Objem produkcie je teda súčinom produktivity práce a spotreby práce. Zatiaľčo spotreba práce je vždy ohraničená (napr. dĺžkou obdobia, počtom zamestnancov, dĺžkou pracovnej doby atď.), produktivita práce je obmedzená oveľa menej. Rast produktivity práce zvyšuje celkový objem produkcie pri rovnakej spotrebe práce. Ak objem výroby stagnuje (napr. vplyvom dopytu), rast produktivity práce umožňuje znižovať spotrebu práce a vedie k nižším nárokom na zaisťovanie pracovníkov.
Náplň pojmu produktivity práce je potom možné chápať v užšom alebo širšom poňatí. Ide vlastne o vymedzenie rozsahu vynaloženej práce, ktorý sa má používať pri vyjadrovaní produktivity práce, tj. či je správne vymedzovať produktivitu práce ako produktivitu práce živej alebo všetkej práce, tj. živej aj zhmotnelej. Je zrejmé,l že podľa toho, ako produktivitu práce v tomto zmysle definujeme, meriame i rôzne veličiny a dostávame odlišné výsledky.
V ekonomickej praxi sa najčastejšie používa užšieho poňatia produktivity práce, pričom ide o kvantitatívny vzťah medzi objemom vyrobených materiálnych úžitkových hodnôt (objem výroby) a vynaloženou živou prácou na výrobu týchto úžitkových hodnôt v konkrétnom danom výrobnom procese. Tento ukazovateľ (i keď nie celkom presne) má charakterizovať zmeny v spotrebe živej práce vynaloženej na výrobu určitého výrobku a býva nazývaný ukazovateľom produktivity živej práce (ďalej len produktivita práce).
Zhmotnelá práca vo výrobných prostrediach sice nevykazuje nejakú svoju vlastnú produktivitu, avšak významným spôsobom ovplyvňuje produktivitu práce. Živá práca (pracovníci) vybavená množstvom najmä strojov, zariadení atď., sa stáva produktívnejšou.
Žádné komentáře:
Okomentovat