Delenie politických systémov

II.) Delenie politických systémov:
Najčastejšie na
demokratické--jeho jednotlivé prvky sa tu môžu realizovať v plnom rozsahu a v plnom rozsahu prejavovať svoj pol.záujem.Politycká hra má v tomto systéme presné pravidlá.
nedemokratické-jedna z jeho zložiek tu má také významné postravenie,že ostatné môžu len vykonávať záujem tejto vedúcej a rozhodujúcej zložky systému...
•Z hladiska delby moci môžeme vyčleniť niekolko modelov polit.systému.
Klasická parlamentná demokracia-väčší počet polit.strán.členitejšie obsadenie parlamentu. Parlamentná väčšina sa môže často meniť-posilňuje to demekraciu.Hlava štátu tu vystupuje ako reprezentačná osoba
Kabinetná demokracia-malý počet polit.strán.Vláda má silné postavenie a počas volebného obdobia je prakticky neodvolatelná. Ak ide o monarchiu-jeho funkcia-reprezentatívna, zastupuje ho premiér.
Kancelárska demokracia--Nemecká spolková rep.Menej polit. strán, významný podiel má na tom aj 5% prekážka ktorú musia strany na to aby sa dostali do parlamentu prekonať.Za výkonnú moc zodpovedá kancelár.Prezidet reprezentatívny orgán.
Direktoriálna demokracia-už len vo Švajčiarsku. Výkonná moc má presne stanovený počet ministerstiev. Okrem straníckej príslušnosti sa akceptuje aj náboženská, regionálna,atď.-vyžaduje si veľkú toleranciu názorov.
Prezidentský model.Rozdeluje sa ešte na
A.)Francúzsky-prez.je nielen reprezentantom,ale má aj rozhodovacie a výkonné právomoci.
B.)Americký-tiež silná právomoc prezidenta,nemá predsedu vlády a členovia vlády sú jeho spolupracovníci.
•Nevyhnutným predpokladom fungovania demokratického polit.systému je pluralizmus.Predpokladá rôzne zdroje polit.moci. O polit.moc sa tu delí niekoľko inštitúcií, kt.sa môžu navzájom ovplyvňovať.Bráni tomu aby došlo k monopolizácii polit.moci a ku vzniku nekontrolovatelnej mocenskej elity.•
Občan v PS.-"občan"-označuje sa tým skutočnosť,že jednotlivec je štátu zaviazaný oddanoisťou a on zase dostáva od štátu potrebnú ochrnu. "Občan" je spoločenskou existenciou človeka. Právnou formou príslušnosti k štátu je a podriadenosti jednotlivca štátnej moci je štátne občianstvo.