Prostredníctvom dlhového pomeru možno vymedziť určitý priestor, v ktorom by sa mal alebo mohol štátny dlh pohybovať. Predstavuje dynamickú veličinu, ktorá vyjadruje aj kritériá menovej únosnosti pohybu štátneho dlhu a tým aj „hranice“ jeho riadenia.
Prepojenie a koordinácia finančno-rozpočtovej politiky a menovej politiky štátneho dlhu si vyžaduje, aby táto syntetizujúca časť ekonomickej politiky štátu mala jasne sledované:
- ciele (menové a rozpočtové) dlhovej politiky pre určité obdobie
- určité pásmo, v ktorom by sa štátny dlh mohol pohybovať, resp. jeho maximálnu výšku v danom období
- základné smery použitia štátneho dlhu
Pri formovaní a realizácie menovej politiky treba posudzovať:
- z krátkodobého hľadiska ekonomickej politiky – taktického
- z dlhodobého zamerania tejto politiky – strategického
Jedným z kľúčovým z cieľov je stabilizácia meny. Zameranie dlhovej politiky z dlhového hľadiska by sa malo sústreďovať na znižovanie dlhového pomeru a to:
- znižovanie dlhového pomeru zvyšovaním HDP bez toho, že by sa menila absolútna výška vlastného štátneho dlhu
- postupným absolútnym znižovaním štátneho dlhu pri konkrétnom vývoji HDP
- relatívnym znižovaním štátneho dlhu zvyšovaním HDP
- ako teoretickú hypotézu možno pripustiť znižovanie dlhov a pomeru aj rýchlejším znižovaním štátneho dlhu ako pokles HDP, čo však v racionálnej dlhovej politike nie je reálne
Žádné komentáře:
Okomentovat