Vzrast novej strednej triedy – V mnohých Marxových prácach je predpoveď postupného zanikania tried, ktoré stoja medzi prácou a kapitálom, medzi proletariátom a buržoáziou. Dahrendorf odmietal myšlienku zániku stredných tried, teda tézu o dichotomizácii triednej štruktúry kapitalistickej spoločnosti. Triedy nezanikli, dokonca popri nich vznikla aj nová stredná trieda. Podľa Dahrendorfa táto trieda nie je jednoliata, ale pozostáva z dvoch častí:
Z tých čo sú súčasťou administratívy a tých, ktorí zastávajú pozície mimo byrokracie a druhá časť tejto kategórie je tvorená ľuďmi, ktorí pracujú manuálne.
Vzrast miery sociálnej mobility – Dahrendorf považoval sociálnu mobilitu za jednu z hlavných charakteristík priemyselnej spoločnosti. Tvrdil tiež, že vysoká miera sociálnej mobility spôsobuje redukciu homogenity sociálnych tried, čo odporuje Marxovým predpovediam. Vysoká miera sociálnej mobility pretvára konflikt sociálnych tried na súťaženie, resp. konkurenciu jednotlivcov.
Presadzovanie občianskej a inej rovnosti – Marx vo svojich prácach tvrdil, že bude dochádzať k prehlbovaniu nerovností medzi dvomi základnými triedami kapitalistickej spoločnosti, a to v oblasti ekonomickej, sociálnej a politickej. Dahrendorf poukazoval práve na opačný trend – postupne sa zvyšovala občianska a politická rovnosť a vznikol welfare state, čím sa zvýšila i mier sociálnej a ekonomickej spravodlivosti. Vytvorila sa stratifikačná hierarchia, v ktorej početne prevažujú stredné triedy, všeobecný vzrast životnej úrovne vytlačil biedu na okraj spoločnosti, zmizli extrémne nerovnosti v každej oblasti života spoločnosti atď.
Inštitucionalizácia triedneho konfliktu – Marx predpokladal, že triedny boj povedie ku konečnej celosvetovej revolúcii, Dahrendorf tvrdil, že priemyselná spoločnosť vytvorí inštitúcie, ktoré dokážu zvládať konflikty vznikajúce z protikladu kapitálu a práce.
Dahrendorf tvrdil, ž niektoré prvky z Marxových prác treba rešpektovať ako napríklad ten fakt, že každá triedna spoločnosť produkuje konflikt.
Ďalej tvrdil, že trieda nemôže byť definovaná v pojmoch súkromného vlastníctva, ale v súvislosti mocenských vzťahov, buď sú to triedy, ktoré sa podieľajú na výkone moci, alebo sú to triedy, ktoré sú z tohto procesu vyčlenené
Tieto Dahrendorfove závery boli široko kritizované a oponenti teoreticky i na základe empirických údajov dokazovali, že nie sú správne, že nezodpovedajú situácii existujúcej v kapitalistickej spoločnosti v druhej polovici 20.storočia.
Žádné komentáře:
Okomentovat