Menový parameter ako ukazovateľ menového a socioekonomického vývoja

4.5.Menový parameter ako ukazovateľ menového a socioekonomického vývoja

Menovým parametrom možno vyjadriť tak pohyb vnútornej, ako aj vonkajšej kúpnej sily meny. Tento parameter treba nielen sledovať, ale aj plánovite ovplyvňovať, a to všetkými nástrojmi riadenia ekonomiky, najmä však plánovitým zabezpečením trhovej rovnováhy a menovej stability.
Pohyb kúpnej sily meny sledovanej vo forme zmeny menového parametra reprezentuje zároveň menový vývoj, ktorý musíme zohľadniť tak pri posudzovaní celkovej národohospodárskej, teda socio-ekonomickej efektívnosti, ako aj pri posudzovaní ekonomickej opodstatnenosti peňažnej emisie.
Rozdelenie sektora úverová sústava na emisnú sústavu a sústavu obchodných bánk podmieňuje aj rozlíšenie menových kritérií na tie, ktoré bude uplatňovať vo svojej činnosti EB, a tie, ktoré sa vzťahujú na úverovú činnosť obchodných bánk.
EB by mala pri svojej činnosti, teda aj pri riadení a vykonávaní emisie peňazí, uplatňovať predovšetkým základné menové kritérium, ktorým je kritérium menovej rovnováhy a stability.

4.5.1.Analýza vývoja menového parametra na základe peňažných príjmov obyvateľstva a výdavkov na nákup spotrebného tovaru a služieb

Vymeniteľnosť meny nadobúda význam najmä z hľadiska sledovania vymeniteľnosti jednej menovej jednotky (do roku 1989 to bolo Kčs) dôchodku na obyvateľa vypočítaného z nominálnych príjmov obyvateľstva za určité obdobie.
Vymeniteľnosť jednej menovej jednotky dôchodku na obyvateľa podmieňuje možnosť jej realizácie za 1 menovú jednotku tovarov a služieb.
Ak sa neuspokojujú potreby obyvateľstva a nezabezpečuje sa vymeniteľnosť dôchodkov, narastá nerealizovaná kúpna sila obyvateľstva, rastú jeho úspory, ktoré sú vlastne skrytou formou zvyšovania cien, resp. potencionálnym zvýšením cien, pretože len zvýšením cien možno vyrovnávať narušenú hodnotovú mieru, narušenú menovú stabilitu.
Úspory obyvateľstva, hoci sa považujú za “normálny” finančný zdroj, nemajú charakter prostriedku akumulácie, ak sú len vynútenou “úsporou” obeživa a predovšetkým ako obeživo by mali fungovať v ekonomike. Iba v takom prípade, keď sa premenia na prostriedok akumulácie dobrovoľne, môžu sa bez väčšieho nebezpečenstva narušenia rovnováhy použiť aj ako úverový zdroj financovania