Stavovské systémy
Stavy boli hierarchický usporiadané skupiny, tvoriace časti feudálnych spoločností, ktorých členovia mali práva a povinnosti, ktoré boli stanovené zákonom. V stavovskom systéme stratifikácie sa sociálna pozícia a s ňou spojené práva a povinnosti získavali narodením, hoci v ňom existovali určité možnosti jednotlivcov túto narodením nadobudnutú pozíciu zmeniť. Hlavným modelom stavovského stratifikačného systému sú stredoveké feudálne spoločnosti Európy. Pôvod feudálneho stavovského systému je ťažké vystopovať, ale podľa historikov vznikol na základe zrútenia ústrednej kráľovskej moci v mnohých európskych štátoch počas 10.storočia.
Väčšinu obyvateľstva v stavovských systémoch stratifikácie tvorili poddaní, resp. nevoľníci – roľníci, ktorí pracovali na zemepánovej pôde. Právne boli pripútaní k pôde, k panstvu. Opustiť panstvo mohli len so súhlasom svojho pána a boli mu povinní poskytovať rôzne služby a dávky, ako boli napríklad vojenská služba v prípade ohrozenia panstva ap. Zemepán zas bol povinný poskytovať svojim poddaným ochranu, zaručiť im určitú mieru spravodlivosti a poskytnúť im toľko pôdy zo svojho panstva, aby sa na nej dokázali uživiť.
V európskom feudalizme existovali tri základné spoločenské skupiny, resp. vrstvy – stavy: prvý stav tvorilo duchovenstvo, druhým stavom bola šľachta a tretím, najnižším stavom boli slobodní alebo poddaní obyvatelia miest a dedín. Stavovský systém stratifikácie umožňoval určitú obmedzenú mieru sociálnej mobility, nebol teda celkom uzavretým systémom.
Stavovský feudalizmus začal upadať už od 16.storočia, ale v pozmenenej forme feudalizmus i stavovské členenie spoločnosti v Európe pretrvalo až do 18. a 19.storočia, keď ich zvrhli buržoázne revolúcie.
Žádné komentáře:
Okomentovat