KRESŤANSTVO

KRESŤANSTVO. Pôvodné kresťanské učenie,kt. nachádzame v evanjeliách,bolo učením eschatologickým, preto ani vzťah k štátu nebol až taký dôl., pretože vš.svetské je len dočasné,pominuteľné. Sv.Augustín zaob.sa už otázkami politiky a štátu. Boží štát je jediným pravým,dokonalým a večným štátom.Jeho pozemským predstaviteľom je cirkev.Politika u Aug.vystupuje ako ústupok prirodzenosti hriešnych ľudí,kt.milujú dočasné pozemské veci. T.Akvinský vo svojich náhľadoch na problémy politiky už nepovaž.štát len za nutné zlo,za následok prvotného hriechu.Berie ho ako prostriedok,bez kt.by si človek nemohol zaistiť svoje životné potreby. Uvádzal predovš.monarchistické formy štátu.Je to práve monarcha,kt.sa má starať o svoj ľud,má vytvárať záruku jednoty štátu,mieru pokoja a zabezpečovať všeob.baho ľudu.

REFORMÁCIA. Obdobie ref.spôs. úpadok pápežskej autority. Znam.tiež zač.rozmáhajúceho sa antiklerikalizmu.Rástol odpor voči pápežskému zasahovaniu do polit.K význ. predstav.ref.patril John Wickliff.Ostro odsúdil cirkevnú hierarchiu a najmä jej bohatstvo,kt. odporuje zásadám písma svätého. J.Hus urč.spôsobom nadviazal na uč.Wickliffa.Odsúdil hriešnosť tohoto sveta a nápravu hľadal v morálnom zdokonalení ľudstva.Aby k tomu mohlo dôjsť,žiadal,aby sa kaž.človek morálne zdokonalil a šíril kresťanskú lásku.
Najvýznamnejším prest.reformácie v Nemecku bol M.Luther,kt.zdôrazň.zásadný rozdiel medzi božím a svetským štátom. Medzi význ. predst.reformácie patrili aj T.Munzer, vodca nemeckej sedliackej vojny a švajčiarsky reformátor J.Kalvín.

RENESANCIA mala vplyv.a na celý ďal.vývoj spoločnosti .Priniesla vešmi mnoho nových vyšlienok.Bol to najmä následok objavenia sa a šírenia myšlienok antickej gr.filozofie. Najvýzn. predst.polit.myslenia renes. bol tal. filozof N.Machiavelli. Je označ.za zakladateľa modernej polit.vedy. Vo svojom spise Vladár sa snaž.objasniť princípy polit.a pochopiť hybné sily polit.života. Vytvoril praktickú náuku o politike,oslobodil teoret.skúmanie politiky od morálky a vyzdvihol postulát samostatného chápania polit.V jeho učení je hl.úl.štátu vedeného obratným panovníkom upevnenie a posilňovanie št.moci,realizácia zásady,že tomu,čo je dobré a výhodné pre štát,je treba podriadiť vš.ostatné.Morálka sa tak ocitla v podriadensoti politike.Začal tiež ako jeden z prvých skúmať polit.ako určitý súhrn pravidiel manipulácie s ľuďmi.Predst.svetského renesanč.uvažovania o polit.bol angl.štátnik a politik T.More,autor slávneho diela Utópia.Kritizoval hospod.a polit. poraidok vtedajšieho Angl.a pokúsil sa načrtnúť zriadenie zal.na spoloč. vlastníctve.