Analýza dôsledkov inflácie

4.2.3.Analýza dôsledkov inflácie

Za hlavné negatívne dopady inflácie sa považujú dôsledky v znovurozdeľovaní dôchodkov a bohatstva v spoločnosti a deformácie relatívnych cien.
Znovurozdeľovacie dôsledky inflácie sú v tom, že pre dlžníkov prináša rastúca inflácia neočakávaný zisk, kým pre veriteľa má opačné dôsledky. pre veriteľov má inflácia opačný dôsledok.
Verejnosť si taktiež “odmeria” náklady inflácie a podľa toho sa chová. Aké sú vlastné náklady inflácie? Ako sa dajú merať? V dôsledku meniacich sa relatívnych cien má inflácia dva pevne vymenené účinky, a to po prvé: znovurozdeľovanie dôchodkov a bohatstva medzi rôzne spoločenské skupiny a po druhé: môže deformovať samotné relatívne ceny, a tým aj výstupy v podobe produktu ale aj nezamestnanosti v ekonomike ako celku.
Inflácia má svoje makroekonomické a mikroekonomické účinky. Makroekonomické účinky sa dotýkajú hlavne úrovne a vývoja spoločenského produktu ako celku. S rastom inflácie rastie nezamestnanosť a tiež spoločenský produkt. Rozdiel medzi makro- a mikro- analýzou dopytu a ponuky možno vysvetliť aj graficky. Graf, ktorý by mal znázorňovať vzťah ponuky tovaru (obilia) a dopytu po ňom. Mal by na osách značné tony obilia a cenu obilia ako mikroekonomický problém. Ale graf, ktorý znázorňuje globálnu ponuku a globálny dopyt, má na osiach produkt a celkovú cenovú hladinu.

Zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša vyšší produkt a vyššiu zamestnanosť, ale len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať prehriatie ekonomiky a cenová inflácia.
Pre teóriu menovej analýzy je cenovým poznatkom, že zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša síce efekty v podobe vyššieho produktu a vyššej zamestnanosti, ale to len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať “zahriatie ekonomiky” a cenová inflácia.
V menovej analýze je však potrebné rozpoznať aj taký inflačný vývoj, keď je inflácia “tlačená” ponukou. Sú totiž známe aj také ekonomické javy, ktoré sú spojené s prílišnou ponukou a v ekonómii sa nazývajú tzv. ponukovými šokmi.
Ponukový šok ako prejav nerovnováhy sa týka náhlej zmeny v podmienkach ovplyvňujúcich náklady, alebo produktivitu, ktorá však nemá bezprostrednú súvislosť s agregátnou ponukou, ale je do takejto súvislosti dotlačená.
Ponukový šok môžeme “vyčítať” z prudkého posunu krivky AS nahor. Peňažným následkom sú vyššie ceny, ale pri súčasne zníženom produkte. Ponukové šoky vedú ku zhoršovaniu realizácie cieľov emisno-menovej politiky. Ale nielen jej, vedú aj ku zhoršeniu realizácie všetkých hlavných cieľov národohospodárskej politiky.