Aké sú metódy genealógie a čo skúma genealógia

Aké sú metódy genealógie a čo skúma genealógia

Na začiatku tohto článku si F. postavil otázku, ako ponímať dejiny, ako im porozumieť. Treba ich skúmať z pozície určitého metadiskurzu, ktorý je iba lepšie alebo horšie skrytou ideológiou. Alebo treba trpezlivo odkrývať jednotlivé vrstvy práve takéhoto historického metadiskurzu v zmysle N. genealógie, ktorá ničí a vysmieva sa všetkým takýmto predstavám o veľkej histórii. F. si vyberá genealogickú metódu na skúmanie dejín. Ide o dekonštrukciu a porozumenie metadiskurzov histórie. Genealóg má teda za úlohu rezmi do masy diskurzov odhaľovať spletitú štruktúru poriadku. Je to diachrónny pohľad na štruktúru dejín. Je to protiklad toho čo robí historik metafizik.
Budeme tu rozlišujeme medzi pojmami dejiny a história. Dejiny sú to čo bolo a história je interpretácia toho čo bolo.

Povedzme si teda o tom, čo má a ako má skúmať genealógia.

Genealógia a metafyzická história
Foucalt v tomto článku vymedzuje genealogický prístup k dejinám. Vychádza pri tom z Nietzcheho diela Genealógia morálky.
V úvodných slovách opisuje genealógiu ako šedú. S touto metaforou sa snaží vyjadriť, že objektom štúdia tohto prístupu sú „všedné“ veci, zápisy a záznamy o každodennosti. Stavia sa proti metahistorickým koncepciám a neurčitým teológiám

Vymedzuje tak genealogickú metódu v priamom kontraste k tzv. veľkej histórii, ktorá skúma „veľké historické javy“. Veľká história je štúdiom lineárnych genéz, zasadených do interpretujúceho rámca jednej totality (zmyslu dejín). Udalosti minulosti sú v nej dosádzané na silu, aby tak vytvorili jedno epopeické rozprávanie, aby dali dejinám smer, zmysel.

Genealogická metóda, v priamom rozpore s touto metafyzickou históriou, sa snaží hľadať:
- jedinečnosť vo všednosti.
- vo veľkom množstve materiálu, je to tzv. archivárska práca