Klasifikačná analýza je založená na roztriedení jednotlivých nákladových položiek na fixnú a variabilnú časť podľa toho, ako tieto položky reagujú na zmeny vo výrobe. Problém však spočíva v tom, že iba málo nákladových položiek má čiste variabilný alebo fixný charakter, väčšinou sa jedná o náklady zmiešané (napr. priama úkolová a časová mzda zlúčené v položke osobných nákladov), ktoré je třeba od seba rôznymi postupmi oddeliť. Klasifikačná analýza vyžaduje dôkladné znalosti vecnej problematiky analyzovaného podniku.
Stanovenie variabilných a fixných nákladov s použitím nákladových funkcií naráža pri praktickom uplatnení na niektoré prekážky.
Predovšetkým závislosť medzi variabilnými nákladmi a nezávisle premennou nie je funkčná (pevná, deterministická), ale jedná sa o závislosť voľnú, stochastickú, v niektorých prípadoch ešte skreslenú nedostatkami v evidencii a účtovaní spotreby danej nákladovej položky alebo výskytom extrémnej spotreby nákladovej položky bez vecnej väzby na úroveň nezávislej premennej. Môže tiež dôjsť k časovému posunu medzi účtovnou a reálnou spotrebou nákladovej položky a tým ku skresleniu vzťahu medzi nákladmi a nezávisle premennou. Spravidla na konci obdobia sú “dočerpané” niektoré nákladové položky, takže nižší objem produkcie v určiotom období (obvykle mesiaci) je spojovaný s neúmernou výškou nákladov, opäť bez hlbšej vecnej väzby.
Určitý typ nákladov je rozložený v priebehu roka náhodne, v niektorých mesiacoch sa nevyskytujú vôbec, ich výška výrazne kolísa. Náhodilosť je výrazná vtedy, ak s rastom objemu produkcie tieto náklady klesajú, aj keď pre to nie je vecný dôvod. Ako príklad možno uviesť pokuty za znečistenie životného prostredia, manká a škody, náklady na školenie apod. Vzhľadom k ich náhodilosti je možné pokladať ich za nezávislé na objeme produkcie, teda ako fixné.
Žádné komentáře:
Okomentovat