Parlamentná a prezidentská forma vlády

III.) Parlamentná a prezidentská forma vlády:
-rozdiel medzi nimi sa najčasrňtejšie spája s princípom rozdelenia moci medzi najvyššie orgány.Stretávame sa s rosdielnymi názormi napr.-rozdelenie moci je charakteristické pre prezidentskú formu vlády a zlúčenie je typucké pre parlamentnú f.vlády,alebo s opačnými názormi.
Koniec 19.stor.-názor,že parlamentný systém si vyžaduje princíp rozdelenia moci.-za veľmi dôležité sa tu totiž považovalo to,že parlament nemá právo odvolať hlavu výkonnej moci,čo sa pokladalo za dostatočnú záruku pre zabezpečenie nezávislostí jednotlivých mocí.Vyžaduje si existenciu hlavy výkonnej moci."Klasická predstava"-obsahuje tri prvky:A.)dualizmus výkonnej moci-rozdelenie na hlavu štátu a ministerský kabinetB.)politická zodpovednosť kabinetu pred parlamentomC.)právomoc hlavy štátu rozdeliť jednu al.obidve komry(ak je parlament 2komorový)
(Stručné zhrnutie:najvyššia štátna moc patrí parlamentu-suverenita parl.Vláda zložená z poslancov zodpovedá parlamentu.So svojím programom predstupuje pred parlament a žiada o vyslovenie dôvery.Hlava štátu v tomto spore má úlohu arbitra.)
Prezidentská forma vlády-vymedzujú sa nasledujúce črty-A.)neexistuje dualizmus výkonnej moci-prezident je hl.štátu i vládyB.)prezident je volený bezprostrene ľudom.Prezident a parlament sú na sebe nezávistlý-parlament nemôže rozpustiť vládu tým že jej vysloví nedôveru,prezident nemôže rozpustiť parlament.(Stručné zhrnutie:Vychádza z poňatia deľby moci Locka,kt.prevzali i tvorcovia USA ústavy.Spočíva na zásadách,kt.= z delby moci oddelenosti jednotlivých zložiek moci.Oddelenosť jedn.zložiek moci spočíva v tom,že jedna od druhej majú byť úplne nezávistlé.Neexistuje tu pojem najvyššieho št.orgánu.