Pod vertikálnou sociálnou diferenciáciou Machonin rozumel sociálnu diferenciáciu, v ktorej sú miesta a funkcie sociálnych zoskupení a inštitúcií, alebo pozície a roly indivíduí odlíšiteľné tak, že ich teda považujeme za spoločensky vyššie, iné za spoločensky nižšie, že ich teda situujeme na nejakej škále hodnôt orientovanej vertikálne.
Vertikálnu dimenziu pozície jednotlivca označoval ako sociálny status, ktorý je vždy spätý so sociálnou rolou a rolu Machonin chápal, ako stabilnú činnosť, funkcionálne zakotvenú v určitom systéme činností, a až sekundárne ako očakávané správanie.
Machonin vybral pre svoj výskum päť statusotvorných sociálnych diferenciácií jednotlivca, ktoré najviac zodpovedajú kritériám objektivity a vertikálnej diferenciácie: diferenciáciu v zložitosti práce, v spôsobe života v mimopracovnej doby, vo vzdelaní a kvalifikácii, v životnej úrovne. Machonin medzi statusotvorené diferenciácie idivídua nezaradil prestíž. Prestíž podľa neho patrí do roviny spoločenského vedomia a je v prvom rade subjektívnou reflexiou vertikálnej diferenciácie.
Machonin sa snažil postihnúť zhodu čiastkových statusov prislúchajúcich jednotlivým systém tak, aby táto zhoda zodpovedala skutočnej funkčnej spätosti systémov v celku spoločnosti. Na tento účel používal pojem syntetický status, ktorý mal reflektovať skutočnosť, že jednotlivec je zaradený do viacerých spoločenských systémov, v ktorých zaujíma rôzne statusy. Preto chcel sociálnu stratifikáciu spoločnosti zachytiť nie ako zoskupenie jednotlivcov s jedným určujúcim statusom, ale s viacerými statusmi.
Pojem syntetický status má Machoninovej koncepcii sociálnej stratifikácie kľúčový význam. O stratifikovanej spoločnosti možno hovoriť iba vtedy, keď v nej možno identifikovať zoskupenie ľudí s podobnými charakteristikami na základných škálach objektívnych vertikálnych sociálnych diferenciácií. Stratifikácia teda predstavuje iba jeden druh vertikálnej sociálnej diferenciácie spoločnosti.
Machonin a jeho spolupracovníci mohli svoje stanoviská k tomuto výskumu a jeho kritike zverejniť až po roku 1989. Vo svojej reflexii hodnotili tento výskum pozitívne, hoci uznávali, že mal mnoho nedostatkov, napríklad nedostatočné spojenie v určitom historickom okamihu získaného statického štruktúrneho rezu spoločnosti s už vtedy pripravovanou sociálnou-historickou reprodukciou genézy jej sociálneho systému. Za hlavnú príčinu týchto nedostatkov autori pokladali mocenské zásahy, ktoré im znemožnili uskutočniť množstvo plánovaných výskumných postupov.
Žádné komentáře:
Okomentovat