Pri rozh. o výbere zahraničného trhu /ZT/ ide o to, aby sa pre výrobky podniku vybrali najatraktívnejšie zahraničné trhy.
Z časových a finančných dôvodov sa odporúča uskutočniť analýzu selekcie trhu dvojstupnovým procesom:
1. predselekčný stupen
2. selekčná analýza
V rámci predselekčného stupna sa všetky trhy krajín sveta podrobia szstematickej ananlýze a prognozovaniu prostredia. Z množsva faktorov sa vyberú pre hodnotenie tie, ktoré zodpovedajú potrebám racionálneho výberu trhu.
Pri výbere trhu sa do úvahy berú najme tieto faktory:
-politické /polit. hosp. systém a ich stabilita, obchodná politika/
-zákonné /importné zákazy, kontingenty, clá/
-ekonomické /Hdp, hosp. rast, kupna sila obyv/
-technologické /status výrobkovej a procesnej technologie/
-sociálno-kultúrne /náboženstvo,nár. povedomie, systém hodnot/
-prírodné /demograf. sit., klíma, infraštruktúra/
Zisťovanie potrebných inf. o týchto faktoroch prostredia je spravidla bez problémov. Tieto údaje sledujú a poskytujú rôzne medzinár. institúcie ako napr. OSN, Svetová Banka, MMF ako aj nár. organizácie podporujúce export.
V 2. kroku sa predselektované trhy podrobia tzv. selekčnej analýze, ktorej štruktúra sa riadi podľa špecifických požiadaviek podniku na proces selekcie trhu. Pri selekčnej anal. ide najme o využitie procesu tzv. prehladavania zoznamu, proces bodového hodnotenia a portfólia trhu krajiny.
Pomocou bodového hodnotiaceho systému možno jednotlivé trhy krajín vybrať pomerne jednoznačné podľa ich atraktívnosti a podľa konkurenčnej pozície dosiahnuteľnej v príslušnej krajine. Hodnotenie atraktívnosťi trhu a konkurenčnej pozície možno takisto urobiť pomocou mnohých faktorov, ktorých zistenie by sa malo kvoli času a finanč. nákladom zakladať na sekundárnych štatist. údajoch.
!!!Všetky tieto analýzy je potrebné robiť vo väzbe na konkrétny produkt.
Niektoré kritéria hodnotenia atrakt. trhu:
- rast trhu krajiny
- štruktúra zákazníkov /počet zákazníkov a nimi odober. množstvo/
- rozsah cien
- kúpyschopnosť zákazníkov
- prístup na trh /rôzne obmedzenia/
- množstvo politických rizík
9. Rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh.
Rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh - snahou by malo byť definovanie marketingových cieľov a politiky firmy; je potrebné rozhodnúť o objeme predaja v zahraničí, do koľkých krajín chce firma vstúpiť a aký typ krajiny to má byť.
K základným predpokladom vstupu a presadenia sa na zahraničnom trhu patrí:
- Existencia možností a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová resp. necenová
konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál)
- Aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach globálne
pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti produktu, jeho
tradície, dobré meno, referencie)
- Adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na medzinárodné
podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia)
- Budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej
kultúry.
Podnety a príčiny vstupu a ďalšieho pôsobenia firmy na zahraničnom trhu sú rôzne.
V súčasnom období vystupujú do popredia 4 hlavné dôvody:
1. Rast predaja
Množstvo potenciálnych zákazníkov vo svete ako celku je zákonite väčšie ako v samostatných krajinách, čo vedie firmu k tomu, aby sa v záujme zvýšenia objemu predaja a zisku orientovala na stále viac národných trhov.
2. Získanie zdrojov
V mnohých prípadoch ide o snahy motivované úsporou nákladov. Konečný úžitok sa prejaví zvýšením zisku výrobcu, resp. predajcu alebo znížením spotrebiteľskej ceny. Niektoré podniky majú za cieľ získať zariadenia a technológie, ktoré nie sú k dispozícii v domácej krajine.
3. Diverzifikácia
Podnik zapojený do medzinárodného obchodu v snahe vyhnúť sa negatívnemu dopadu z ekonomických výkyvov v jednotlivých krajinách pôsobí ako dodávateľ na viacerých trhoch. Rôzne krajiny sa nachádzajú v rôznych štádiách ekonomického cyklu v jednej predaj rastie, v inej v dôsledku recesie predaj klesá. Sledovanie stavu ekonomiky a následná správna reakcia je jednou z výhod zapojenia sa podniku do medzinárodného obchodu. Podobne, i zásobovanie si podnik môže zabezpečiť z niekoľkých zdrojov (krajín), aby sa vyhol prípadnému prudkému kolísaniu cien alebo nedostatku suroviny v jednej krajine.
4. Globalizácia
OECD globalizáciu charakterizuje ako proces, v dôsledku ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa od seba stávajú čoraz závislejšie – vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.
Na zahraničných trhoch sa nachádzajú :
A. Neovplyvniteľné faktory
1. úroveň neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory domáceho prostredia
(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia,
faktory odvetvového prostredia, atď.)
2. a ďalšie úrovne neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory jednotlivých
zahraničných trhov resp. svetového trhu, ktoré ovplyvňujú efektívnosť realizácie určitého
produktu.(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia, kultúrneho prostredia, konkurencia, úroveň technológie a infraštruktúry)
B. Ovplyvniteľné faktory:
Nástroje marketing. mixu:
1. Výrobok
2. Cena
3. Distribúcia
4. Podpora predaja
Ďalšie čiastkové faktory, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na rozvoj marketingových aktivít na zahraničných trhoch.
Faktory, ktoré hovoria za vstup na zahraničný trh
1. Nasýtený domáci trh
2. Strata pozície na domácom trhu spôsobená domácou, ale i zahraničnou konkurenciou 3. Domáci trh považuje výrobky za zastaralé
4. Na zahraničnom trhu vznikne dopyt po výrobku
5. Snaha predĺžiť životný cyklus výrobku
6. Vláda alebo domáce prostredie sa stáva protipodnikateľsky naladené
7. Príležitosť vyrábať v zahraničí
8. Rozloženie rizika
9. Úspory z rozsahu (nákupu, výroby, výskumu a vývoja, reklamy)
10. Vytváranie hospodárskych spoločenstiev
Faktory, ktoré hovoria proti vstupu na zahraničný trh
1. Clá, dovozné kvóty
2. Iné reštrikčné opatrenia vládneho charakteru
3. Rozkolísaná politická situácia alebo iné neistoty
4. Hyperinflácia
5 možností:
1. nepriamy vývoz
2. priamy vývoz
3. poskytovanie licencií
4. spoločné podnikanie
5. priame investície všetko je popísané v Kotlerovi, aj v Dudinskej žltej od str. 50
K základným predpokladom vstupu a presadenia sa na zahraničnom trhu patrí:
- Existencia možností a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová resp. necenová
konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál)
- Aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach globálne
pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti produktu, jeho
tradície, dobré meno, referencie)
- Adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na medzinárodné
podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia)
- Budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej
kultúry.
Podnety a príčiny vstupu a ďalšieho pôsobenia firmy na zahraničnom trhu sú rôzne.
V súčasnom období vystupujú do popredia 4 hlavné dôvody:
1. Rast predaja
Množstvo potenciálnych zákazníkov vo svete ako celku je zákonite väčšie ako v samostatných krajinách, čo vedie firmu k tomu, aby sa v záujme zvýšenia objemu predaja a zisku orientovala na stále viac národných trhov.
2. Získanie zdrojov
V mnohých prípadoch ide o snahy motivované úsporou nákladov. Konečný úžitok sa prejaví zvýšením zisku výrobcu, resp. predajcu alebo znížením spotrebiteľskej ceny. Niektoré podniky majú za cieľ získať zariadenia a technológie, ktoré nie sú k dispozícii v domácej krajine.
3. Diverzifikácia
Podnik zapojený do medzinárodného obchodu v snahe vyhnúť sa negatívnemu dopadu z ekonomických výkyvov v jednotlivých krajinách pôsobí ako dodávateľ na viacerých trhoch. Rôzne krajiny sa nachádzajú v rôznych štádiách ekonomického cyklu v jednej predaj rastie, v inej v dôsledku recesie predaj klesá. Sledovanie stavu ekonomiky a následná správna reakcia je jednou z výhod zapojenia sa podniku do medzinárodného obchodu. Podobne, i zásobovanie si podnik môže zabezpečiť z niekoľkých zdrojov (krajín), aby sa vyhol prípadnému prudkému kolísaniu cien alebo nedostatku suroviny v jednej krajine.
4. Globalizácia
OECD globalizáciu charakterizuje ako proces, v dôsledku ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa od seba stávajú čoraz závislejšie – vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.
Na zahraničných trhoch sa nachádzajú :
A. Neovplyvniteľné faktory
1. úroveň neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory domáceho prostredia
(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia,
faktory odvetvového prostredia, atď.)
2. a ďalšie úrovne neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory jednotlivých
zahraničných trhov resp. svetového trhu, ktoré ovplyvňujú efektívnosť realizácie určitého
produktu.(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia, kultúrneho prostredia, konkurencia, úroveň technológie a infraštruktúry)
B. Ovplyvniteľné faktory:
Nástroje marketing. mixu:
1. Výrobok
2. Cena
3. Distribúcia
4. Podpora predaja
Ďalšie čiastkové faktory, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na rozvoj marketingových aktivít na zahraničných trhoch.
Faktory, ktoré hovoria za vstup na zahraničný trh
1. Nasýtený domáci trh
2. Strata pozície na domácom trhu spôsobená domácou, ale i zahraničnou konkurenciou 3. Domáci trh považuje výrobky za zastaralé
4. Na zahraničnom trhu vznikne dopyt po výrobku
5. Snaha predĺžiť životný cyklus výrobku
6. Vláda alebo domáce prostredie sa stáva protipodnikateľsky naladené
7. Príležitosť vyrábať v zahraničí
8. Rozloženie rizika
9. Úspory z rozsahu (nákupu, výroby, výskumu a vývoja, reklamy)
10. Vytváranie hospodárskych spoločenstiev
Faktory, ktoré hovoria proti vstupu na zahraničný trh
1. Clá, dovozné kvóty
2. Iné reštrikčné opatrenia vládneho charakteru
3. Rozkolísaná politická situácia alebo iné neistoty
4. Hyperinflácia
5 možností:
1. nepriamy vývoz
2. priamy vývoz
3. poskytovanie licencií
4. spoločné podnikanie
5. priame investície všetko je popísané v Kotlerovi, aj v Dudinskej žltej od str. 50
8. Aké faktory treba zvažovať pri výbere medzinárodnej distribučnej politiky.
Medzinárodná distribučná politika je komplex operácií potrebných k tomu, aby sa výrobok dostal distribučnými cestami od výrobcu k zahraničnému spotrebiteľovi.
Cieľom medz. distribučnej politiky je premiestňovanie tovaru od tuzemského výrobcu ku konečnému zahraničnému spotrebiteľovi. Rozhodnutie o voľbe medz. distribučnej cesty je strategickým rozhodnutím. Distribučná politika je najmenej pružná politika v rámci medz. marketingových politík, pretože podnik priamo nemôže ovplyvniť tvorbu distribučných kanálov.
Ciele distribučnej politiky:
- zníženie N na odbyt na jednotku
- zvýšenie úrovne distribúcie
- zvýšenie imidžu distribučných kanálov
- zvýšenie pripravenosti na kooperáciu
- zvýšenie flexibility
Faktory ovplyvňujúce marketingovú distribúciu:
- nákupné a spotrebiteľské správanie – na rôznych trhoch odlišné
- charakter produktu
- zahraničná a tuzemská konkurencia
- historicky vzniknutá distr. architektúra krajiny
- charakter zahraničného trhu
- faktory marketingového prostredia (eko. vyspelosť, kvalita infraštruktúry)
- veľkosť podniku, jeho finančná sila
Pri distribúcii produktov konečným spotrebiteľom musí firma brať do úvahy:
- distribučný systém krajiny a jeho organizáciu
- vnútroštátne kanály distribúcie sa líšia v jednotlivých krajinách
- rozdiel je vo veľkosti a charaktere maloobchodných jednotiek
- vo vyspelých štátoch dominujú veľkokapacitné maloobchodné reťazce
- inde – funkciu maloobchodu vykonávajú malé predajne tržnice
Tendencia distribúcie ako hodnoty vnímanej zákazníkom = geografická vzdialenosť – ide o sprístupnenie produktu zákazníkom
Cieľom medz. distribučnej politiky je premiestňovanie tovaru od tuzemského výrobcu ku konečnému zahraničnému spotrebiteľovi. Rozhodnutie o voľbe medz. distribučnej cesty je strategickým rozhodnutím. Distribučná politika je najmenej pružná politika v rámci medz. marketingových politík, pretože podnik priamo nemôže ovplyvniť tvorbu distribučných kanálov.
Ciele distribučnej politiky:
- zníženie N na odbyt na jednotku
- zvýšenie úrovne distribúcie
- zvýšenie imidžu distribučných kanálov
- zvýšenie pripravenosti na kooperáciu
- zvýšenie flexibility
Faktory ovplyvňujúce marketingovú distribúciu:
- nákupné a spotrebiteľské správanie – na rôznych trhoch odlišné
- charakter produktu
- zahraničná a tuzemská konkurencia
- historicky vzniknutá distr. architektúra krajiny
- charakter zahraničného trhu
- faktory marketingového prostredia (eko. vyspelosť, kvalita infraštruktúry)
- veľkosť podniku, jeho finančná sila
Pri distribúcii produktov konečným spotrebiteľom musí firma brať do úvahy:
- distribučný systém krajiny a jeho organizáciu
- vnútroštátne kanály distribúcie sa líšia v jednotlivých krajinách
- rozdiel je vo veľkosti a charaktere maloobchodných jednotiek
- vo vyspelých štátoch dominujú veľkokapacitné maloobchodné reťazce
- inde – funkciu maloobchodu vykonávajú malé predajne tržnice
Tendencia distribúcie ako hodnoty vnímanej zákazníkom = geografická vzdialenosť – ide o sprístupnenie produktu zákazníkom
7. Ako kultúrne prostredie ovplyvňuje správanie sa spotrebiteľa.
Kultúra je prítomná v rozličných aspektoch správania spotrebiteľa i v samotných predmetoch spotreby.
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.
Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.
Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.
Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.
Spotrebiteľské správanie je diferencované v dôsledku kultúrnych preferencii. Kultúrne faktory determinujú ako štruktúru spotreby tak aj mieru spotreby jednotlivých druhov produktov. Poznanie kultúrneho prostredia pomôže lepšie pochopiť správanie spotrebiteľa a jeho požiadavky na výrobky a služby.
Zložky kultúry kultúrne hodnoty Rozhodovací proces spotrebiteľa
správanie
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.
Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.
Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.
Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.
Spotrebiteľské správanie je diferencované v dôsledku kultúrnych preferencii. Kultúrne faktory determinujú ako štruktúru spotreby tak aj mieru spotreby jednotlivých druhov produktov. Poznanie kultúrneho prostredia pomôže lepšie pochopiť správanie spotrebiteľa a jeho požiadavky na výrobky a služby.
Zložky kultúry kultúrne hodnoty Rozhodovací proces spotrebiteľa
správanie
6. Ktoré faktory ovplyvňujú rozhodovanie o priamej zahraničnej investícii
Formy vstupu na zahraničný trh:
a) Podľa miesta výkonu
Výroba v tuzemsku Výroba v zahraničí
Bez priamych inv. S priamymi inv.
Export
- predaj licencií - spoločný podnik
- kontraktačná výroba - podnik v úplnom
- zmluvy o manažm. zahr. vlastníctve
- zmluvy o školení a
vzdelávaní
Nepriamy Priamy*
Exp. podnik Exp. spoločenstvo Bez priamych inv. S priamymi inv.
Piggibacking ** Zahr. odberatelia: Reprezent. kanc.
- veľkoobchod (súčasť maters. P.)
- maloobchod Pobočky
- koneč. spotreb. Dcérske spol.
Generál. zástupca v zahr. (samost. PO)
(výhradný importér)
Bez skladu So skladom So skladom
a servis. odd.
* Výrobca vyradí domáci subjekt z exportného reťazca, ale vytvára exportné oddelenie
a nadviaže priamy kontakt so zahraničným odberateľom.
**PICK-A-BACK = niesť na chrbáte, jeden disponuje marketingovými kapacitami na zahr.
trhoch a poskytuje ich druhému na základe dohody na realizáciu jeho produkcie.
Najjednoduchšia forma – export
Najzložitejšia – aliancie (stratégia spojenia dvoch veľkých firiem)
Licencie:
1. patentové licencie (vynález chránený patentom)
- lic. Know-how (právne nechránené znalosti)
- franšízové lic. – predmetom je odbytové know-how a právo na používanie obchodnej
značky.
2. Ak firma nechce / nemôže zriadiť vlastnú výrobu v zahraničí
3. Sú bežné tam, kde sa dodávajú zložité zariadenia
4.,5. Predstavujú vyšší stupeň internacionalizácie mrkt. aktivít podniku
Vstup na zahraničný trh formou výroby v tuzemsku a v zahraničí predstavuje základné, rozhodujúce kritérium formy vstupu na zahraničný trh.
Licenčné zmluvy umožňujú zahraničnému príjemcovi využívať: výrobný postup, značku,
Vynález, obchodné tajomstvo, znalosti, skúsenosti, ...
b) Klasifikácia podľa miery rizika a nutnosti kontroly
Minimálne Riziko Maximálne
K Export
O Know-how
N Franchising
T Licencie
R Výhradný zástupca
O Joint venture
L Vl. podnil v zahr. s vlastným manažmentom
A Vl. podnik v zahr. s domácim manažm.
Maximálne
c) Klasifikácia foriem vstupu z hľadiska procesu internacionalizácie marketingovej
činnosti podniku
Forma vstupu na zahr trh, prame vlastníctvo montážnych alebo výrobných zariadení v zahraničí. Zahr spol môže kúpiť celú miestnu firmu, alebo vybudovať vlastné zariadení.
Výhody – nižšie pracovné a materiálové náklady
- dobrý image v zahr. – vytvára pracovné príležitosti
- vzťahy s vládou, spotrebiteľmi, miestnymi dod, distribútormi ...
- firma plne kontroluje svoje investície
Nevýhody – riziko zablokovania alebo devalvácie meny
- zhoršenie podmienok na trhu, vyvlastnenie
Faktory :
marketingové faktory
- veľkosť trhu
- rast trhu
- predstava získať podiel na trhu
- predstava zväčšiť export materskej spoločnosti
- získať si zákazníkov, kontakty
- nespokojnosť so súčasným postavením a rozpoložením trhu
- exportná základňa
obchodné obmedzenia
- bariéry
- preferencie lokálnych spotrebiteľov
nákladové faktory
- predstava byť blízko zdroja dodávky
- dostupnosť práce, surovín, kapitálu, technológie
- nižšie náklady na výr. fa, a distribúciu
- finančné výhody poskytované vládou
investičné faktory, štruktúry
- všeobecný postoj k PZI
- politická stabilita
- limitácie vlastníctva
- regulácie vo výmene meny, kurz
- štruktúra dane
- známosť, príbuznosť krajiny
všeobecné faktory
- očakávaný zisk
a) Podľa miesta výkonu
Výroba v tuzemsku Výroba v zahraničí
Bez priamych inv. S priamymi inv.
Export
- predaj licencií - spoločný podnik
- kontraktačná výroba - podnik v úplnom
- zmluvy o manažm. zahr. vlastníctve
- zmluvy o školení a
vzdelávaní
Nepriamy Priamy*
Exp. podnik Exp. spoločenstvo Bez priamych inv. S priamymi inv.
Piggibacking ** Zahr. odberatelia: Reprezent. kanc.
- veľkoobchod (súčasť maters. P.)
- maloobchod Pobočky
- koneč. spotreb. Dcérske spol.
Generál. zástupca v zahr. (samost. PO)
(výhradný importér)
Bez skladu So skladom So skladom
a servis. odd.
* Výrobca vyradí domáci subjekt z exportného reťazca, ale vytvára exportné oddelenie
a nadviaže priamy kontakt so zahraničným odberateľom.
**PICK-A-BACK = niesť na chrbáte, jeden disponuje marketingovými kapacitami na zahr.
trhoch a poskytuje ich druhému na základe dohody na realizáciu jeho produkcie.
Najjednoduchšia forma – export
Najzložitejšia – aliancie (stratégia spojenia dvoch veľkých firiem)
Licencie:
1. patentové licencie (vynález chránený patentom)
- lic. Know-how (právne nechránené znalosti)
- franšízové lic. – predmetom je odbytové know-how a právo na používanie obchodnej
značky.
2. Ak firma nechce / nemôže zriadiť vlastnú výrobu v zahraničí
3. Sú bežné tam, kde sa dodávajú zložité zariadenia
4.,5. Predstavujú vyšší stupeň internacionalizácie mrkt. aktivít podniku
Vstup na zahraničný trh formou výroby v tuzemsku a v zahraničí predstavuje základné, rozhodujúce kritérium formy vstupu na zahraničný trh.
Licenčné zmluvy umožňujú zahraničnému príjemcovi využívať: výrobný postup, značku,
Vynález, obchodné tajomstvo, znalosti, skúsenosti, ...
b) Klasifikácia podľa miery rizika a nutnosti kontroly
Minimálne Riziko Maximálne
K Export
O Know-how
N Franchising
T Licencie
R Výhradný zástupca
O Joint venture
L Vl. podnil v zahr. s vlastným manažmentom
A Vl. podnik v zahr. s domácim manažm.
Maximálne
c) Klasifikácia foriem vstupu z hľadiska procesu internacionalizácie marketingovej
činnosti podniku
Forma vstupu na zahr trh, prame vlastníctvo montážnych alebo výrobných zariadení v zahraničí. Zahr spol môže kúpiť celú miestnu firmu, alebo vybudovať vlastné zariadení.
Výhody – nižšie pracovné a materiálové náklady
- dobrý image v zahr. – vytvára pracovné príležitosti
- vzťahy s vládou, spotrebiteľmi, miestnymi dod, distribútormi ...
- firma plne kontroluje svoje investície
Nevýhody – riziko zablokovania alebo devalvácie meny
- zhoršenie podmienok na trhu, vyvlastnenie
Faktory :
marketingové faktory
- veľkosť trhu
- rast trhu
- predstava získať podiel na trhu
- predstava zväčšiť export materskej spoločnosti
- získať si zákazníkov, kontakty
- nespokojnosť so súčasným postavením a rozpoložením trhu
- exportná základňa
obchodné obmedzenia
- bariéry
- preferencie lokálnych spotrebiteľov
nákladové faktory
- predstava byť blízko zdroja dodávky
- dostupnosť práce, surovín, kapitálu, technológie
- nižšie náklady na výr. fa, a distribúciu
- finančné výhody poskytované vládou
investičné faktory, štruktúry
- všeobecný postoj k PZI
- politická stabilita
- limitácie vlastníctva
- regulácie vo výmene meny, kurz
- štruktúra dane
- známosť, príbuznosť krajiny
všeobecné faktory
- očakávaný zisk
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)