čiastočne variabilné, preto je potrebné uvažovať s nasledujúcimi predpokladmi.

Uvažujeme 3 predpoklady :
1. Lineárnu závislosť medzi N - nákladmi a Q - objemom výroby.

2. Relevantný (dôležitý) rozsah – v praxi sa uvažuje len s tým, kde je priebeh N- nákladov lineárny.

3. Skoky – N- náklady sa menia skokom.

Čiastočné variabilné náklady (ČVN) :
1. Náklady na báze činnosti
2. Náklady na báze času – náklady vynaložené v priebehu roka, ...


DIAGRAM ROZPTYLU

• Určenie presného určenia nákladov
• Môže sa diať 3 spôsobmi :
1. Princíp max-min – spojenie najväčšieho a najmenšieho bodu.
2. Metóda vizuálneho prispôsobenia – vedieme pomyslenú čiaru.
3. Metóda najmenších štvorcov – presné matematické určenie.

• Marginálne N - náklady – dodatočné náklady, ktoré treba vynaložiť, ak chceme vyrábať o 1 jednotku viac.

• Marginálne kalkulácie – skúmajú vzťah medzi nákladmi, objemom výroby a ziskom. Ide o CVP analýzu.

CVP ANALÝZA

CVP ANALÝZA

Na CVP analýzu potrebujeme poznať 5 zložiek :
1. Variabilné náklady jednotkové
2. Celkové fixné náklady
3. Q – objem výroby
4. Cena
5. Mix výrobkov

CVP analýza pozostáva z určenia 4 ukazovateľov :

1. Prínos (P)
Hovorí, čo mi ostane, ak odpočítam od tržieb (T) variabilné náklady (VN). Z toho, čo mi zostalo uhradím fixné náklady (FN) a ak ešte stále niečo ostane, potom je zvyšok zisk (Z).
P = T – VN
P je větší než 0 = úhrada FN
ak P – FN je větší než 0 = Z
Výhoda stanovenia Z (zisku) cez prínos spočíva tom, že vieme okamžite určiť, ktorý výrobok bude ziskový aj pri zmene Q (objemu výroby).
2. Miera prínosu
Pomôže určiť výrobky, ktoré majú najnižší alebo najvyšší prínos na zisk.
T (tržba) = 100 jednotiek
P (prínos) = 50 jednotiek
m.p. (miera prínosu) = 50 %
- % vyjadrenie prínosu z tržby


3. Prevodový stupeň
Do akej miery sa zmení zisk, ak sa zmenia tržby (T).

PS (prevodový stupeň) = P (prínos)/Z (zisk)(dostaneme mieru)


4. Nulový bod (0. bod)
Je to objem výroby, ktorý treba dosiahnuť, aby sme nemali ani zisk ani stratu.
Pre jeho výpočet využívame :
a) klasický spôsob
b) skrátený spôsob

0. = Z(zisk) = CN (celkové náklady) = CP (celkový prínos)

V 0. bode platí: P (prínos) = FN (fixné náklady)

CVP ANALÝZA

a) Klasický výpočet 0. bodu :

T(tržby) = FN (fixné náklady) + VN (varisbilné náklady) + Z (Zisk)

Položíme: Z (zisk) = O = T(tržby) = FN(fixné náklady) + VN(variabilné náklady)


Zisťujem : P(prínos) pre 0. bod

T(tržby) = C(cena) : Q(objemu výroby) = FN(fixné náklady) + VNj(variabilné jednotkové náklady) * Q (objem výroby)  Q0 = ....


b) Skrátený výpočet 0. bodu :


0. bod = CFN (celkové fixné náklady)/ Pj (prínos na jednotku)


Pj = P(prínos)/Q (objem výroby)

Ak poznáme iba mieru prínosu, potom 0. bod zvolíme :

0. bod = CFN(celkové fixné náklady)/miera prínosu = T(tržby)  T0 / Cj = Q0

Predpoklady, aby sme mohli uskutočniť CVP analýzu :

1. Uvažujeme, že premenné, ktoré sledujeme počas analýzy sú konštantné, ak sa premenné budú meniť, musíme uskutočniť novú analýzu.
2. Zisk určíme na základe marginálnych kalkulácii ( na základe prínosu).
3. Uvažujeme s lineárnosťou vzťahu medzi Q (objemom výroby) a N (nákladmi).
4. Uvažujeme s relevantným rozsahom.
5. Konštantný odbytový mix alebo jeden výrobok

VYUŽÍVANIE NÁKLADOV PRE ÚČELY ROZHODOVANIA

VYUŽÍVANIE NÁKLADOV PRE ÚČELY ROZHODOVANIA

Informácie o nákladoch využívame v následovných oblastiach :

a) Či prestať vyrábať nejaký výrobok (ak je výrobok stratový).
b) Či vyrábať alebo nakupovať súčiastku alebo nejaký komponent. Tu musíme uvažovať s príležitostnými alebo alternatívnymi nákladmi. Ide o náklady, ktoré by sa vyskytli, keby som uvažovala s druhou alternatívou, ktorú môžem uskutočniť.
c) Ako najlepšie využiť nedostatkové zdroje.

Pri všetkých týchto 3 oblastiach rozhodovania je potrebné rozlíšiť náklady na :

1. Relevantné náklady – náklady, ktoré sa vyskytujú iba vtedy, ak vykonáme nejakú činnosť.
2. Nerelevantné náklady – rozlišujeme na :
a) Stratené náklady – náklady, ktoré sa vyskytli v minulosti a nevieme ich už ovplyvniť.
b) Náklady budúcnosti – náklady, ktoré budú rovnaké bez ohľadu na to, akú činnosť budem vykonávať.

Okrem finančného ukazovateľa musíme rozhodovať aj o nefinančných činiteľoch.

VYUŽÍVANIE INFORMÁCII O NÁKLADOCH PRI URČOVANÍ CIEN

VYUŽÍVANIE INFORMÁCII O NÁKLADOCH PRI URČOVANÍ CIEN

Ak vieme aké sú náklady, od nich sa odvíja cena.

Spôsoby stanovenia ceny výrobkov :

a) Nákladová cena – je to stanovenie vlastných nákladov + percenta (%) zisku. Percenta zisku určujeme podľa našich konkurentov.
b) Miera návratnosti – stanovenie percenta (%) zisku podľa

použitý kapitál * miera návratnosti / Nj(jednotkové náklady) * miera odbytu (Q)

VYUŽÍVANIE INFORMÁCIÍ NA ÚSEKOVOM VÝKAZNÍCTVE

Informácie o nákladoch sa využívajú pre stanovenie úsekového výkazu. Úsekový výkaz slúži na to, aby som vedela, aký prínos má daný úsek pre môj daný podnik. Potrebujeme fixné náklady (FN) rozčleniť na :

a) Spoločné fixné náklady (FN) – prebiehajú v celom podniku, na každom úseku.
b) Priame fixné náklady (FN) – týkajú sa iba priamo daného úseku.

Stanovenie spoločných fixných nákladov (FN) pre úsek sa robí tak, že fixné náklady rozdelíme pre jednotlivé úseky.

METÓDA A B C

METÓDA A B C
(Activity Based Costing)

Ide o riadenie nákladov na základe aktivity. Vychádza z toho, že poznáme 3 druhy účtovníctva (Ú) :

1. Finančné účtovníctvo (FÚ) – je dané zákonom.
2. Manažérske účtovníctvo (MÚ) – zvolí si každý podnik sám.
3. Nákladové účtovníctvo (NÚ) – vzniká prienikom finančného a manažérskeho účtovníctva (ak sú rovnaké metódy, pojmy).


Metóda ABC využíva informácie aj z manažérskeho účtovníctva aj z finančného účtovníctva. Predstavuje dvojstupňovú alokáciu zdrojov, kde zdroje sa nepremietajú priamo vo výrobku, ale vstupujú do produktu cez určitý medzistupeň.

Zdroje – ide o akýkoľvek prostriedok, ktorý sa spotrebováva prostredníctvom aktivít.
Aktivita – ide o ucelený súbor činností na dosiahnutie určitého cieľa, kde činnosť predstavuje najmenší popísateľný úkon. S vykonávaním aktivity sú spojené N a tie prechádzajú do výrobku cez tzv. drajvery.
Drajver – príčina vzniku N.

Postup akým spôsobom metódu ABC uplatníme

Postup akým spôsobom metódu ABC uplatníme :

1. Prípravná fáza – zber potrebných informácii.
2. Špecifikácia činností – definujeme, ktoré činnosti musíme vykonať.
3. Agregácia činností do aktivít.
4. Kalkulácia nákladov – začlenenie nákladov do aktivít.
5.Tvorba toku nákladov – načrtneme, z ktorého do ktorého miesta budú náklady plynúť.
6. Špecifikácia produktov – definujeme, aké produkty chceme dosiahnuť.
7. Premietanie nákladov do produktov.
8. Vyhodnotenie výsledkov.



Výhodou metódy ABC sú nasledujúce výsledky :
• Dokáže stanoviť skutočné náklady na aktivitu.
• Stanovuje, ktoré aktivity nepridávajú hodnotu produktu.
• Na základe jej použitia sme schopní znižovať náklady vo firme, a toto znižovanie nákladov sa môže diať následovnými spôsobmi :
a) znižovanie aktivity (zredukovaním)
b) odstránením aktivity
c) výberom menej nákladnej aktivity
d) využitie spoločnej aktivity (využitie aktivity na úkor inej)

Každá metóda riadenia nákladov predstavuje riadenie zdola nahor.

METÓDA RIADENIA NÁKLADOV PROSTREDNÍCTVOM ODCHÝLOK

METÓDA RIADENIA NÁKLADOV PROSTREDNÍCTVOM ODCHÝLOK

Metóda, ktorá zisťuje skutočné náklady a porovnáva ich s plánovanými nákladmi.

Náklady :

1. Priame
a) materiálové
b) mzdové

2. Nepriame
a) variabilná položka
b) fixná položka

Porovnávame 2 skupiny príčin odchýlok :

1. Odchýlky súvisiace s výdajom
2. Odchýlky súvisiace s efektívnosťou

Postup riadenia prostredníctvom odchýlok :

1. Stanovíme rozpočet pre náklady, ktorý použijeme vo výrobnom procese, tento stanovujeme na základe objemu výroby alebo odpracovaných hodín.
2. Určíme odchýlku v porovnaní so skutočnosťou.
3. Analýza odchýlok a zistenie príčin.
4. Prijatie opatrení, ktoré uskutočníme, aby sme odstránili príčiny odchýlok.


Všetky príčiny, ktoré vyvolávajú odchýlku skutočných nákladov od plánovaných nákladov, môžeme znázorniť v strome analýzy odchýlok.

RIADENIE FINANCIÍ V PODNIKU ZHORA NADOL.

RIADENIE FINANCIÍ V PODNIKU ZHORA NADOL.
ZISŤOVANIE FINANČNEJ SITUÁCIE V PODNIKU.

Aby podnik mohol podnikať, potrebuje určitý majetok (M) a kapitál (K).

FINANČNÁ SITUÁCIA – hovorí o stave majetku a kapitálu a tento stav vyhodnocuje cez následovné položky :
• majetková štruktúra (MŠ)
• kapitálová (finančná) štruktúra (KŠ, FŠ)
• čistý pracovný kapitál (ČPK)
• čistá situácia (ČS)

Majetková štruktúra – zisťuje podiel jednotlivých položiek majetku na celkovom objeme. Ide o percentuálne vyjadrenie. Je možné potom robiť opatrenia na zníženie (zvýšenie) určitej položky.

Kapitálová štruktúra – zisťuje podiel jednotlivých zložiek kapitálu na celkovom objeme.

ČPK = OM - KCK

Čistý pracovný kapitál – hovorí, koľko zdrojov budem mať k dispozícii, ak z obežného majetku uhradím svoje krátkodobé záväzky.

Čistá situácia – hovorí, aký majetok mi ostane, ak pokryjem z mojich aktív všetky dlhy.


V rámci kapitálovej štruktúry sa robia rozbory (hlbšia analýza) :
1. Optimalizáciou FŠ – finančnej štruktúry.
2. Určenie financovania podniku.

EXISTUJÚ 3 DRUHY FINANCOVANIA PODNIKU

EXISTUJÚ 3 DRUHY FINANCOVANIA PODNIKU :
1. Financovanie vlastnými zdrojmi.
2. Investovanie cudzími zdrojmi – financovanie zdrojmi z vonku :
a) ak nemáme dostatočnú výšku vlastných zdrojov
b) alebo v prípade, ak cena cudzieho kapitálu (CuK) je nižšia než cena vlastného kapitálu (VK)

CCuK je menší než CVK

Cena CuK je úrok, cena VK je podiel na zisku.

3. Samofinancovanie - zo zisku a odpisov.

Spôsob financovania určuje FŠ – finančná štruktúra..


Platia tieto pravidlá :
1. Získavanie jednotlivých zložiek kapitálu zaťažuje firmu nákladmi – sú to náklady kapitálu, predstavujú cenu za získanie kapitálu.

2. Cena vlastného kapitálu (VK) je väčšia než cena cudzieho kapitálu (CuK), je to preto,lebo:
a) riziko vlastníka je väčšie než riziko veriteľa

CCuK je větší než CVK = Ri vlastníka je větší než Ri veritela


b) úroky sa premietnu do nákladov a tieto úroky sa odpočítajú pri výpočte dane z príjmu, čím sú schopné potom vytvárať zisk

Úroky  N (náklady)  ...  Vytváranie Z (zisk)

EXISTUJÚ 3 DRUHY FINANCOVANIA PODNIKU

3. Majetková štruktúra (MŠ) –čím je väčší podiel majetku s nízkou likviditou, tým väčší musí byť podiel kapitálu, ktorý má podnik trvalo k dispozícii.
Likvidita – hovorí o schopnosti podniku meniť položky majetku na peňažné prostriedky. Investičný majetok je najmenej likvidovaný majetok vo firme. Ak mi rastie položka investičný majetok (IM), musí mi rásť aj vlastný kapitál.

4. Firma s vzrastom tržieb a dobrou rentabilitou si môže dovoliť vyššie úverové zaťaženie.

Ak zvážime tieto 4 tvrdenia, môžeme potom navrhnúť taký stav kapitálu, ktorý bude pre nás najoptimálnejší. Využívame graf.

FŠ (KŠ) = VK : CuK (Optimalizujeme tento pomer)

Pre výrobné podniky platí, že by malo byť 2 :1. Tento pomer (2:1) dosiahneme, ak cena firmy je maximálna a náklady kapitálu sú minimálne  dosiahneme optimálnu FŠ.

Cena firmy (CF) – hodnota majetku (ide o najjednoduchšie určenie).
Náklady kapitálu (NK) – cena, ktorú platíme na to, aby sme nadobudli kapitál.

NK = ki * (1 – T) * CuK / VK* ke * VK / CK


ki = úrokové náklady / stav úverov


ke = zisk na 1 akciu / trhová hodnota akcie


ki – koeficient
T – miera zdanenie zisku
CuK – cudzí kapitál
CK – celkový kapitál
A – aktíva

Finančné hospodárenie môžeme zistiť na základe ukazovateľov

Finančné hospodárenie môžeme zistiť na základe ukazovateľov :

• Celková zadĺženosť = CuK / A

• Výnosnosť K = CSF + Úroky / A CSF – cash flow (tok peňazí)

Príliv = Financovanie = Odliv

• Úrokové krytie = CSF / Úroky
Úrokové krytie hovorí do akej výšky kryjem úroky z CSF.

• Úrokové zaťaženie zisku = Úrok / Zisk
Úrokové zaťaženie hovorí aký podiel úrokov mám na mojom zisku.

• Doba obratu CK = CK / T T- tržby

• Doba splácania CuK = Záväzky / CSF

V rámci finančného hospodárenia existuje veľa ďalších ukazovateľov.


Dôvody a význam finančnej situácie :

1. Vonkajšie dôvody – potreba zistiť schopnosť podniku splácať záväzky.
2. Vnútorné dôvody – potreba zistenia kvality podnikateľskej činnosti a jej ekonomickej úrovne.

STANOVENIE CENY FIRMY

STANOVENIE CENY FIRMY

Faktory ovplyvňujúce hodnotu firmy :
• Majetok firmy (zo súvahy)
• Finančná štruktúra
• Očakávaná výnosnosť podniku (aké tržby, zisk)
• Nehmotný majetok firmy

Pre výpočet ceny firmy existuje viacero spôsobov výpočtu :
1. Účtovná metóda
2. Substančná metóda
3. Výnosová metóda
4. Likvidačná metóda
5. Iné metódy  alternatívne
a) Metóda priemernej hodnoty
b) Metóda nadzisku
c) Metóda porovnávacia
d) Metóda subjektívna


1. ÚČTOVNÁ METÓDA

• Je to najjednoduchšia metóda a najmenej spoľahlivejšia.
• Nerešpektuje faktor času (t).

ÚH (účtovná hodnota) = celkom M (majetok) – CZ (cudzie zdroje)

 Všetok majetok – cudzie zdroje, sumu majetku berieme zo súvahy, kde HIM je v zostatkovej cene a zásoby v obstarávacej cene.

Zásoby = OC = Co + N NA OBSTARANIE

Neuvažuje s nehmotnými aktívami.

SUBSTANČNÁ METÓDA

2. SUBSTANČNÁ METÓDA

• Je to lepšia metóda, lebo rešpektuje faktor času, ale nerešpektuje výnosnosť firmy.

SH (substančná hodnota) = celkom A (aktíva) – záväzky


Aktíva є IM (investičný majetok) :

• Pozemky – ohodnotíme trhovou hodnotou.
• Budovy a stavby – výškou nákladov, ktoré by sme museli vynaložiť dnes, aby sme to isté poskytli a túto sumu znížme o percento opotrebenia.
• Stroje a zariadenia – reprodukčnou cenou.
• Finančné investície – trhovou cenou.
• NIM – vynaloženými nákladmi.

Aktíva є OM (obežný majetok) :

• Peniaze v banke – hodnotia sa v nominálnej hodnote.
• Zásoby – v reprodukčnej cene. Z výšky zásob treba odpočítať zásoby nepredajných výrobkov. Zásoby musia byť dokumentované inventúrou.
• Pohľadávky – v nominálnej hodnote diskontovanej diskontným faktorom. Potrebné uvažovať čas.

Pohľadávky = NH * 1 / (1 + i)n
i – úroková miera
n – počet rokov splatnosti pohľadávky
Od tejto hodnoty odpočítame nedobytné pohľadávky.
• Záväzky – hodnotia sa v nominálnej hodnote * diskontný faktor.

VÝNOSOVÁ METÓDA

3. VÝNOSOVÁ METÓDA

• Zohľadňuje faktory, ktoré vplývajú na výnosný potenciál firmy :
- čas
- výnosnosť
- úrokovú mieru
- riziko výroby.

• Výnosnosť – finančné prostriedky firmy alebo zisk alebo cash flow.
• Čistý výnos - je ovplyvnený infláciou.
• Úroková miera – pre jej stanovenie existujú 2 prístupy :
a) Prístup bezrizikového investovania
b) Prístup rizikového investovania – určí sa miera rizika.
• Riziko – poznám 3 základné druhy rizika :
a) Systematické (trhové) – ovplyvňuje všetky firmy
b) Špecifické – závisí od podmienok firmy.
c) Súvisiace s nízkou likviditou – nebude mať dosť peňazí na financovanie vlastných činností.

• VH (výnosová metóda) = trojfázovou metódou (Netreba vedieť !)
k
VH = celkom Zt * 1 / (1 + ii ) +  Zt * 1 /(1 + ii )t + Zs / i3 * 1 / (1+i3)t
t=1

Z - zisk
k – počet roku, kedy firma prináša zisk v prvej fáze
Zs – očakávaný zisk na konci (stabilný)
ii – úroková miera

Je to najpresnejšia metóda na určenie hodnoty firmy, lebo uvažuje so všetkými faktormi výnosnosti firmy.

LIKVIDAČNÁ METÓDA

4. LIKVIDAČNÁ METÓDA

• Používa sa ak chceme likvidovať podnik.
• Pre výpočet platia také zásady ako pri substančnej metóde, kde  A (aktív) sa určí ako koeficienty predajnosti zložky majetku a tento koeficient je z intervalu  0, 1  .
• Týmto koeficientom sa násobí nominálna hodnota, ktorá je zo súvahy.

NH (nominálna hodnota) * koeficient – suma predajných cien

LH (likvidačná hodnota) = celkem predajných cien – záväzky – N NA LIKVIDÁCIU

5. ALTERNATÍVNE METÓDY

A) METÓDA PRIEMERNEJ HODNOTY

• Ide o jednoduchý priemer druhej a tretej metódy.

mH = SH + VH / 2

• Na základe tejto metódy môžeme stanoviť meno firmy, ak :

SH  VH  badwill – zlé meno firmy
SH  VH  goodwill – dobré meno firmy

• To isté s váhami :

mH = a * SH + b *VH / a + b

 a + b = 1
a - váha
b – váha výnosovej hodnoty

METÓDA NADZISKU

B) METÓDA NADZISKU

• Je tu potrebné rozlíšiť bežný zisk od tzv. „nadzisku“.
• Bežný zisk – je normálny výnos z kapitálu.
• Nadzisk – je výnos, ktorý získam ak firma má dobrú hodnotu.
• Metódou nadzisku sa určí trhová hodnota (TH).

TH = SH + (Z – i * SH * an

an = ( 1+ i )n – 1 / i * (1 + i )n

an – koeficient = úročiteľ
SH – substančná hodnota
Z – zisk
i – úroková miera

• Výhoda metódy je, že počíta s konkurenciou.

POROVNÁVACIA METÓDA

C) POROVNÁVACIA METÓDA

• Stanovuje hodnotu na základe porovnania s inými firmami. Predstavuje hodnotu, za ktorú by sa mohla firma reálne predať.

TH (trhová hodnota) = Φ Z * Multiplikátor

 - priemerný ročný zisk
Z – zisk
Multiplikátor – pre a.s. je iný ako pre ostatné spoločnosti

• Pre a.s. :

Multiplikátor =  Akcií * Kurz / 1 Akcia / Priemerný zisk z posledných 5 rokov


• Pre ostatné spoločnosti :

Multiplikátor= Odhad ceny podobne predanej spoločnosti / Priemerný zisk z posledných 5 rokov

• Táto metóda sa používa dosť málo, lebo je nepresná, nakoľko je ťažké určiť multiplikátor.


D) SUBJEKTÍVNA METÓDA

• Závisí od dohôd medzi kupcom a predajcom.

CASH FLOW FIRMY (CSF)

CASH FLOW FIRMY (CSF)

CASH FLOW FIRMY – je to toková dynamická veličina peňažných prostriedkov. Táto veličina predstavuje prírastok alebo úbytok peňazí v súvislosti s hospodárskou činnosťou podniku.

CSF = Likvidné prostriedky (A) * Pohl’adávky (A), Zásoby (A), Závazky (P)

Likvidné prostriedky – v pokladni firmy, na účte.


CSF sa využíva v následovných oblastiach :

1. Pri hodnotení a analýze hospodárskej činnosti.
2. Pre zabránenie vzniku platobnej neschopnosti.
3. Pri finančnom plánovaní.
4. Pri voľbe investičných projektov.

CSF môžeme zostaviť na základe 2 metód :
1. Priamej metódy
2. Nepriamej metódy

NEPRIAMA METÓDA CSF

NEPRIAMA METÓDA CSF

• Vychádza zo zisku, ku ktorému sa pripočítajú odpisy, náklady, ktoré nepredstavujú výdaj peňažných prostriedkov ( v reáli som ešte nezaplatil) a výdaje, ktoré sa ešte nepremietli do nákladov.
• CSF majú tu význam, že sú :
- menej závislé na inflácii ako zisk
- menej závislé na spôsobe odpisovania ako zisk
- menej závislé od časového rozlišovania nákladov a výnosov ako u zisku
• Výkaz CSF
Akoby súvaha  je to tretí najdôležitejší výkaz podniku.
Význam výkazu CSF  poskytuje informácie o finančnej činnosti podniku, udáva zmeny v položkách súvahy.
Výkaz CSF je možné zostaviť 3 spôsobmi :
1. Na základe zdrojov a použitia
2. Na základe príjmov a výdajov
3. Na základe činnosti podniku

Add 1.
Použitie
• Zvýšenie položky aktív
• Zníženie pasív
• Rozdelený zisk (dividendy)
Celkom Použitia

Zdroje
• Zisk
• Nárast položiek na strane pasív
• Pokles akejkoľvek položky na stane aktív
Celkom Zdrojov

NEPRIAMA METÓDA CSF

Add 2.
Príjmy (výnosy)*
• Ak P je větší než V

Výdaje (náklady)*
• Voľné peňažné prostriedky

Princíp bilancie (rovnosti) platí aj tu !
Poznámka: * Hneď uhradené !


Add. 3
• Prevádzková činnosť podniku.
• Finančná činnosť podniku – nákup CP.
• Investičná činnosť podniku – do nových technológií, zariadení.

Pre každú činnosť sa robí výkaz osobitne. Má stĺpcovú formu, nie T.

Prevádzková činnosť podniku :
- zvýšenie zisk
- pokles pohľadávok a pokles zásob zvýšenie CSF
- zvýšenie nárast P a Z , pokles odpisy zvýšenie CSF
- pokles CSF
- úbytok záväzkov pokles CSF
- nárast záväzkov zvýšenie CSF

Finančná oblasť podniku :
- zvýšenie CSF  čerpanie úveru, vydanie obligácií, emisia akcií
- pokles CSF  splácanie úveru, splácanie obligácií, výplata dividend

Investičná oblasť podniku :
- zvýšenie CSF = úbytok stálych aktív, teda investičného majetku, predaj majetkovej účasti
- pokles CSF = prírastok stálych aktív, nákup majetkových účastí

CASH FLOW VO FORME UKAZOVATEĽOV

CASH FLOW VO FORME UKAZOVATEĽOV

A) CSF stavu záväzkov = CSF / Celkové záväzky


Udáva do akej miery dokáže vytvárať finančné prostriedky na platenie svojich záväzkov, čím zvýšenie, tým lepšie.

Modifikovaný ukazovateľ = CSF je větší než 30 % / Záväzky – LP

LP – peniaze - likvidné prostriedky


B) Úrokové krytie = CSF + Úroky / Úroky


Modifikovaný ukazovateľ = CSF + Úroky / Celkové zdroje

Schopnosť podniku uhradiť svoje úroky.


C) Stupeň financovania investícií = CSF / Investície

Schopnosť platiť investície z vlastných zdrojov.


D) Stupeň zadĺženosti = Cudzí kapitál / CSF

Dĺžka trvania uhradenia cudzieho kapitálu z vlastných zdrojov.


E) CSF na akciu = CSF – dividendy z akcie / Počet akcií

Poznámka : Pre ukazovatele CSF nie sú stanovené optimálne hodnoty, hovoria iba o schopnosti podniku splatiť záväzky, krytie úroku a pod.

TROJBILANČNÝ SYSTÉM FIRMY (TSF)

CYKLY CASH FLOW

CSF – je dynamická veličina, pre to má cyklus.

Nákup = Zásoby = Predaj = Peniaze = Nákup…

TROJBILANČNÝ SYSTÉM FIRMY (TSF)

Každý výkaz musí dodržiavať bilančný princíp.
Bilančný princíp – ide tu o rovnosť súvahy, výsledovky a CSF.
TSF – hovorí o vzájomnom prepojení týchto troch výkazov !
Súvaha je osobitný trojbilančný systém firmy.

1. Medzi CSF a S  finančné prostriedky.
2. Medzi S a V  zisk, predstavuje pasíva (kapitál) ak to prenesiem z V do S.
3. Medzi CSF a V  finančné prostriedky, ktoré sa rovnajú zisku, ak prenesiem z CSF do V.
4. Vo vnútri súvahy  teda medzi aktívami a pasívami, presun medzi stranami.

Tieto vzťahy sú definované podľa toho, či ovplyvňujú zisk alebo finančné prostriedky.
1. Prvý vzťah ovplyvňuje finančné prostriedky, ale nevplýva na zisk.
2. Druhý vzťah ovplyvňuje zisk ale nevplýva na finančné prostriedky.
3. Tretí vzťah ovplyvňuje finančné prostriedky aj zisk.
4. Štvrtý vzťah neovplyvňuje zisk ani finančné prostriedky.

FONDY CASH FLOW

FONDY CASH FLOW

FOND – suma peňazí zostavená na báze CSF alebo na báze prevádzkového (pracovného) kapitálu (PK).

Na báze CSF  počíta sa všetko.
Na báze prevádzkového kapitálu  závisia od CSF. PK  CSF

Prevádzkový kapitál (PK) môžeme určiť:

PK = OM (obežný majetok) – KCK (krátkodobý cudzí kapitál)

PK = IM Vlastné a dlhodobé zdroje a OM Krátkodobé zdroje

Význam prevádzkového kapitálu (PK) :
1. Slúži pre zaistenie likvidity podniku.
2. Slúži pre kontrolu finančného vývoja podniku.
3. Predstavuje zdroj financovania podniku  vnútorné financovanie.
4. Slúži pre kontrolu úveryhodnosti podniku.

Zvýšenie prevádzkového kapitálu (PK) je možné následovnými spôsobmi :
1. Rastom vkladu vlastníkov.
2. Prijatím úveru.
3. Predajom IM.
4. Čistým ziskom.

Zníženie prevádzkového kapitálu (PK) je možné následovnými spôsobmi :
1. Splácanie.
2. Tvorenie straty.
3. ....

FINANČNÉ ROZHODOVANIE (FR)

FINANČNÉ ROZHODOVANIE (FR)

- Pojem, druhy
- Zásady, pravidlá
- Získavanie peňažných prostriedkov (PP)
- Krátkodobé a dlhodobé finančné rozhodovanie (FR)

FINANČNÉ ROZHODOVANIE – predstavuje proces výberu optimálnej varianty získavania peňazí a kapitálu a ich následného použitia.

Typy rozhodovacích situácií – oblasti, v ktorých sa potrebujeme rozhodnúť :
1. Rozhodovanie o stave majetku a kapitálu.
2. Rozhodovanie o štruktúre majetku a kapitálu.
3. Rozhodovanie o investovaní kapitálu.

Kroky rozhodovania :
1. Stanovenie cieľa.
2. Zber a analýza potrebných informácií.
3. Stanovenie variantov.
4. Určenie kritérií pre voľbu rozhodnutia.
5. Voľba optimálnej varianty.
6. Realizácia zvolenej varianty.

Ak sa rozhodujeme, rozoznávame 2 základné druhy rozhodovania

Ak sa rozhodujeme, rozoznávame 2 základné druhy rozhodovania :
a) Krátkodobé FR
b) Dlhodobé FR

Základné kategórie FR :
1. Cash flow
2. Úroková miera
3. Časová hodnota peňazí
4. Riziko a neistota

Rozhodnúť sa potrebujeme na základe určitých pravidiel, zásad. Treba dodržať tieto zásady :
1. Zvážiť, či to rozhodnutie bude mať pozitívny / negatívny vplyv na rentabilitu kapitálu.
2. Aký bude mať vplyv rozhodovanie na likviditu kapitálu.
3. Aký bude mať vplyv rozhodovanie na riziko podnikania.
4. Aký bude mať vplyv rozhodovanie na finančnú pružnosť, tak musí byť zaistená aj rentabilita aj likvidita kapitálu.
5. Aký to bude mať vplyv na rozhodovacie právo v podniku.
6. Aký to bude mať vplyv na finančnú povesť v podniku.

Ak sa rozhodujem, potrebujem dodržať pravidlá, teda v akom rozmedzí sa môžem pohybovať :
1. Dlhodobý M / Dlhodobý K je menší než 1 a Krátkodobý M / Krátkodobý K je větší než 1

2. Zlaté pravidlo financovania - ak mám dlhodobú potrebu, musím ju kryť z dlhodobých zdrojov. Ak mám krátkodobú potrebu, musím ju kryť z krátkodobých zdrojov. Inak dochádza k finančnej nerovnováhe podniku  nie je to zdravý stav.
3. Stupeň krytia IM (investičného majetku)- IM mám kryť z vlastného kapitálu, prípadne z časti dlhodobého cudzieho kapitálu tak, aby vzájomný pomer bol 100 %.

Stupeň krytia IM = Vlastný kapitál + Dlhodobý cudzí kapitál je větší než 100 % /IM

Finančné zdroje

Finančné zdroje :

1. Interné zdroje – boli vytvorené vlastnou činnosťou podniku.
Interné zdroje členíme :
a) Z obratu – zmeny vo výsledovke.

Zdroje z obratu – zisk, odpisy, ziskové a kapitálové fondy.

b) Zo zmeny štruktúry majetku – zmeny v súvahe.

Zdroje zo zmeny štruktúry majetku - zmeny obežného majetku, zmeny IM.

2. Externé zdroje - boli vytvorené mimo vlastnej činnosti.
Externé zdroje členíme :
a) Vlastné – predstavujú základné imanie, alebo navŕšenie imania a ďalšie vklady.
b) Cudzie – bankové úvery a záväzky, osobitné formy financovania.

Úvery :
a) Dlhodobé – môžu mať formu obligácií alebo finančného úveru.
b) Krátkodobé – obchodný úver (od dodávateľa), kontokorentný úver (od banky).

Osobitné formy financovania :
a) Leasing
b) Faktoring – odkúpenie pohľadávok.
c) Dotácie – nenávratné pôžičky.

KRYTIE KRÁTKODOBÝCH POTRIEB (KP) - KRÁTKODOBÉ FINANCOVANIE (FR)

KRYTIE KRÁTKODOBÝCH POTRIEB (KP) - KRÁTKODOBÉ FINANCOVANIE (FR)

Potrebujeme dodržať ukazovateľa bežnej likvidity (BL).
Likvidita – schopnosť podniku premieňať nejaké prostriedky na peniaze.
Bežná likvidita (BL) – hovorí o vzájomnom pomere medzi krátkodobými aktívami a krátkodobými pasívami.

BL = KA je větší než 1 / KP

Pravidlá, ktoré platia pre krátkodobé finančné rozhodovanie (FR) :
1. Pohľadávky + likvidné prostriedky  záväzky.
2. Doba obratu pohľadávok  doba obratu záväzkov.
3. Potrebujeme uvažovať s DPH.
4. Krehkosť podniku – hovorí o pomere vlastné imanie a záväzky.

Krehkosť P = Vlastné imanie / Záväzky
Záväzky

Krehkosť podniku – hovorí, že ak podnik nedodrží pravidlá financovania, môže byť poškodený.

Zdroje krytia krátkodobých potrieb :
• Krátkodobý úver vo forme obchodného alebo kontokorentného úveru.
Obchodný úver – úver od dodávateľa.
Kontokorentný úver – úver z banky.

Opakom krehkosti podniku je stabilita podniku.
Podnik je stabilný, ak :
1. Je dobrá rentabilita kapitálu.
2. Má dostatočný prevádzkový kapitál (30 % až 50 % z OM).
3. Je zachovaná finančná rovnováha v podniku. Rovnováha medzi pohľadávkami a záväzkami

Krehkosť podniku ovplyvňujú ukazovatele :
1. Stav národného hospodárstva.
2. Konkurenčné podniky.
3. Dopyt po našich výrobkoch.
4. Problémy v oblasti pohľadávok a záväzkov.

RIADENIE POHĽADÁVOK A ZÁVÄZKOV

RIADENIE POHĽADÁVOK A ZÁVÄZKOV
• Doba obratu záväzkov  Doba obratu pohľadávok

• Doba obratu záväzkov = Záväzky / T * 360
T - tržby

• Doba obratu pohľadávok = Pohľadávky * 360 / T

• Aby sme mohli riadiť pohľadávky a záväzky, zostavujeme platobný kalendár, kde evidujeme stav peňažných prostriedkov. Tento platobný kalendár sleduje príjmy a výdaje.

SPP = P - V


KRYTIE DLHODOBÝCH POTRIEB (DP)  DLHODOBÉ FINANCOVANIE (FR)

Dlhodobé finančné riadenie hovorí o spôsobe krytia dlhodobých potrieb.

Krytie DP (dlhodobých potrieb) = IR (investičné riadenie) + (finančné Investovanie)

Zdroje krytia dlhodobých potrieb :
1. Základné imanie podniku.
2. Navýšenie ZI = nové akcie, dodatočné vklady.
3. Emisné ážio = TH (trhová hodnota)- NH (nominálna hodnota).
4. Časť zisku (po zdanení).
5. Odpisy.
6. Ziskové a kapitálové fondy.
7. Dlhodobé úvery (obligácie, finančné úvery). Medzi dlhodobé úvery patrí aj investičný úver (IÚ - investície na nákup strojov a zariadení) a hypotekárny úver (HÚ).
8. Finančný leasing.

FINANČNÁ ANALÝZA

FINANČNÁ ANALÝZA


FINANČNÁ ANALÝZA – robí sa na základe zistenia finančnej situácie. Je to zisťovanie činiteľov a faktorov, ktoré vyvolali danú finančnú situáciu v podniku.

Finančná analýza môže byť :
a) Externú finančnú analýzu - slúži pre účely všetkých subjektov okolia podniku (veritelia a pod.).
b) Internú finančnú analýzu – slúži pre účely samotného podniku (kontrola stavu a pod.)

Podľa oblasti finančnú analýzu rozdeľujeme na :
a) Analýza zdrojov a potrieb
b) Analýza ziskovosti a finančnej pozície
c) Analýza podnikateľského rizika

Z hľadiska času finančnú analýzu rozdeľujeme na :
a) Ex post – analýza do minulosti (súčasný stav podľa minulého stavu).
b) Ex ante – analýza do budúcnosti (podľa určitého predpokladaného stavu).

Analýza sa uskutočňuje následovne :
Výpočet ukazovateľov v podniku.
1. Výpočet ukazovateľov v podniku.
2. Vypočítané ukazovatele sa porovnávajú so všetkými ukazovateľmi (za celé odvetvie).
3. Porovnanie v čase.
4. Určovanie vzťahov medzi ukazovateľmi ( kto - koho ovplyvnil ).
5. Návrh opatrení.

ANALÝZA EX POST

ANALÝZA EX POST

ANALÝZA EX POST – zoskupuje ukazovatele do určitých skupín.

Podľa oblasti analýzy Ex post  výpoveď o :
I. Financovanie
II. Likvidita Výpoveď o finančnej stabilite.
III. Rentabilita
IV. Výsledok Výpoveď o výnosovej situácii.


I. Financovanie

• Kvóta vlastného kapitálu

KVK = VK / CK ... min. 20 %

• Neobežný majetok v % A

A = NM v % A = NM % A = NM / A = zvýšenie

• Krytie neobežného majetku (NM)
a) Vlastný kapitál / NM

b) Vlastný kapitál + Dlhodobý cudzí kapitál / NM

• Pracovný kapitál v % OM

OM = PK v % OM = OM – KCK / OM = 30  50 %

Likvidita

II. Likvidita

Likvidita – je schopnosť podniku splácať záväzky a schopnosť podniku premieňať položky aktív. Najlikvidnejšia položka OM je finančný majetok (FM).

Závisí od :
a) Možnosti čerpať úver
b) Možnosti likvidných prostriedkov
c) Od príjmov P
d) Od splatných platieb (pohľadávok)

Ide o statické ukazovatele, pretože sú určované na základe súvahy (ktorá je statická). Existujú pomerové a rozdielové ukazovatele.

Pomerové ukazovatele :
1. L1 = okamžitá likvidita

L1 = Likvidné prostriedky (LP) / KCK = 90  100 %


2. L2 = pohotová likvidita

L2 = OM – Zásoby / KCK = Likvidné prostriedky (LP) + pohľadávky / KCK je větší než 100 %


3. L3 = bežná (celková) likvidita

L3 = OM / KCK = 150  250 % (koeficient 1,5  2,5)


4. Lck = likvidita celkového kapitálu – ide o odhalenie všetkých činiteľov, ktorí vplývajú na likviditu.


Doba splácania dlhov = Cudzí kapitál – Likvidné prostriedky / CSF = 5 rokov

Rentabilita

III. Rentabilita

Rentabilita – hovorí o určitej ziskovosti.

Ukazovatele :
1. RT - rentabilita tržieb

RT = ČZ / T

2. RV - rentabilita výnosov

RV = ČZ / V

3. RVK – rentabilita vlastného kapitálu

RVK = ČZ / VK

4. RCK – rentabilita celkového kapitálu

RCK = ČZ / CK

Pre RVK, RCK platí, že by mala stúpať. Ak RVK rastie potom konštatuje, že :
1. Zlepšenie podnikového výsledku.
2. Úročenie cudzieho kapitálu pokleslo.
3. Znížila sa kvóta VK.
4. Ide o kombináciu predošlých stavov.

Výsledok (Výnos)

IV. Výsledok (Výnos)

Ukazovatele :
1. Intenzita :
a) Materiálová
b) Personálna
= Hovoria, že aký náklad by som musel vynaložiť, aby som dosiahol určitý výkon.

• Materiálová intenzita = Spotreba materiálu / Podnikový výkon


• Personálna intenzita = Personálne náklady / Podnikový výkon

Ak klesajú bez odôvodnenia z toho vyplýva, že nastala nejaká chyba. Treba určiť príčinu.


• Úroky z cudzieho kapitálu = Úroky = 2,5 % / Podnikový výkon



• Odpisy z podnikového výkonu = Odpisy = 3  4 % / Podnikový výkon


• Body obratu (Break even analysis) :

1. Bod CSF = Celkové fixné náklady (CFN), z ktorých sa stanú výdaje / Príspevok ku krytiu

2. Bod vyrovnania = Celkové ročné FN (CFN) / Príspevok ku krytiu

3. Cieľový obrat = Celkové ročné FN (CFN) / Príspevok – obratová rentabilita

Príspevok ku krytiu = Podnikový výkon - VN

Obratová rentabilita (CSF) = Príspevok – FN, ktoré budú výdajmi = ČZ / Výkon podniku

Zisk = CSF – Náklady, ktoré sa nestanú výdajmi

Iné zoskupenia

V. Iné zoskupenia

Okrem tohto zoskupenia existujú aj zoskupenia do oblastí likvidity, aktivity, zadĺženosti, výnosu.

Obratovosť + Doba obratu

Doba obratu – za akú dobu som schopný obnoviť zásoby, splatiť záväzky, pohľadávky z tržieb.
Obratovosť – koľkokrát sa daná veličina otočí v danom objeme tržieb.

Obrátka = Tržby / Pohľadávky

PYRAMÍDOVÉ METÓDY FA

Určujú, ktoré činitele sa podieľajú na tvorbe vrcholového ukazovateľa. Zostavenie pyramídy.

Metódy :

1. Pyramída Du Pont + Du Pontove rovnice získané dosiahnutím vrcholového ukazovateľa.

2. Metóda ROCE

3. Pomerové metódy

METÓDA DU PONT, METÓDA ROCE, POMEROVÉ METÓDY

METÓDA DU PONT

Metóda Du Pont – pre rentabilitu celkového kapitálu RCK.
Kroky metódy :
1. Zvolenie kľúčového vzťahu, v ktorom sa vyčísli RCK.
2. Vrcholový vzťah rozložíme na dielčie (rentabilitu výnosov a rentabilitu vlastného majetku).
3. Dielčie ukazovatele sa detailnejšie rozložia (ČZ, A, VI).



METÓDA ROCE

Metóda ROCE – sledujú sa primárne (vrcholový) a sekundárne ukazovatele.

ROCE – návratnosť z použitého celkového kapitálu
ROS – návratnosť z tržieb
AUR – stupeň využívania aktív

POMEROVÉ METÓDY

Pomerové metódy – ide o analýzu uskutočnenú na základe pomerov sledovaných činiteľov.
Metódy :
1. Čierna skrinka
2. Iné

Čierna skrinka – položky súvahy a výsledovky.

Dešifrovanie problému z hľadiska času, z hľadiska iného podniku.

ANALÝZA EX ANTE

ANALÝZA DO BUDÚCNOSTI
ANALÝZA EX ANTE

Ide o predikciu ekonomického vývoja, alebo o takzvaný systém včasného varovania. Teda určíme ukazovatele, ktoré ma varujú pred nepriaznivým vplyvom v budúcnosti.

Analýza Ex ante využíva tieto modely budúceho vývoja :
a) Jednorázové modely – Tameriho model, Beaver model
b) Viacrozmerné modely – Altmanov model


JEDNORÁZOVÉ MODELY

Jednorázové modely – využívajú jednu jednoduchú charakteristiku na rozlíšenie prosperujúcich a neprosperujúcich podnikov.


TAMERIHO MODEL – sleduje 6 ukazovateľov a nim prisúdil body. Maximálna škála 100 bodov. Ak podnik dosiahne nad 60 bodov  prosperujúci, dobrý podnik.
Ak podnik dosiahne 0 – 30 bodov  je tu vysoká pravdepodobnosť bankrotu.

BEAVER MODEL („bívr“) – uplatňuje tzv. postup profilovej analýzy, ktorá je uskutočnená na základe následovných krokov :
1. Zo súboru sledovaných podnikov sa oddelia, ktoré sú prosperujúce, a ktoré sú neprosperujúce podniky.
2. Ku každému prosperujúcemu podniku priradil neprosperujúci podnik, ale približne rovnako veľký.
3. Každý podnik popísal 30 finančnými ukazovateľmi.
4. Tieto finančné ukazovatele vypočítal za 5 posledných rokov a urobil z nich priemer.
5. Spočítal hodnoty za jednotlivé podniky a urobil priemer za prosperujúce a neprosperujúce podniky.

VIACRÁZOVÉ MODELY

VIACRÁZOVÉ MODELY

Viacrázové modely – najznámejší je Altmanov model.

ALTMANOV MODEL – využil diskriminačnú funkciu  jednotlivé ukazovatele a ich váhy.
Ukazovatele :
1. X1 = PK / CK
2. X2 = Nerozdelený zisk / CK CK – celkový kapitál
3. X3 = (Zisk pred zdanením + Úroky ) / CK
4. X4 = Trhová hodnota VK / CK
5. X5 = T / CK

Zostavil diskriminačnú funkciu :

Z = 0,012 * X1 + 0,014 * X2 + 0,033 * X3 + 0,006 * X4 + 0,00999 * X5

Z – score alebo rizikový index

Ak Z-index je 1,8 je větší než Z-index = bankrot
1,8 je menší než Z-index je menší než 2,9 = sivá zóna, pásmo nejasnej budúcnosti
nad 2,9 = Prosperujúci podnik, bankrot je vylúčený

Ak podnik zistí, že mu hrozí bankrot, musí pristúpiť ku krízovému manažmentu.

KRÍZOVÝ MANAŽMENT

Krízový stav zapríčiňuje :
1. Trvalý pokles tržieb
2. Narastanie objemu úverov
3. Záväzky sa neuhrádzajú v lehote splatnosti
4. Tržby sú natoľko nízke, že firma dosiahne stratu

Kríza – predstavuje zlyhanie podniku v základných oblastiach finančného hospodárenia (likvidita, rentabilita).
Existuje viacero druhov kríz. Na základe toho bolo zostavené portfólio pomocou likvidity a rentability. Sledujeme tu aká je likvidita a rentabilita.

Ak sa chceme vyhnúť kríze, musíme riadiť likviditu a rentabilitu. Musíme likviditu a rentabilitu naplánovať, teda použijeme nástroje finančného plánovania.

FINANČNÉ PLÁNOVANIE (FP) A ROZPOČTY

FINANČNÉ PLÁNOVANIE (FP) A ROZPOČTY

Finančné plánovanie - predstavuje proces tvorby finančných cieľov podniku, v ktorom sa vyčísľuje formou finančného plánu potreba finančných zdrojov (teda aké zdroje podnik bude potrebovať).

Z hľadiska času rozlišujeme :
1. Krátkodobý finančný plán – na obdobie menej ako 1 rok.
2. Dlhodobý finančný plán – na obdobie dlhšie ako 1 rok.

Rozpočet – plán na 1 rok, ale zahŕňa v sebe aj kontrolu.

Na začiatku máme celkový finančný plán, ten rozpíšeme na plán výroby a plán predaja. Ak viem, čo chcem dosiahnuť vo výrobe a predaji, viem to naplánovať v krátkodobom finančnom pláne. Ten rozpíšem na plán zisku a plán CSF.

Postavenie rozpočtov vo finančnom plánovaní - ide o najdôležitejší nástroj finančného plánovania, lebo obsahuje aj kontrolu a motivuje ľudí k určitej činnosti. Predstavuje vlastne prepojenie medzi najvyššími a najnižšími stupňami riadenia. Aby sme vedeli previesť rozpočtovníctvo, musia platiť predpoklady.

Predpoklady :
1. Organizačná štruktúra podniku musí byť rozpracovaná, pretože rozpočet sa nerobí len pre celý podnik, ale aj pre prevádzky a oddelenia.
2. Musí byť rozvinuté v podniku finančné plánovanie (rozpočet je iba časťou finančného plánovania).
3. V podniku má byť prepracovaný systém účtovníctva (treba vedieť aj minulosť).
Proces rozpočtovníctva pozostáva z 2 krokov :

1. Tvorba samotných rozpočtov – tvoria sa následovné rozpočty :
a) Dlhodobý rozpočet finančných zdrojov – plán už aj s kontrolou na dlhšie časové obdobie.
b) Ročný prevádzkový rozpočet – je rozpracovaný s dlhodobého rozpočtu.
c) Mesačné operatívne rozpočty.

2. Kontrola plnenia rozpočtov – zisťujú sa skutočné rozdiely medzi skutočnosťou a plánom a navrhnú sa príslušné opatrenia.

Rozpočty robíme na úrovni celého podniku, ale aj na úrovni jednotlivých oddelení. Návrh opatrení sa urobí najprv pre celý podnik a potom sa zistia rozdiely, ktorý úsek zapríčinil odchýlku a v ďalšej časti sa analyzujú príčiny a faktory, ktoré danú odchýlku vyvolali.
Teda ide o postupnosť :

Celý podnik = Úsek = Faktory, ktoré vyvolali nežiadúci stav.

FINANČNÁ KONTROLA

Finančná kontrola - ide o ďalšiu časť finančného riadenia. Ide o proces kontroly finančných procesov a finančných opatrení vo firme. Finančná kontrola nadväzuje na finančné plánovanie a preto celú finančnú kontrolu znázornime. Finančná kontrola predstavuje teda posledný článok v reťazci finančného plánovania.
CIEĽ = Ziskovosť podniku

Kontrola predstavuje podporný riadiaci systém, teda slúži ako pomoc pri riadení. S budúcnosťou súvisí aj riziko.

RIZIKO

RIZIKO

Riziko – predstavuje určitý druh neistoty, že očakávané výsledky nedosiahneme. Ide o pravdepodobnosť neúspechu v podnikaní.
Neistota je vyvolaná tým, že :
a) Nemáme dokonalé a úplne informácie.
b) Alebo keď ich máme a zle si ich vysvetlíme (interpretujeme).

FRiadenie = FAnalýza + FRozhodovanie + Org + Fplánovanie + FKontrola

FA – finančná analýza – ex post, ex ante
FR – finančné rozhodovanie je spojené s rizikom

Existuje viacero klasifikácií rizík :
Členenie z hľadiska na akú oblasť sa zameriame :
a) Podnikateľské riziko – spojené so zmenou stratégie podnikania.
b) Finančné riziko – riziko, že nedosiahnem také výnosy, aké očakávam.
c) Obchodné riziko – riziko ovplyvnené stavom trhu. Je ovplyvnené napr. tým, že odberatelia nebudú platiť, že banka neposkytne úver, ...

Obchodné riziko sa môže rozčleniť na :
a) Systematické riziko (trhové) – ovplyvňuje každý podnik bez ohľadu na vnútorné podmienky podniku.
b) Nesystematické riziko – ovplyvňuje každý podnik individuálne, závisí od podmienok v danom podniku.

Aby sa podnik riziku vyhol, treba zaviesť riadenie rizika :
1. Identifikácia (určenie) rizika.
2. Analýza rizika – dopady na podnikanie.
3. Zber informácií, ktoré sa týkajú rizika.
4. Zadržanie rizika – aby neovplyvnilo do veľkej miery podnikanie. Zdržanie rizika sa deje na základe určitej stratégie, ktorá môže byť :
a) Diverzifikácia výroby a investícií
b) Nadobudnutie dostatočnej informácie – pretože riziko je veľakrát vyvolané nedostatkom informácií.
c) Poistenie proti riziku.
d) Získanie kontroly nad operačným prostredím, teda v ktorom podnikáme.

*1 – Existujú 3 metódy :
1. Analýza citlivosti – určenie faktorov, ktoré vplývajú na neúspech v podnikaní.
2. Monte Carlo - simulačná metóda zostavujúca faktory, ktoré vplývajú na neúspech firmy.
3. Rozhodovacie stromy – určenie pravdepodobnosti neúspechu po sebe nasledujúcich javov.

*2 – Existujú 2 výbery formy :
1. Vyhýbanie sa riziku.
2. Eliminácia rizika – ide o zníženie rizika.

Riziko ovplyvňuje celkové podnikanie aj finančné procesy v podniku.

INVESTIČNÉ ROZHODOVANIE

INVESTIČNÉ ROZHODOVANIE

INVESTIČNÉ ROZHODOVANIE – ide o investovanie do budúcnosti. Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí. Určuje ako bude podnik fungovať.

FR + IR
FR – finančné rozhodovanie
IR – rozhodovanie o investíciách podniku

INVESTÍCIE – predstavujú sumu kapitálových výdavkov, ktoré vynakladáme za účelom získavania určitého druhu majetku.

Investície členíme z 2 hľadísk :
1. Podľa druhu majetku :
a) Hmotné investície – vynakladané za účelom získania hmotného majetku (HM).
b) Nehmotné investície – vynakladané za účelom získania nehmotného majetku (NM).
c) Finančné investície – vynakladané za účelom rozšírenia finančného majetku (FM) v podniku.

2. Za akým účelom prevádzame investície :
a) Nahrádzajúce investície – potrebujeme nahradiť napr. starý stroj, ktorý je neúčelný.
b) Racionalizačné investície – za účelom zlepšenia hospodárnosti podniku.
c) Rozširovacie investície – za účelom rozšíriť alebo zvýšiť výrobnú kapacitu v podniku.
d) Ekologické a sociálne investície – za účelom ochrany životného prostredia a zlepšenia sociálnej oblasti.

Proces investičného rozhodovania (IR) prebieha v 4 krokoch :
1. Rozpoznať, zistiť možnosti investícií.
2. Výber investície na základe pravidiel (kritérií).
3. Uskutočnenie investície.
4. Zisťovanie výsledkov (či sa investícia oplatila).

Investičné rozhodovania

V rámci investičného rozhodovania (IR) budeme pracovať s pojmami finančnej matematiky. FINANČNÁ MATEMATIKA – je odbor, ktorý prelína matematiku s finančnou teóriou. Pracuje s pojmami ako rozptyl, štandardná odchýlka, časové rady, priemery, a pod. Z finančnej matematiky používame faktory 1., 2.:

1. TEÓRIU ÚROČENIA – ide o časť finančnej matematiky.
Výpočet úroku :
a) Z hľadiska dlžníka predstavuje cenu, ktorú treba zaplatiť.
b) Z hľadiska veriteľa predstavuje odmenu za to, ž peniaze požičal.

Pre výpočet úroku rozoznávame :
a) Jednoduché úročenie – nepočítame úroky z úrokov.
b) Zložené úročenie – počítajú sa úroky z úrokov.

Pre jednoduché úročenie sa úrok vypočíta následovne :

Úrok = K * Úroková sadzba * Doba splatnosti / 360 * 100 %

K – kapitál

Úroková sadzba – je úrok vyjadrený v %.
Úroková miera – je úrok vyjadrený v koeficiente (napr. 1,4).

Úrok sa platí počas doby splatnosti a tá sa nazýva aj úroková perióda. Môže mať dĺžku 1 roka, ½ roka, 1 mesiaca alebo 1 týždňa.

Teória úročenie

Jednoduché úročenie členíme podľa toho, kedy splácame na :
a) Polehotné úročenie – úrok je splatený až po lehote.
b) Predlehotné úročenie – úrok je splatený ešte pred ukončením doby splatnosti.

Zložené úročenie členíme na :
a) Polehotné úročenie – využívame často.

Kt = Ko * (1 + i)t
Kt – kapitál po splatení , na konci
Ko – Kapitál na začiatku
(1 + i)t – úročitreľ t.j. koeficient
1 + i – úrokový faktor
i – úroková miera, úroková sadzba
t – doba splatnosti, dĺžka úrokovej periódy

b) Predlehotné úročenie - nepoužíva sa.


2. ČASOVÁ HODNOTA PEŇAZÍ – je riadená cez čistú súčasnú hodnotu (ČSH). Je s tým spojená určitá neistota. Čistá súčasná hodnota (ČSH) hovorí o tom, že peniaze, ktoré mám dnes majú pre mňa väčší význam ako tie, ktoré budem mať zajtra. Hovorí o neistote, vplyve inflácie a riziku na hodnotu peňazí.

Podmienky pre výpočet čistej súčasnej hodnoty (ČSH)

Podmienky pre výpočet čistej súčasnej hodnoty (ČSH) :
1. Firma nesmie mať obmedzený vstup na kapitálový trh.
2. Všetky dôležité informácie týkajúce sa peňazí musí mať firma k dispozícií.
3. Neexistujú žiaden dane, ktoré skresľujú danú situáciu.
4. Dôležité pre výpočet sú iba peňažné toky  CSF , žiadne iné ukazovatele. Tento CSF sa vypočíta na tzv. prírastkovej báze. Prírastková báza hovorí, že ak sa uskutoční investícia, tak treba určiť každý CSF, ktorý bude s investíciou spojený.
5. Patria tu podmienky týkajúce sa inflácie.
Inflácia – jej úroveň zistíme na základe cenového indexu.
Cenový index - je cena vybratej skupiny tovarov, ktoré sa v spoločnosti najviac
používajú.
Miera inflácie – je inflácia. Predstavuje akúkoľvek zmenu cenového indexu na
začiatku a konci obdobia.

Miera inflácie (MI) = CI 1 - CI 0 / CI 0
CI 1 – na konci
CI 0 – na začiatku
Ak máme viac „n“ období :

CI t + n = CI t * (1 + r inflačne)n

r inflačne = MI (miera inflácie)

Pre výpočet r inflačne platí Fisherova rovnica, ktorá hovorí o tom, že pri výpočte inflácie musíme uvažovať rozdiel medzi nominálnou úrokovou mierou a reálnou úrokovou mierou.
Nominálna úroková miera – nezohľadňuje infláciu.
Reálna úroková miera – zohľadňuje infláciu.

Fisherova rovnica

Fisherova rovnica :

R = rr + ri + rr * ri

r – nominálna úroková miera
rr – reálna úroková miera
ri – miera inflácie

V praxi sa často zanedbáva rr * ri, pretože jeho hodnota je veľmi malá a vtedy r = rr + ri
Úroková miera závisí od vývoja trhu na základe ponuky a dopytu.



RIZIKO – je určitý stupeň neistoty. Hovorí o pravdepodobnosti úspechu alebo neúspechu. Môžeme ho vyčísliť pomocou 2 spôsobov :

1. Na základe štatistiky cez výpočet pravdepodobnosti. Prevdepodobnosť môže byť v intervale 0,1. Ak pravdepodobnosť rizika = 0  úspech sa dostaví.
Ak pravdepodobnosť rizika = 1  100 % neúspech.

2. Na základe odhadu. Urobí sa optimistický a pesimistický odhad.

Odhad rizika = Odhad pesimistický + 4 * Odhady ? + Odhad optimistický / 6


METÓDY ÚROČENIA INVESTÍCIÍ - Ide o metódy, ktoré stanovujú kritéria na základe ktorých vieme posúdiť, ktorý fragment bude výhodný.

2 metódy :
1. Metódy, ktoré nezohľadňujú čas.
a) Doba návratnosti (DN)
b) Účtovná miera výnosnosti (ÚMV)
2. Metódy, ktoré zohľadňujú čas
a) Metóda NPV
b) Metóda IRR
c) Iz (index ziskovosti)

METÓDY, KTORÉ NEZOHĽADŇUJÚ ČAS

1. METÓDY, KTORÉ NEZOHĽADŇUJÚ ČAS :

Doba návratnosti (DN) – akú dobu potrebujeme na to, aby som získal späť vynaložené prostriedky.

DN = Investície / CSF
DN = Investície / Výnosy


Ak máme viac projektov, ktoré majú dobrú dobu návratnosti (DN) rozhodneme sa podľa
DN 1  DN 2  rozhodneme sa pre menšiu dobu návratnosti DN 2.


Účtovná miera výnosnosti (ÚMV) – hovorí o tom , aký výnos budem mať z investície.

ÚMV =  RZ (Priemerný ročný zisk z investície) /  PK (Priemerný použitý kapitál)


 PK = PK 1 + PK 2 / 2

METÓDY, KTORÉ ZOHĽADŇUJÚ ČAS

2. METÓDY, KTORÉ ZOHĽADŇUJÚ ČAS :

Metóda NVP – čistá súčasná hodnota (ČSH). Popisuje čistú súčasnú hodnotu a aj ju kvantifikuje.

SH – súčasná hodnota
(1 + i)n - diskontný faktor
I - investície


Metóda IRR – vnútorná miera výnosu. Predstavuje úrokovú mieru (i), pri ktorej je NVP = 0. NVP sa položí rovné 0 a vyjadrí sa „i“ na základe lineárnej interpolácie.


Index ziskovosti Iz – hovorí akú mieru ziskovosti sme schopní z investície dostať.

Iz = SH / Investície


ROZHODOVANIE
Pri NVP
Ak NVP je větší než 0 = Projekt je prijateľný.
Ak NVP je menší než 0 = Projekt nesmieme prijať, lebo by sme boli stratoví
Ak NVP = 0  Projekt je indiferentný t.j. nevieme sa rozhodnúť.
Pri IRR
i je větší než r = Projekt je prijateľný, vtedy je zabezpečené, že aj NVP  0.

Pri Iz
Iz je větší než 1 = Projekt je prijateľný. Z projektu budeme mať zisk.

SITUÁCIE, KTORÉ SŤAŽUJÚ VÝPOČET

SITUÁCIE, KTORÉ SŤAŽUJÚ VÝPOČET

1. Keď podnik pracuje iba s približnými údajmi. Vtedy podnik musí okrem IR robiť aj finančné rozhodovanie.

2. Keď sa projekty prelínajú je potrebné zladiť vývoj času. Môže byť teraz NVP je menší než 0, po čase NVP je větší než 0 pre daný projekt. Je dobré počkať a opäť vypočítať, či sa situácia nezlepšila.

3. Obmedzené kapitálové zdroje – firma má viac projektov s NVP je větší než 0, ale nie je toľko zdrojov, že by mohla všetky uskutočniť = obmedzené kapitálové zdroje = vyberú sa projekty s maximálnou NVP a počká sa až pokiaľ nedosiahne limit.

NVP max je větší než KZ limit

4. Rôzna životnosť projektov - musíme uvažovať s toľkými pokračovaniami projektov, až pokiaľ nedosiahnú rovnakú životnosť.

Rozhodujúce sú pre nás investície, ktoré nie sú dlhodobé, pretože ďaleká budúcnosť je viac riziková ako blízka budúcnosť.

MERANIE VÝSLEDKOV INVESTOVANIA

MERANIE VÝSLEDKOV INVESTOVANIA – na základe výnosnosti projektu.

Výnosnosť projektu – Počíta sa za dobu, pokým investícia trvá. Ide o konečnú hodnotu investície mínus počiatočná hodnota investície deleno PHi.

Výnosnosť projektu = KHi – Phi / PHi


Spôsob výpočtu výnosnosti pre akcie a pre iné druhy aktív alebo cenných papierov je rôzny. Ak chceme počítať výnosnosť projektu, ktorý bude po určitom čase, počítame s tzv. očakávanou mierou výnosnosti.

Očakávaná miera výnosnosti (Ov) – suma súčinu pravdepodobnosti očakávaných výnosov.

Ov = celkom Pi * ri

Pi – pravdepodobnosť očakávaných výnosov
ri – miera výnosu

Môže sa stať, že skutočná výnosnosť bude iná, preto potrebujeme stanoviť  Os - mieru rizika výnosnosti.

 Os - mieru rizika výnosnosti – hovorí, do akého stupňa sa budú skutočné výnosy líšiť od očakávaných výnosov. Každá odchýlka, či už kladná alebo záporná predstavuje riziko.

Toto riziko môžeme popísať cez :
1. Štandartnú odchýlku 
2. Rozptyl
3. Koeficient variácie

Môžeme povedať :
Čím väčšiu výnosnosť investície očakávame, tým väčšie riziko nesieme.

KAPITÁLOVÉ ROZPOČTOVNÍCTVO

KAPITÁLOVÉ ROZPOČTOVNÍCTVO

V praxi sa investičné rozhodovanie (IR) uskutočňuje v rámci odboru kapitálové rozpočtovníctvo (KR).
Kapitálové rozpočtovníctvo (KR) – predstavuje proces plánovania nákupu aktív, ktoré budú vytvárať CSF dlhšie ako 1 rok.

Kapitálové rozpočtovníctvo (KR) pracuje s následovnými projektmi :
a) Vzájomne sa vylučujúce – prijatie projektu A vylučuje prijatie projektu B.
b) Kontigentné – projekt A môžem uskutočniť, iba vtedy ak prijmem aj projekt B.
c) Nezávislé – projekty sa navzájom neovplyvňujú.


Kapitálové rozpočtovníctvo (KR) využíva 2 metódy :
a) CAMP metódu
b) APT metódu

Ide o metódy fungovania kapitálového trhu, teda o metódy zostavenia takej skupiny investícií (portfólio investícií), ktoré budú na trhu úspešné. Tieto metódy pracujú na základe diverzifikácie (znižovania) rizika.

FINANČNÉ INVESTÍCIE

Finančné investície môžu byť :

I. – do cenných papierov
II. – formou fúzie (spájanie podnikov)


FINANČNÁ INVESTÍCIA – na rozdiel od hmotných investícii nie je bezprostredne viazaná na konkrétny predmet alebo podnikateľskú činnosť má povahu peňažnej transakcie medzi zúčastnenými osobami. Táto peňažná transakcia je zachytená na listine, ktorá dokumentuje, za akých podmienok osoba A poskytuje peniaze osobe B. listina predstavuje práva účastníkov, preto sa nazýva cenným papierom.


CENNÝ PAPIER (CP) – listina, ktorá predstavuje pohľadávku vlastníka voči tomu, kto cenný papier emitoval.

Druhy cenných papierov (klasifikácia CP) z viacerých hľadísk :

1. Podľa druhu majetkového práva (teda aký obsah majú) :
a) Cenné papiere (CP) zaisťujúce pohľadávku vlastníka cenného papiera (CPa).
b) Cenné papiere (CP) vyjadrujúce záväzok emitenta cenného papiera (CPa).
c) Cenné papiere (CP) vyjadrujúce všetky majetkové práva.

2. Podľa prevoditeľnosti (na koho je CP vystavený) :
a) Cenné papiere (CP) na majiteľa.
b) Cenné papiere (CP) na meno.

3. Podľa výnosu z cenného papiera (CP) :
a) Cenné papiere (CP), ktoré prinášajú stály výnos.
b) Cenné papiere (CP), ktoré prinášajú premenlivý výnos.

FINANČNÉ INVESTÍCIE

4. Podľa spôsobu vydania cenného papiera (CP) :
a) Hromadne vydané cenné papiere (CPre).
b) Individuálne vydané cenné papiere (CPre).

5. Podľa emitenta cenného papiera (kto vydal CP) :
a) Štátne cenné papiere (CP).
b) Verejné cenné papiere (CP).
c) Obchodné bankové a firemné cenné papiere (CP).

6. Podľa územia, kde boli vydané :
a) Cenné papiere (CP) vnútornej ekonomiky  domáce.
b) Cenné papiere (CP) zahraničné  euroobligácie.

7. Cenné papiere (CP) podľa istenia :
a) Cenné papiere (CP) so zárukou.
b) Cenné papiere (CP) bez záruky.
Aby sme mohli zhodnotiť, či sa oplatí investovať do cenných papierov (CP), musíme urobiť hodnotenie cenného papiera (CP).

Stanovenie hodnoty cenného papiera (CP) 3 spôsobmi :
1. Nominálna hodnota cenného papiera (CP).
2. Kurzová hodnota cenného papiera (CP) – je daná trhom na základe ponuky a dopytu.
3. Výnosová hodnota cenného papiera (CP) – hovorí aký zisk cenný papier prináša.

Emisia cenných papierov (CP) môže byť 2 spôsobmi :
1. Bezprostredne – nejaký subjekt (sám podnik).
2. Sprostredkovane - prostredníctvom finančných inštitúcií.

Na finančnom trhu sa dá obchodovať s cennými papiermi (CP) :
1. Štátne pokladničné poukážky
2. Depozitné certifikáty
3. Zmenky
4. Šeky

Na kapitálovom trhu sa obchoduje s cennými papiermi (CP) :
1. Úverové cenné papiere (CP) – sú založené na úverovom vzťahu medzi jednotlivými subjektami. Najčastejšie sa vyskytujú formou obligácie.
2. Majetkové cenné papiere (CP) – predstavujú nárok na vrátenie investičného kapitálu. Najčastejšie sú vydávané vo forme akcií.

OBLIGÁCIA, AKCIA

OBLIGÁCIA
a) Je cenný papier (CP), v ktorom sa dlžník, teda emitent cenného papiera zaväzuje splácať nominálnu čiastku majiteľovi a vyplácať výnosy k určitému dátumu.
b) Je to dlhopis s dlhou dobou splatnosti.

Druhy obligácii podľa toho, kto ich vydal :
1. Priemyselné (vydáva ich podnik)
2. Bankové
3. Štátne a verejné

Obligácie podľa spôsobu úročenia rozoznávame :
1. Obligácie so stálym úrokom
2. Obligácie s pohyblivým úrokom
3. Ziskové obligácie
4. Neúročené obligácie


AKCIA
Je to cenný papier (CP), ktorým sa osvedčuje právo akcionára podieľať sa na majetku a na riadení akciovej spoločnosti.

Druhy akcií :
1. Podľa prevoditeľnosti :
a) Akcie na majiteľa
b) Akcie na meno
2. Podľa miesta vydania :
a) Tuzemské akcie
b) Zahraničné akcie

3. Podľa dátumu – času vydania :
a) Staré akcie
b) Nové akcie

4. Podľa trhovej hodnoty akcie :
a) Akcie s vysokým kurzom
b) Akcie so stredným kurzom
c) Akcie s nízkym kurzom

INVESTOVANIE DO CENNÝCH PAPIEROV

I. INVESTOVANIE DO CENNÝCH PAPIEROV (CP) predpokladá dosiahnutie nejakého finančného zisku, ktorý môže byť v 2 podobách :

1. Ako dividentný zisk – dividenda.
2. Ako kapitálový zisk – rozdiel medzi trhom a nominálnou hodnotou akcie.

Dividenda - určitý podiel na zisku z investícií.
Ak trhová hodnota je nižšia než nominálna hodnota  tak sme stratoví.
Ak trhová hodnota je vyššia než nominálna hodnota  tak sme ziskoví.

Kritéria finančných investícií :
Základným kritériom je „Zlaté pravidlo financovania“ – ide o tzv. „magický trojuholník“, kde je prepojenie medzi 3 ukazovateľmi, ktoré sledujeme pri investovaní. Ide o výnos, likviditu a riziko. Ideálna investícia prináša maximálny výnos pri minimálnom riziku
pri zabezpečení maximálnej likvidity.

Rozoznávame 4 stupne likvidity cenných papierov (CP) :
1. stupeň (najlikvidnejší) = Pokladničné poukážky, bankové vklady, zlato.
2. stupeň = Akcie a obligácie obchodovateľné na burze.
3. stupeň = Akcie a obligácie obmedzene obchodovateľné na burze.
4. stupeň = Akcie a obligácie neobchodovateľné na burze.

Rozbor finančnej investície sa robí na základe 6 ukazovateľov

Rozbor finančnej investície sa robí na základe 6 ukazovateľov :

1. EPS (príjem na akciu) = Zisk akcionárov / Počet akcií

Slúži ako indikátor spôsobu, akým boli peniaze použité.


2. P / E pomer (pomer cenín a zárobku) = Trhová hodnota akcie (THa) / Príjem na 1 akciu

Hovorí , koľko rokov bude pre nás akcia výnosná.


3. Miera výnosu = Dividendy na 1 akciu / Trhová hodnota akcie

Vyžaduje sa v %, teda na koľko % sme dosiahli výnos.

4. Miera pokrytia výnosu (miera výplaty) = Príjmy všetkých akcionárov / Dividendy

Hovorí, koľko krát sme schopní vyplácať dividendy akcionárom.


5. Kurz akcie = Trhová hodnota akcie / Zisk na 1 akciu

Hodnota má byť větší než 1 = vtedy je pozícia podniku na trhu stabilná.


6. Pomer medzi trhovou a účtovnou hodnotou = celkom TH všetkých akcií / ÚH vlastného imania

Hodnota má byť větší než 1 = akcia je zisková = podnik je prosperujúci.
Ak je hodnota menší než 1 = akcia je riziková.

Na základe ukazovateľov vieme posúdiť, či sa oplatí investovať do cenných papierov (CP).

FÚZIA PODNIKOV

II. FÚZIA PODNIKOV (spájanie podnikov)
Predstavuje formu finančnej investície za účelom záchrany alebo obživenia podnikov (napr. ak hrozí krach).

Spájanie podnikov sa môže diať 2 spôsobmi :
1. Forma prevzatia – ak sa spája silnejší a slabší podnik. Silnejší podnik zostáva a začleňuje do seba slabší podnik, ktorý prestáva existovať.
2. Forma zlúčenia – Ak sa spájajú približne veľké podniky s približne rovnakým výrobným programom. Obe podniky zanikajú, vzniká nový subjekt.

Podľa vzťahov medzi podnikmi rozlišujeme fúziu :
1. Horizontálna fúzia – spojenie rovnocenných podnikov.
2. Vertikálna fúzia – spojenie na sebe závislých firiem (napr. dodávateľ pre druhú firmu).
3. Konglomerátna fúzia – spojenie podnikov, ktoré medzi sebou nemajú žiadny vzťah, ani horizontálny, ani vertikálny.

Význam, vplyv fúzie :
1. Úspory nákladov (napr. náklady správy, náklady administratívy)
2. Zmena finančnej štruktúry – vznikne nová súvaha s novou finančnou štruktúrou. Môže dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie v podniku.

Pre posúdenie investícií formou fúzie platia tie isté pravidlá a kritéria ako pre vyhodnocovanie ostatných investícií. Pri hodnotení sa prevedie nová finančná analýza nového podniku a vypočíta sa nová čistá súčasná hodnota (ČSH). Ak čistá súčasná hodnota (ČSH) ve větší než 0 , potom sa oplatí spájanie podnikov.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

POSTUPY RIEŠENIA FINANČNÝCH PROBLÉMOV

POSTUP :

1. Určenie problému.
2. Príznaky (symptómy), ktoré vyvolá tento problém.
3. Ktoré príčiny vyvolali daný problém vo finančnom riadení.
4. Riešenie problému určitým spôsobom.
5. Navrhnúť spôsob prevencie, aby sa daný problém v budúcnosti nevyskytol.
6. Uviesť vysvetlenie, popis daného problému.


10 ZÁKLADNÝCH PROBLÉMOV :

1. Nedostatok hotovosti
• Príznakom je, že firma nie je schopná.
• Príčiny problému sú :
a) Obmedzený prítok financií do firmy.
b) Nesúlad medzi príjmami a výdavkami.
c) Zlé riadenie, ...
• Riešenie problému :
a) Získať dodatočné finančné zdroje.
b) Predáme alebo prenajmeme nepotrebné zariadenia, ktoré nepoužívame.
• Prevencia :
a) Analýza zákazníkov alebo odberateľov.
b) Analýza procesov výplat a príjmov.
• Vysvetlenie problému :
a) V súvahe zistíme tento problém  finančný majetok.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

2. Vysoká zadĺženosť
• Príznakmi sú, že ....a), b) c)
• Príčiny problému sú :
a) Neschopnosť vytvárania finančných tokov.
b) Znižovanie ziskovosti z výroby.
• Riešenie problému :
a) Predaj nepotrebných, nepoužívaných zariadení.
b) Predaj nepotrebných zásob.
c) Spomaľovanie odtoku financií z firmy.
• Prevencia :
a) Stanovenie maximálnej hranice dlhu.
b) Aplikovanie finančného modelovania.
c) Vytvorenie vyváženej (optimálnej) finančnej štruktúry.
• O probléme vieme zo :
a) Súvahy  položka úvery.
b) Výsledovky  položka ...



3. Nedostatočná obežného majetku
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) ................
b) Problémy s pohľadávkami a odberateľmi.
• Príčiny problému sú :
a) Nízka hotovosť.
b) Neuplatňovanie princípov financovania.
• Riešenie problému :
a) Uplatňovanie pravidiel financovania.
b) Použitie voľných zdrojov na nákup obežných aktív.
• Prevencia :
a) Získame dlhodobý zdroj.
• Vysvetlenie problému :
a) Z výkazov.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

4. Problémy v riadení pohľadávok a záväzkov
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) Nedostatok hotovosti a zlé riadenie hotovosti.
b) Predlžujúca sa doba splatnosti pohľadávok a doba splatnosti záväzkov sa skracuje.
• Príčiny problému sú :
a) Podmienky na trhu.
b) Nedostatočná vnútorná kontrola podniku.
• Riešenie problému :
a) Predaj alebo prenájom nepotrebných zariadení.
b) Vypracovanie systému kontroly.
c) ...........
• Prevencia :
a) Riadenie platieb v podniku.
b) Hľadanie alternatívnych odberateľov.
• Vysvetlenie problému zo :
a) Súvahy = položka pohľadávky a záväzky.
b) Z vypočítanej likvidity  ak je likvidita slabá.

5. Neschopnosť splácať úver
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) ..........
b) Neschopnosť reagovať na zmeny trhu.
c) Vysoký objem nákladových úrokov.
• Príčiny problému sú :
a) Nízka efektívnosť (nevytvárame zisk).
b) Zlé, nevyhovujúce podmienky úveru.
c) Firma je preúverovaná (má veľa úverov).
• Riešenie problému :
a) Uplatňovanie programu znižovania nákladov.
b) Predaj alebo prenájom nepotrebných zariadení.
c) Rokovania s bankou o nových podmienkach úveru.

• Prevencia :
a) Presné riadenie finančných tokov.
b) Udržiavanie určitej prijateľnej zadĺženosti firmy.
c) Udržiavanie správnych (korektných) vzťahov s bankou.
• Vysvetlenie problému :
a) V súvahe  úvery ostávajú v tej istej úrovni.
b) .............  rastú úroky.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

6. Nízka návratnosť aktív (Rentabilita je návratnosť.)
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) ............
b) Nevyužívanie kapacity.
c) Neefektívne využívanie strojov a zariadení.
• Príčiny problému sú :
a) Staré zariadenia.
b) Náhle zmeny v dopyte.
c) Zlé plánovanie výroby.
• Riešenie problému :
a) Zvyšovanie tržieb  zvýši sa zisk.
b) Zvyšovanie intenzívneho a extenzívneho využívania strojov a zariadení.
c) .............
• Prevencia :
a) Modernizácia strojového vybavenia v podniku.
b) Vlastnenie iba nevyhnutného majetku.
• Vysvetlenie problému :
a) Pokles prevádzkového zisku.
b) Pokles rentability.

7. Výdavky prevyšujúce príjmy
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) Klesajúci zisk.
b) Neschopnosť platiť na čas.
c) Vysoké náklady podniku.
• Príčiny problému sú :
a) Nízka platobná disciplína zákazníkov.
b) Neúčelné náklady.
c) Rastúca zadĺženosť.
d) Nadmerná spotreba surovín a energie.
• Riešenie problému :
a) Analyzovanie platobnej disciplíny.
b) Riadenie a kontrola nákladov.
c) Znižovanie nákladov.
• Prevencia :
a) Zavedenie riadenia pohľadávok a záväzkov.
b) Použitie modelu pre riadenie CSF.
• Vysvetlenie problému :
a) ...........

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

8. Pokles rastu firmy
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) ..........
b) Výrobok prestáva byť na trhu žiadúci.
• Príčiny problému sú :
a) ..........
b) ..........
c) ..........
d) ..........
• Riešenie problému :
a) ..........
b) ..........
c) ..........
d) ..........
e) Zavedenie nových výkonnejších zariadení.
• Prevencia :
a) Neustále vyhodnocovanie, sledovanie trhu.
b) Optimalizácia výrobného procesu.
c) Posilnenie marketingového útvaru.
• Vysvetlenie problému :
a) Zo súvahy = zisk klesá, VI stagnuje alebo klesá.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

9. Neschopnosť získavať dodatočné finančné zdroje
• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) Požiadavky firmy na úver sú zamietnuté.
b) Úverové podmienky sú pre firmu nevyhovujúce.
• Príčiny problému sú :
a) Firma je preúverovaná, preto jej banka už nedá úver.
b) Finančná štruktúra firmy je zlá, nevyhovujúca.
c) Finančné riadenie vo firme je nekompetentné.
d) Firma nevykazuje v časovom vývoji zlepšenie.
• Riešenie problému :
a) Zvyšovanie hodnoty základného imania.
b) Hľadanie voľných zdrojov nepotrebných aktív.
c) Vstup nových investorov do firmy.
• Prevencia :
a) Permanentne vyhodnocovať finančnú situáciu firmy.
b) Riadiť tok hotovosti.
c) Minimalizovanie odtoku financií.
• Vysvetlenie problému na základe :
a) Ukazovateľov rentability.
b) Ukazovateľov likvidity.
c) Ukazovateľov zadlženosti.

PROBLÉMY FINANČNÉHO RIADENIA

10. Vysoká hodnota zásob a ich nízka obrátkovosť

• Príznakmi a prechodnými javmi sú :
a) Nízke tržby a nízky dopyt po našich výrobkoch.
b) Vysoké náklady na skladovanie.
c) Zastaralosť výrobkov.

• Príčiny problému sú :
a) Výroba nežiadúcich výrobkov.
b) Zastaralá technológia výroby.
c) Nedostatočné marketingové aktivity.

• Riešenie problému :
a) Zavádzanie systému riadenia zásob.
b) Stanovenie optimálnej výšky zásob.
c) Modifikovanie marketingového mixu.

• Prevencia :
a) Neustály kontakt so zákazníkom a odberateľom.

• Vysvetlenie problému :
a) Zo súvahy = položka ......
b) Z obrátky zásob.

Charakteristika podnikových financií

Charakteristika podnikových financií:

fungovanie podniku je sprevádzané pohybom finančných prostriedkov.

Peňažné prostriedky:
hotovosť, vklady, krátkodobé cenné papiere sú najaktívnejšou položkou, preto ich voláme pohotové peňažné prostriedky (PPP). Ich veľkosť je východiskom pre posudzovanie finančnej situácie podniku. Zmyslom finančnej politiky je zabezpečenie úhrady záväzkov pri čo najmenších nákladoch s tým spojených.

Kapitál je súhrn peňazí, ktoré sú vložené do celkového majetku podniku. Delí sa na vlastný, cudzí. Jeho rozhodujúca časť je viazaná v investičnom a obežnom majetku.

Podnikové financie
sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní (rozdeľovaní) do jednotlivých zložiek majetku, pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

Ciele podnikateľskej činnosti:
Finančnú politiku ovplyvňujú dva základné faktory: cieľ podnikateľskej činnosti a na jeho základe formulované finančné ciele a ekonomické okolie.

Finančné ciele podniku

Finančné ciele podniku:

1/ Platobná schopnosť: podnik má vždy toľko pohotových peňažných prostriedkov, aby mohol načas uhrádzať svoje splatné záväzky;

Likvidita je širší pojem, je to schopnosť premeniť jednotlivé zložky majetku na peniaze, ktoré sú najlikvidnejšie,. Ukazovatele likvidity: Stavové: a) pomerové: 1.stupeň likvidity = (PPP)/(KZ); I= 0,3-0,5; 2.SL = (PPP+pohľ) / (KZ), I=1-1,5; 3.SL = (PPP+pohľ+zásoby) / (KZ), 2-2,5; b) rozdielové: Čistý činný kapitál = OM - KZ, hovorí, aká časť OM je finančne krytá zdrojmi, ktoré sú v podniku dlhodobo stále. Čisté peňaž. prostr. = PPP - splat. záväzky; čistý peňaž. majetok = (PPP + pohľadávky) - KZ. Tokové: CF;

2/ Rentabilita - je ziskovosť podniku. Miera rentability vlastného kapitálu = (čistý zisk) / (vlastné imanie) = koľko zisku prinesie vlastný kapitál.

3/ Stabilita - Mal by sa udržať žiadúci vzťah medzi Ma a zdrojmi. Trvalé zabezpečenie vnútornej úrovne likvidity.

Finančné rozhodovanie:
Existujú dva základné prístupy: Zisk - riziko (vyššia ziskovosť = vyššia rizikovosť => rozhoduje sa kompromisom - taký prírastok zisku, aby riziko s ním spojené bol podnik schopný uniesť). Likvidita - ziskovosť (treba voliť takú skladbu aktív a zdrojov krytia, ktorá zabezpečuje najvyššiu ziskovosť pri zvolenom stupni likvidity).

Základné kategórie finančného rozhodovania podniku:
1/ Peňažné toky v hotovosti (Cash flow),
2/ Úroková miera,
3/ Časová hodnota peňazí,
4/ Riziko a neistota,
5/ Priemerná miera výnosu,
6/ Náklady alternatívnych (stratených) príležitostí.

Cash flow

Cash flow:
peňažné príjmy a peňažné výdavky vo vzájomnom spojení Netto CF = rozdiel medzi bežnými peňažnými príjmami a výdavkami, prebytok P nad V, sú to peňažné prostriedky, ktoré podnik nepoužíva na momentálne použitie, ale plánuje ich použitie do budúcnosti, = čistý zisk + odpisy. Brutto cash flow = všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za určité obdobie. Tržby, peňažné príjmy a moment realizácie: Peňažné príjmy sú širší pojem, rozdiel je hlavne v časovom nesúlade (tržba vzniká momentom realizácie, príjem až po zaplatení). Moment realizácie: Uzavretie kúpno-predajnej zmluvy (vo svete); Vystavenie faktúry dodávateľom (v SR). Náklady a peňažné výdavky: Časový rozdiel: Peňažný výdavok = podnik platí za vstupy; Náklad = vzniká pri vyskladnení týchto vstupov v reprodukčnom procese.

Kvantifikácia CF:
Priama = sledovanie peňažných príjmov a výdavkov;
Nepriama = transformácia zisku (odpisy) do pohybu peňažných príjmov (úpravy týkajúce sa zmien Ma a kapitálu).

Nepriamy výpočet CF:
Celkové cash flow = cash flow z prevádzkovej činnosti + cash flow z investičnej činnosti + cash flow z finančnej činnosti; netto cash flow (cash flow zo samofinancovania) = čistý zisk + odpisy; cash flow z prevádzkovej činnosti = - prírastok zásob + úbytok zásob - prírastok pohľadávok + úbytok pohľadávok - prírastok krátko. CP + úbytok krátkodobých CP + prírastok krát. dlhov - úbytok krátkodobých dlhov; cash flow z investičnej činnosti = - prírastok hmotného investičného Ma + jeho úbytok - prírastok nakúpených akcií a dlhopisov + ich úbytok; cash flow z finančnej činnosti = + prírastok dlhodobých dlhov - ich úbytok + prírastok vlastného imania - výplata dividend;

Úroková miera

Úroková miera:
je percentuálna sadzba zo sumy dlhu. Úrok - cena používania peňazí, ktorú platí dlžník veriteľovi. Úročenie je spôsob započítavania úrokov k zapožičanému kapitálu: (jednoduché - z pôvodnej istiny; zložité - aj úroky z úrokov); zahŕňa nasledovné zložky: 1/ Základná sadzba/úroková miera = netto úrok - platba, ktorá by zabezpečila rovnováhu medzi ponukou a dopytom, má pokryť náklady veriteľovi a zabezpečiť aj určitý zisk, konkurencia ju zjednocuje; 2/ Riziková prémia odráža spoľahlivosť a Ma postavenie dlžníka, ako aj doba, na ktorú sa úver poskytuje; 3/ Inflačná prémia má veriteľovi kompenzovať znehodnotenie pohľadávky infláciou; Zložky 1-3 tvoria Nom ÚM; Reálna - koľko z nominálnej skutočne zostane veriteľovi ir = (in - (1-d) - f) / (1+ f).

Základné ÚM:
Diskontná sadzba emisnej banky (pri nej emisná poskytuje úver obchodným bankám, jej pohyb je dôležitým nástrojom, ktorým emisná ovplyvňuje ponuku peňazí v hospodárstve). Medzibanková úroková miera (pri ktorej si obchodné banky poskytujú krátkodobé úvery navzájom, je rozdielna, denne publikovaná - známe sú LIBOR = Londýnska a TIBOR = Tokijská). Prime rate/výhodná sadzba (najnižšia úroková miera na krátkodobé úvery prvotriednym klientom).

Časová hodnota peňazí:
je založená na predpoklade, že peniaze majú v súčasnosti vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícií v budúcnosti, ovplyvňujú to dva faktory: výnosnosť investovania peňazí (je rôzna podľa spôsobu investovania - minimálna je pri bezrizikovom investovaní v banke) - určuje ju doba viazania peňazí v investícií a miera, miera inflácie.

Finančné zdroje

Riziko a neistota:
Neistota = nevyčísliteľnosť, neurčitosť, náhodilosť podmienok. Riziko = neistota, ktorú môžeme kvantifikovať.

Členenie:
finančné (úverové, úrokové, kurzové a r. likvidity) a podnikateľské. Hlavné je riziko straty vlastného kapitálu. Pomocou štandardnej odchýlky - čím vyššia, tým väčšie riziko. Postoj k riziku môže byť: averzný, neutrálny, preferujúci. Poisťovanie rizík, rozloženie rizika, a i. Malo by sa uvažovať v alternatívach.

Priemerná miera výnosu:
je percentuálne vyjadrený čistý výnos = zisk pred zdanením + úroky, ktoré prináša vlastný/cudzí kapitál.

Finančné zdroje:
zahŕňajú pôvodné vklady vlastníkov a ich zvyšovanie, zisk, odpisy, úvery,osobitné forimy financovania (leasing, factoring, forfaiting), dotácie. Členenie: a) Časové hľadisko: trvalé (na neobmedzenú dobu, napr.: pôvodné a dodatočné vklady, odpisy, samofinancovanie), dlhodobé (získané úverovou formou), strednodobé, krátkodobé (úverové zdroje do 1 roka); b) Podľa vlastníctva: vlastné (vklady vlastníkov, zisk, odpisy), cudzie (úverové zdroje, vrátane osobitných foriem financovania, dotácie - ale len do okamihu pridelenia); c) Podľa spôsobu získania: interné (zisk po úhrade daní a dividend, odpisy, iné), externé (na základe vnútornej činnosti - všetky druhy úverov, dotácie).

Získavanie vlastného imania z externých zdrojov

Získavanie vlastného imania z externých zdrojov:
t.j z okolia, bez ohľadu na subjekt, od ktorého sa získali.

Akcia: Akcia/účastina je cenný papier ktorý svedčí o podielovom vlastníctve na Ma spoločnosti. Z klasického hľadiska sa skladá z: plášť akcie (na ňom je potvrdený vlastnícky podiel), kupónový hárok s talónom (na inkaso dividendy);

Rozčleňujú sa podľa:
a) Formy vyjadrenia spoluvlastníctva: na pevnú sumu; podielové (vyjadrené časťou z čistého imania);
b) Spôsobu označenia vlastníctva: na majiteľa, na meno;
c) formy: listinné (vo forme listín - skutočná akcia); zaknihované (dematerializované - prevažujú);
d) rozsahu práv a povinností: kmeňové (obyčajné) - prioritné (prednostné), zamestnanecké (osobitný druh).
Kmeňové akcie:
hlavná forma získavania základného kapitálu spoločnosti. Držiteľ má právo hlasovať, získavať podiel na zisku (dividendu) - nie je zákonné, môže byť vyplatená aj vo forme dodatočných akcií, na podiel z likvidačného výnosu, prednostné právo kúpy nových akcií - odberné právo, zabraňuje nežiadúcemu presunu kapitálu medzi majiteľmi starých a mladých akcií; spoločnosť odovzdá starým akcionárom certifikáty, ktoré ich na nákup oprávňujú - toto môžu využiť, alebo certifikát predať.

Subskripčná cena je emisný kurz novej akcie – môže byť: vyššia ako nominálna cena = ážio (nadpari), nižšia ako nominálna cena = disážio (podpari).

Hodnota akcie môže byť: nominálna (vytlačená). účtovná (od vlastného kapitálu sa odpočíta nominále prioritných akcií a výsledok delíme počtom kmeňových akcií), likvidačná (suma, ktorá pripadne na akciu pri likvidácií spoločnosti), trhová (za ktorú sa kupuje/predáva na kapitálovom trhu), vnútorná (stanovuje sa analýzou súčasného stavu a predpokladom aké sú perspektívy ďalšieho vývoja ekonomickej situácie, ovplyvňuje ju hodnota podnikových aktív.

Akcie

Prioritné akcie:
sú zvýhodnené tak, že majú stálu dividendu, určenú pevným percentom nominálnej hodnoty. V ich vyplácaní má prednosť. Výnos je stanovený vyššie ako z dlhodobého úveru. Sú uprednostnené aj pri likvidácií. Spravidla nemajú hlasovacie právo, vydávajú sa väčšinou ak sa zmenšuje záujem o kmeňové a podnik potrebuje kapitál.

Zamestnanecké akcie:
sú osobitným druhom. Väčšinou znejú na meno. Môžu ich nadobúdať zamestnanci za zvýhodnených podmienok. Tiež prioritná výplata dividend. Odlišný režim splácania upísaných akcií (nemusia splatiť plnú sumu). Prevod sa môže uskutočniť len medzi zamestnancami (resp. bývalými - dôchodcami). Nemajú hlasovacie právo.

Opčná emisia akcií:
je keď sa podnik dohodne so sprostredkovateľmi - banka sa zaviaže vykonať emisiu. Dve možnosti: Konkurenčná ponuka = najskôr sa oznámi emisia a potom sa vyberie sprostredkovateľ. Dohodnutá ponuka = emitent zvolí sprostredkovateľa (banku) a za akých podmienok, banka prevezme celú emisiu, uhradí mu cenu, ale preberá aj celú zodpovednosť, riziko, ak by sa jej emisiu nepodarilo predať. Prevezme emisiu na základe najlepšieho úsilia, teda len časť emisie a za ostatné nepreberá zodpovednosť. Banka môže akcie predať: Za fixnú cenu (napr. kupónová privatizácia). Aukciou (vydražovanie akcií - v štandardných množstvách = loty, 1 lot = 100 akcií).Tender (verejná súťaž, na ktorej je stanovená minimálna cena za ktorú si možno objednať akcie, záujemcovia vyzývajú k vyšším cenám - potom sa stanoví poradie podľa výšky ich pôvodnej hodnoty).

Získanie akcií:

Pri emisii (primárny trh). Pri obchodovaní na sekundárnom trhu (burze). Kto kúpi akcie, nemusí ihneď zaplatiť, takže dve fázy: Upisovanie, Zaplatenie.

Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov

Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov:
hlavne zo zisku a odpisov = samofinancovanie.

Spôsob vyčísľovania zisku:
Zadržaný zisk - po vyplatení dividend a zdanení. Spôsoby: Zisk = výnosy - náklady. Stanovenie rozdielu medzi vlastným imaním na konci a začiatku vykazovaného obdobia. Východiskom pri tejto metóde je ocenenie podnikových aktív, od ktorého sa odpočíta suma cudzieho kapitálu podniku. Ak Ma vzrástol, rozdiel je zisk, pričom nemožno brať do úvahy dodatočné vklady alebo dotácie. Všetko závisí od spôsobu oceňovania podnikových aktív. Ocenenie - zníženie zisku a vytvorenie skrytej rezervy v podniku. Oceňovanie sa robí podľa toho, či podnik potrebuje zisk (napr. aby vyzeral dobre pre investorov), alebo nižší zisk (napr. potrebuje daňový únik).

Faktory vplývajúce na výšku zisku:
Objem realizovanej produkcie závisí na objeme výroby, na zmene stavu zásob hotových výrobkov na sklade, a od momentu realizácie (u nás vystavenie faktúry, vo svete ináč). Rast objemu produkcie = rast zisku (neplatí to ale priamo úmerne - zisk rastie rýchlejšie). Štruktúra realizovanej produkcie ovplyvňuje úroveň zisku, lebo podnik spravidla vyrába niekoľko druhov výrobkov na ktoré pripadá rôzny zisk, preto je snaha meniť štruktúru v prospech ziskovejších výrobkov, na druhej strane je to obmedzované samotným trhom ako i vnútornými podmienkami. Cena realizovanej produkcie ovplyvňujú zisk priamo úmerne, t.j. pri raste ceny rastie zisk, ak a ostatné podmienky nemenia Náklady na jednotku realizovanej produkcie ovplyvňujú zisk nepriamo, t.j. čím nižšie, tým vyšší zisk.

Vplyv daňovej politiky na výšku zisku

Vplyv daňovej politiky na výšku zisku:
Základom zdanenia je tzv. zdaniteľný zisk/daňový zisk. Účtovný zisk - zisk pred zdanením za finančnú, prevádzkovú činnosť a mimoriadne výsledky. Hospodársky výsledok za účtovné obdobie je zisk. Ten sa používa na tvorbu: rezervného fondu (povinný, dobrovoľný), dividend a ďalších položiek. Prípadný zvyšok zostáva ako nerozdelený zisk - na rozvoj. Samofinancovanie podniku: Zjavné/otvorené (vzniká ponechaním dosiahnutého zisku vo forme nerozdeleného zisku). Skryté/tiché (vzniká znížením zisku a vytvorením tichej/skrytej rezervy v podniku). Zníženie zisku podnik dosiahne: nadhodnotením záväzkov, podhodnotením aktív. Význam samofinancovania je vo zvyšovaní vlastnej kapitálovej základne, Znižovaní potreby cudzieho kapitálu (a s tým súvisí), Zníženie nákladov vynakladaných na získanie iných zdrojov.

Odpisy:
sú zdrojom financovania. Odpisujú sa fixné aktíva (HIM, NIM). Odpisy sú peňažné vyjadrenie postupného opotrebenia investičného Ma za určité obdobie. Tento proces sa prenáša do Ma tým, že odpisy sa stávajú súčasťou nákladov a vracajú sa vo forme tržieb. Priebeh opotrebenia odpisy vyjadrujú len približne, lebo ho vôbec nemožno vyjadriť presne. Odvodzujeme od ekonomickej životnosti. Efekt uvoľňovania kapitálu (Rüchtiho efekt) - reprodukčný efekt odpisov vzniká ako dôsledok bežného využívania dočasne voľných zdrojov a má za následok rast kapacít. Odpisy sa hneď investujú po každom roku životnosti = reinvestícia odpisov. Výška odpisov je určená vstupnou cenou. - odpisová základňa. Odpisy: účtovné, daňové.

Metódy odpisovania:
lineárne, progresívne, degresívne (kumulatívne, holandské a zostatkové), nerovnomerné. V SR sú v zákone len dve metódy: rovnomerná a zrýchlená.

Úvery

Úvery:
návratné peňažné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom, pričom peňažný vzťah znamená, že veriteľ poskytne konkrétne hodnoty dlžníkovi a ten je povinný veriteľovi vypožičanú sumu splácať a platiť príslušný úrok.

Členenie:
Dlhodobé (4-6 rokov, aj vyššie),
Strednodobé (1-4),
Krátkodobé (do jedného roka).

Formy úverov:
Dlhodobé a strednodobé:
Obligácie, Skupina finančných úverov, Dodávateľské úvery, Zvláštne/osobitné úverové formy (leasing, forfaiting).

Krátkodobé:
Obchodný úver, Stále pasíva, Komerčné papiere, Preddavky, Skupina bankových krátkodobých úverov, Osobitná forma (factoring).

Dlhodobé úverové formy

Dlhodobé úverové formy:

Obligácie:
sú cenné papiere, ktoré vydáva emitent za účelom získania dlhodobého úveru. Emitent získa finančné zdroje tým, že predáva obligácie na kapitálovom trhu a veriteľ si ich kúpou uloží kapitál dlhodobo, aby získal úrok. Majiteľ obligácie neručí za hospodársky výsledok, väčšinou nemá podiel na majetku ani na zisku (okrem niektorých špeciálnych typov). Skladá sa: Vlastný dlžný úpis (plášť obligácie) - oprávňuje prijímať úrok. Kupónový hárok s talónom - na vybratie.

Hlavné faktory pri nákupe obligácií:
Cena obligácie, Rizikovosť, Výnosnosť, Termín a spôsob splácania. Cena je na primárnom trhu nominálna, na sekundárnom je tvorená trhom (D,P). Rizikovosť je daná ručením obligácie (nezaručené a zaručené). Nezaručené sú ručené dobrým menom emitenta, zaručené sú ručené majetkom emitenta alebo garantom. Výnosnosť - úrok je najčastejšie určený pevným percentom z nominále, ale môže byť aj pohyblivý. Doba splatnosti - splácanie môže byť v termíne splatnosti (jednorázové, alebo postupné).

Druhy obligácií - Podľa emitenta: podnikové, bankové, štátne, komunálne. Podľa úroku: s pevným úrokom), s pohyblivým úrokom, bezúročné - predaj s disážiom. Podľa spôsobu emisie: verejná emisia prostredníctvom bánk, súkromná emisia.

Typy obligácií podľa vývoja na trhu: ziskové (úrok aj podiel na zisku spoločnosti, preto je úrok nižší). indexované (chránia majiteľa pred znehodnotením infláciou), konvertibilné (ich majiteľ ich môže vymeniť za akcie za vopred dohodnuté ceny), rizikové (riskantné ale s vysokou úrokovou mierou), medzinárodné (euroobligácie a zahraničné, euroobligácie).

Dlhodobé finančné úvery

Dlhodobé finančné úvery:
slúžia na financovanie rozvojových potrieb podniku, realizujú sa zmluvou (čiže nie na trhu). Základné formy: Termínované úvery/pôžičky, Pôžičky/úvery poskytované formou hypotekárnych záložných listov, Pôžičky/úvery v rámci tzv. revolvingového systému, Exportné/medzinárodné úvery.

Termínované úvery: slúžia obvykle na rozšírenie fixného majetku, preto sa volajú aj investičné úvery, pričom lehota splatnosti je rôzna. Môžu sa splácať podľa rôznych foriem, splátkových plánov, napr. pevným úmorom. Môžu byť/nebyť zabezpečené, najmä nehnuteľnosťami/cennými papiermi.

Úvery poskytované formou hypotekárnych záložných listov: sú dlhodobé, volajú sa aj stavebné hypotekárne úvery. Záložné listy sú formou dlhopisov/obligácií, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach. Podnik, ponúkne banke ako záruku nehnuteľnosť, banka ho zaťaží hypotékou, na jej základe emituje záložné listiny ako CP. Banka odovzdá CP podniku, ktorý ich predáva a z tejto pôžičky cez úroky spláca dlh. Banka vystupuje ako dlžník voči majiteľom záložných listov, vyplácaním dlh umoruje - zároveň je veriteľom pre podnik.

Úvery v rámci revolvingového systému: predstavujú druh úverov (dá zaradiť do všetkých časových skupín) - sú to krátkodobé úvery splácané ďalším krátkodobým úverom, čím sa krátkodobý zdroj mení na strednodobý, občas aj dlhodobý. Tieto úvery sú poskytované pri vysokej úrokovej sadzbe, na základe revolvingovej zmluvy.

Exportné a medzinárodné úvery: Exportný je osobitná forma poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku exportéra. Tento odstúpi svoju pohľadávku banke, ktorá na jej základe poskytne úver na určitú sumu tej pohľadávky (do 70perc). Medzinárodný = subjekt jednej krajiny poskytuje úver subjektu druhej krajiny - otázka záruk.

Dlhodobé /dodávateľské úvery

Dlhodobé /dodávateľské úvery:
poskytujú ich dodávatelia strojov a zariadení odberateľom v tovarovej forme. Tieto úvery sú drahšie ako finančné, dodávatelia zabezpečia predaj aj takých, ktoré by sa ináč predali ťažko a odberatelia môžu začať výrobu aj bez financií potrebných na odkúpenie daného zariadenia. Dve základné formy: Zariadenie prechádza do vlastníctva odberateľa, ktorý ho spláca postupnými splátkami a zároveň platí úroky. Na základe podmieneného predajného kontraktu - pri tejto forme zostáva vlastníkom dodávateľ, až kým odberateľ nezaplatí poslednú splátku - ak nebude platiť včas, môže si ho zobrať naspäť.

Osobitné dlhodobé úverové formy:
Leasing: sa je prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, za leasingovú platbu podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Člení sa na: Operačný (ide o prenájom, kde sa obe strany dohodnú na podmienkach vypovedania zmluvy). Finančný (má dlhodobý charakter a v priebehu dohodnutého obdobia nemožno zmluvu vypovedať - ani jeden z partnerov to nemôže spraviť). Subjekty: Prenajímateľ (prevažne leasingová spoločnosť), Nájomca (zákazník, ktorý využíva majetok).

Finančný leasing: Jednoduchý/priamy (najrozšírenejší, vlastník kúpi zariadenie a dá ho nájomcovi do prenájmu, môžu sa dohodnúť aj rôzne zmluvy s plnou/čiastočnou amortizáciou ceny). Bankovo-finančný/Liverage (vstupuje tam ďalší subjekt, väčšinou banka, ktorí prenajímateľovi poskytne úver na danú operáciu). Dohoda o predaji a spätnom prenájme (túto zmluvu firma uzatvorí vtedy, ak sa ostane do ťažkostí a potrebuje likvidné prostriedky - predá vlastný majetok leasingovej spoločnosti, ktorá jej ho prenajme naspäť). Leasingová platba - platí ju nájomca prenajímateľovi a má pokryť odpisy z predmetu leasingu, náklady služieb (opravy, údržba), rizikovú prirážku, úrok z úveru, ziskovú prirážku leasingovej organizácie.