Weberova teória spoločenských tried

Weberova teória spoločenských tried
Dôležitá je Weberova kritika Marxa a jeho koncepcia tried a stavov, ktorá priniesla nové – u Marxa neexistujúce alebo nedostatočne rozpracované – pohľady na problematiku spoločenských tried a sociálnej stratifikácie. Weberov zakladateľský prínos k poznaniu a ďalšiemu skúmaniu tried a sociálnej stratifikácie prikladajú mnohí sociológovia veľký význam, pretože Weberova koncepcia ovplyvnila súčasné chápanie a skúmanie problematiky tried a sociálnej stratifikácie.
Weber bol ovplyvnený Marxovým pohľadom na spoločenské triedy a súhlasil s niektorými Marxovými názormi týkajúcimi sa tejto problematiky. Vcelku sa mu však Marxove chápanie tried, sociálnej štruktúry, triednych vzťahov, vývoja sociálnych tried i ďalšie časti jeho teórie sa Weberovi nezdali správne a rozhodol sa ju revidovať, prepracovať a doplniť.
Podľa Webera nielen ekonomická štruktúra spoločnosti determinuje správanie a konanie ľudí, ale je aj sama dôsledkom tohto správania, ako aj iných faktorov. Weber bol rovnako ako Marx kritický ku kapitalizmu, na rozdiel od neho však neveril v socializmus, v proletársku revolúciu ap.
Webera neuspokojovalo Marxove chápanie tried a preto obohatil ekonomické chápanie tried o ďalšie dve dimenzie, ktoré nazýval stav a strana ( v súčasnosti sa používa status a moc ) Dimenzia stavu, resp. statusu sa týkala sociálnej úcty, resp. prestíže, dimenzia strany – právnej, politickej alebo sociálnej moci.
Zatiaľ čo Marxovo chápanie spoločenských tried bolo objektívne, Weber ho považoval za nutné doplniť aj o subjektívne chápanie, o subjektívny aspekt tried a hľadal možnosť syntézy dvoch pohľadov na triedu.
Na základe tejto problematiky Weber rozlišoval tri kategórie , tri pojmy – trieda, stav, strana, ktoré v ich vzájomnej syntéze, v ich vzájomných vzťahoch umožňujú vyjadriť javy a procesy sociálnej stratifikácie, sociálnej nerovnosti, sociálnu štruktúru spoločnosti.
U Webera trieda vypovedá len o pozícii, postavení v ekonomickom usporiadaní spoločnosti. Toto postavenie chápal len ako trhové postavenie. Triedy a triedna príslušnosť sú teda podľa Weberovho chápanie determinované trhom a postavením jednotlivca na trhu tovarov a práce.
Weber zdôrazňoval, že na základe vlastníctva majetku vzniká ekonomické panstvo (moc). Tí, ktorí nemajú majetok, sú bezmocní – takí boli otroci, dlžníci, nevoľníci, proletári, skrátka poriadené, ovládané triedy. U Webera sú to negatívne privilegované vlastnícke triedy.