Nová penalita
Starý penálny systém nahradil nový penálny systém v priebehu jedného storočia, po veľkých reformách v 18. a19. storočí. Tieto zmeny znamenali novú ekonómiu trestania.
Zmeny sprevádzali škandály, ktoré postihli justíciu. Nastala reforma, ktorá vyprodukovala novú teóriu práva a zločinu (1769 Rusko, 1780 Prusko, ...). Boli to veľké inštitucionálne zmeny, ktoré postupne odbúravali fyzické trestanie z penálneho systému. Tresty zmenili svoj objekt z tela na dušu odsúdeného.
Postupne sa zmierňovalo fyzické mučenie, telo zmizlo ako hlavný terč penálnej represie. Ako dôsledky tohto procesu Foucalt určuje:
1. zánik trestného predstavenia. Trestanie prestávalo byť scénou, postupne vymierali verejné ceremónie, ktoré sprevádzali fyzické mučenie ako trest. Verejné popravy sa totiž začali prirovnávať k samotnému zločinu, kvôli svojej krutosti a násiliu. Trestanie sa z konkrétneho aktu prevádzalo do sféry abstraktného vedenia.
2. V starej penalite bola logika postupov nasledujúca, súdenie bolo neverejné a potom nasledoval verejný trest. V novej penalite sa postupnosť obrátila a verejný bol súdny proces a neverjný trest. Trest sa postupne byrokratizoval, spadal pod inštanciu rôznych inštitúcií, ktoré sa čiastkovo podieľali na jeho výkone. Toto rozdelenie úloh rozbilo jednotný proces trestu, ktorý už neumožňoval jednu ceremóniu, pretože trest sa vykonával na rôznych miestach rôznymi zástupcami daných inštitúcií.
Žádné komentáře:
Okomentovat