Zdroje štrukturálnej mobility: rozvoj priemyslu, dramatický nárast vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne populácie, veľký prísun imigrantov atď.
Čistá mobilita, nazývaná aj ako individuálna mobilita, výmenná mobilita, je mobilitou jednotlivcov, nie celých skupín alebo kategórií ľudí. Determinantmi čistej mobility sú: rodinné zázemie jednotlivca, jeho sociálna trieda, pohlavie, vek, rasa, vzdelanie, kvalifikácia, miesto bydliska, fyzický vzhľad a kondícia, osobné vlastnosti atď.
Výskumy odhalili, že vo vyspelých priemyselných spoločnostiach zohráva úlohu hlavného kanála mobility vzdelanie a kvalifikácia.
Najvýznamnejším a v istom zmysle aj prelomovým výskumom sociálnej mobility z päťdesiatych rokov je medzinárodný porovnávací výskum uskutočnený Lipsetom a Bendixom, ktorý je založený na sekundárnej analýze údajov empirických výskumov mobility. Najdôležitejšie závery tohto výskumu sa teda týkali vzťahu medzi industrializáciou a sociálnou mobilitou a všímali si podobnosti sociálnej mobility vo vyspelých priemyselných spoločnostiach a dospeli k záveru, že celkový vzor sociálnej mobility sa zdá byť v rôznych západných priemyselných spoločnostiach rovnaký. A obidvaja autori výskumu tvrdia, že industrializácia priniesla v dôsledku deľby práce – podstatné zvýšenie sociálnej mobility, ale po dosiahnutí určitého prahu mobility už ďalej nerastie, hoci zostáva naďalej vysoká.
Lipset a Bendix si uvedomili, že ich výskum mal vážne obmedzenia. Nemali k dispozícii dostatočne veľké vzorky populácie, boli nútení vymedziť mobilitu iba ako pohyb medzi dvoma všeobecnými kategóriami profesií, a to medzi bielymi goliermi a modrými goliermi a vzostupnú mobilitu vymedzili len v prípade, ak bol presun z modrých golierov do bielych golierov. A ďalším obmedzením bol fakt, že sa sústredili pri mobilite len na mužskú líniu.
V posledných desaťročiach medzi najznámejšie a najrešpektovanejšie výskumy sociálnej mobility patria výskumy uskutočňované skupinou britských oxfordských výskumníkov, ktorú viedol John Goldthorpe. Ako teoretické východisko využíval Goldthorpe skôr triedny ako statusový model sociálnej stratifikácie. Používal termíny vzostupná a zostupná mobilita na označovanie pohybu jednotlivcov medzi sociálnymi triedami.
Sociálna fluidita označuje mieru otvorenosti spoločnosti v zmysle, ako rovnaké sú šance jednotlivcov rôzneho triedneho pôvodu dosiahnuť rôzne triedne pozície. Goldthorpe spolu so svojou výskumnou skupinou uskutočnil tiež niekoľko medzinárodných komparatívnych výskumov sociálnej mobility.
Žádné komentáře:
Okomentovat