3.) Korelácia tela a gesta – Rozloženie gest a hľadanie ich čo najkratšieho vykonania však mohlo negatívne pôsobiť pri výkone celého aktu zloženého z mnohých gest. Preto sa podrobovalo analýze aj zosúladenie jednotlivých gest do čo najefektívnejších procesov. Správnymi vzťahmi medzi držaním tela a gestami je podmienkou účinnosti a rýchlosti.
4.) Skĺbenie tela a predmetu – dokonalá mechanika gest mohla ešte byť v rozpore s narábaním okolia (predmetov, nástrojov, ...). Preto nasledovalo zosúlaďovanie aktov s vonkajšími prostriedkami. Tento proces možno dobre dokumentovať na časovej organizácii vojska. Kde sa drilom a manévrami dosahuje čo najefektívnejšie využívanie nástroja (pušky) v bojovom akte.
5.) Vyčerpávajúce využívanie – ide vlastne o pravidlo, ktoré bolo čiastočne dokumentované v predošlých. Zatiaľ čo v predklasickom období bol rozvrh zameraný hlavne na negatívnu ekonómiu času, nemrhanie časom. Nová časová ekonómia sa zameriava na totálne vyčerpanie dispozitívneho času. Išlo o využívanie čo i len najmenších okamihov.
Takto sa postupne väčšmi a väčšmi rozčleňoval čas na malé úseky, podobne ako priestor. Dosahovala sa tým lepšia kontrola výkonu a teda celkové zrýchlenie operácií. Takto sa utvorilo telo výcviku, telo manipulovateľné autoritou za pomoci rozdelenia času a priestoru. Vytvára sa tak nielen analytická individualita, ale tá sa stáva individualitou prirodzenou participáciou človeka na týchto aktoch disciplíny.
Žádné komentáře:
Okomentovat