Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Teória sociálnej mobility

Teória sociálnej mobility
Sociálna mobilita označuje pohyb jednotlivcov, ale i sociálnych skupín a sociálnych kategórií v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej pozície do druhej. Tvorcom pojmu a zakladateľom skúmania sociálnej mobility je rusko-americký sociológ Pitirim. A. Sorokin. Otázkami sociálnej mobility a jej dôsledkami sa samozrejme zaoberali aj iní autori, ako napríklad Marx, Weber a iní.

Sorokin sociálnu stratifikáciu a sociálnu mobilitu chápal a skúmal v troch dimenziách – ekonomickej, politickej a profesijnej.

Sorokin rozlišoval horizontálnu a vertikálnu mobilitu. Horizontálnu mobilitu chápal ako priestorový a profesijný presun osôb, pri ktorej sa nemení výška, resp. úroveň sociálneho statusu migrujúcich osôb. A pod vertikálnou mobilitou si predstavoval vzostup či zostup v rámci stratifikačného priestoru danej spoločnosti, čiže pohyb z jednej sociálnej vrstvy do druhej.

Sorokin na základe štúdie empirických údajov dospel k záveru, že v tejto oblasti (sociálna stratifikácia a sociálna mobilita) existuje cyklický vývojový pohyb.

Výskumy sociálnej stratifikácie a mobility sa začali v širšom rozsahu uskutočňovať a rozvíjať až dvadsať rokov po prvom vydaní Sorokinovej knihy a sociológovia objavovali, vytvárali a skúmali to, čo Sorokin už dávno pred nimi uskutočnil.

Teoretickým rámcom týchto výskumov sociálnej mobility sa stalo hlavne funkcionalistické chápanie spoločnosti, sociálnych nerovností a sociálnej stratifikácie. Výskumami sociálnej mobility sa ich autori snažili dokázať, že triedny systém stratifikácie je otvorený systém.

Pri skúmaní intergeneračnej a intrageneračnej mobility sa rozlišovala krátka a dlhá mobilita.
Príkladom krátkej intergeneračnej vzostupnej profesiovej mobility je, keď sa napríklad syn robotníka stane predákom skupiny robotníkov a príkladom dlhej je, keď sa napríklad syn šoféra autobusu stane topmanažérom veľkej firmy.

Lipset a Zetterberg rozlíšili dva procesy sociálnej mobility:
- štrukturálna mobilita (dostatok voľných statusov)
- individuálna mobilita

Žádné komentáře:

Okomentovat