Za najvhodnejší prístup racionálnej dlhovej politiky z uvedených alternatív možno považovať v dlhodobej dlhovej stratégii postupné znižovanie dlhového pomeru znižovaním alebo stabilizáciou štátneho dlhu a súčasne zvyšovaním HDP.
Stabilizácia dlhového pomeru ako reálny cieľ dlhovej politiky nadobúda zmysel predovšetkým pri stagnácii alebo poklese výkonnosti ekonomiky, teda vtedy ak sa dosahuje nulový rast, alebo pokles HDP.
V teórii sa rozlišuje medzi aktívnym (štrukturálnym) a pasívnym (cyklickým) schodkom ŠR. Zatiaľ čo prvý je vyvolaný vedomými zásahmi vlády do ekonomiky a má umožniť realizáciu určitých zámerov vlády na oživenie, alebo podporu ekonomiky, v druhom prípade ide o dôsledky hospodárskeho cyklu pri nezmenených daňových sadzbách a vládnych výdavkov.
Zabezpečenie dlhodobého strategického cieľa menovej politiky je spojené s vyrovnaným ŠR. Vyrovnaný ŠR sa považuje preto za základný predpoklad menovej stabilizácie, kým schodok ŠR, ak sa vznikajúci štátny dlh monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu, predstavuje rozhodujúci faktor inflačných tendencií.
Pri dlhovej stratégii ex ante treba:
- vymedziť rozsah budúceho vývoja vnútornej a vonkajšej zadĺženosti
- vymedziť prípustné bremeno dlhovej služby
- odhadnúť zdroje splácania štátneho dlhu
- odhadnúť dopad bremena štátneho dlhu na budúce generácie
- odhadnúť možnosť skrytého splácania štátneho dlhu infláciou
Žádné komentáře:
Okomentovat