Rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh - snahou by malo byť definovanie marketingových cieľov a politiky firmy; je potrebné rozhodnúť o objeme predaja v zahraničí, do koľkých krajín chce firma vstúpiť a aký typ krajiny to má byť.
K základným predpokladom vstupu a presadenia sa na zahraničnom trhu patrí:
- Existencia možností a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová resp. necenová
konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál)
- Aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach globálne
pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti produktu, jeho
tradície, dobré meno, referencie)
- Adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na medzinárodné
podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia)
- Budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej
kultúry.
Podnety a príčiny vstupu a ďalšieho pôsobenia firmy na zahraničnom trhu sú rôzne.
V súčasnom období vystupujú do popredia 4 hlavné dôvody:
1. Rast predaja
Množstvo potenciálnych zákazníkov vo svete ako celku je zákonite väčšie ako v samostatných krajinách, čo vedie firmu k tomu, aby sa v záujme zvýšenia objemu predaja a zisku orientovala na stále viac národných trhov.
2. Získanie zdrojov
V mnohých prípadoch ide o snahy motivované úsporou nákladov. Konečný úžitok sa prejaví zvýšením zisku výrobcu, resp. predajcu alebo znížením spotrebiteľskej ceny. Niektoré podniky majú za cieľ získať zariadenia a technológie, ktoré nie sú k dispozícii v domácej krajine.
3. Diverzifikácia
Podnik zapojený do medzinárodného obchodu v snahe vyhnúť sa negatívnemu dopadu z ekonomických výkyvov v jednotlivých krajinách pôsobí ako dodávateľ na viacerých trhoch. Rôzne krajiny sa nachádzajú v rôznych štádiách ekonomického cyklu v jednej predaj rastie, v inej v dôsledku recesie predaj klesá. Sledovanie stavu ekonomiky a následná správna reakcia je jednou z výhod zapojenia sa podniku do medzinárodného obchodu. Podobne, i zásobovanie si podnik môže zabezpečiť z niekoľkých zdrojov (krajín), aby sa vyhol prípadnému prudkému kolísaniu cien alebo nedostatku suroviny v jednej krajine.
4. Globalizácia
OECD globalizáciu charakterizuje ako proces, v dôsledku ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa od seba stávajú čoraz závislejšie – vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.
Na zahraničných trhoch sa nachádzajú :
A. Neovplyvniteľné faktory
1. úroveň neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory domáceho prostredia
(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia,
faktory odvetvového prostredia, atď.)
2. a ďalšie úrovne neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory jednotlivých
zahraničných trhov resp. svetového trhu, ktoré ovplyvňujú efektívnosť realizácie určitého
produktu.(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia, kultúrneho prostredia, konkurencia, úroveň technológie a infraštruktúry)
B. Ovplyvniteľné faktory:
Nástroje marketing. mixu:
1. Výrobok
2. Cena
3. Distribúcia
4. Podpora predaja
Ďalšie čiastkové faktory, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na rozvoj marketingových aktivít na zahraničných trhoch.
Faktory, ktoré hovoria za vstup na zahraničný trh
1. Nasýtený domáci trh
2. Strata pozície na domácom trhu spôsobená domácou, ale i zahraničnou konkurenciou 3. Domáci trh považuje výrobky za zastaralé
4. Na zahraničnom trhu vznikne dopyt po výrobku
5. Snaha predĺžiť životný cyklus výrobku
6. Vláda alebo domáce prostredie sa stáva protipodnikateľsky naladené
7. Príležitosť vyrábať v zahraničí
8. Rozloženie rizika
9. Úspory z rozsahu (nákupu, výroby, výskumu a vývoja, reklamy)
10. Vytváranie hospodárskych spoločenstiev
Faktory, ktoré hovoria proti vstupu na zahraničný trh
1. Clá, dovozné kvóty
2. Iné reštrikčné opatrenia vládneho charakteru
3. Rozkolísaná politická situácia alebo iné neistoty
4. Hyperinflácia
5 možností:
1. nepriamy vývoz
2. priamy vývoz
3. poskytovanie licencií
4. spoločné podnikanie
5. priame investície všetko je popísané v Kotlerovi, aj v Dudinskej žltej od str. 50
Žádné komentáře:
Okomentovat