Špeciálne metódy v sociálnej práci:
a./ Metóda prípadová / metóda práce s jednotlivcom / – je najviac používaná metóda v praktickej sociálnej práci, vychádza zo psycho - sociálneho prístupu ku klientovi. Cieľom psycho – sociálneho prístupu je určiť sociálnu diagnózu prostredníctvom psycho–genetického rozhovoru. Veľmi dôležité je privítanie, rozhovors klientom. / skúmanie jednotlivých období života klienta/. Pri prvom kontakte klienta oslovujeme priezviskom, ale po viacerých stretnutiach ho môžeme oslovovať aj krstným menom. Ďalej veľmi dôležité je aj navodenie rozhovoru - vybrať vhodnosť otázok, ktoré mu budeme klásť, klient musí cítiť, že soc. pracovník má o neho a o jeho problém záujem. Potom postupne soc. prac. získava informácie o klientovi, otázky treba klásť opatrne/ otázky intímne / , dôležitý je emocionálny prístup ku klientovi. Samotný psycho – genetický rozhovor by mal prebiehať v pokojnej atmosfére, v prijateľnom prostredí. Cieľom je hľadať spôsoby a riešenia ako odstrániť problémy klienta / princíp participácie – spoluúčasť klienta pri riešení svojho problému /. Pri tejto metóde sa uplatňuje aj behaviorálny prístup k jednotlivcovi – vyplýva zo správania, skúma správanie klienta a vychádza z teórie správania. Je veľmi potrebné prihliadať na špecifické znaky klientov ako sú napr. kultúrne, antropologické, kultúrne, ekonomické, etické.
b./ Metóda skupinová / metóda práce so skupinou / – táto metóda sa vyvíjala neskôr ako metóda prípadová, skupina je vtedy, keď je v nej viac ako dvaja ľudia. Soc. pracovník môže prísť do kontaktu s rôznymi skupinami / rodina, škola a pod. /.
Druhy skupín:
1./ skupina osôb rovnakého postihnutia alebo s rovnakým problémom / napr. nezamestnaní /
2./ psychoterapeutická skupina – je taká ktorá zahŕňa celú škálu skupín a to od patologických klientov až po klientov, ktorí si napomáhajú vo svojom osobnom raste
3./ skupina pre výcvik ľudských vzťahov – zameriava sa na citlivosť a na reakcie sociálnych problémov. V rámci tejto skupiny sa vykonávajú výcviky zamerané na sociálnu komunikáciu, zručnosť a nácvik asertívneho správania.
4./ svojpomocné skupiny – zdôrazňujú vzájomnú pomoc, ale nevyžadujú odbornú pomoc sociálnych pracovníkov. napr. sociálne - charitatívne služby / zber šatstva, hračiek, Slovenský červený kríž
5./ skupiny účelovo zamerané – sociálny pracovník pomáha skupine, je závislý na cieli, ktorý si klienti vybrali.
Žádné komentáře:
Okomentovat