Triedny boj je podmienený predovšetkým protikladnosťou záujmov tried, ktorá je tvorená vykorisťovateľským vzťahom, vlastným dichotomickému vzťahu tried – triedy sú teda v tomto modeli skupiny nachádzajúce sa v konflikte.
Abstraktný model spoločenských tried rozpracoval Marx najmä v prvej časti diela Kapitál, kde analyzoval kapitalizmus v jeho čistej podobe. Analyzoval v ňom problém vytvárania nadhodnoty a problém vykorisťovania v kapitalizme, ktoré je odlišné od vykorisťovania vo feudalizme. V kapitalizme človek predáva prácu, resp. stáva sa pracovnou silou, ktorá sa na trhu stáva tovarom. Pracovná sila má teda svoju hodnotu a Marx tvrdil, že kapitalisti platia menej za vykonanú prácu a to len toľko, koľko je nutné na reprodukciu pracovnej sily.
Kapitalizmus sa teda podľa Marxa mení na základe vlastných, vnútorných vývojových síl, vlastných zdrojov a rozporov.
Podľa Marxa triedne vedomie má význam len vtedy, keď nadobudne organizovanú, najmä politickú podobu – podobu robotníckych odborov a robotníckych politických strán.
V súvislosti s faktom, že Marx nikde nepredložil definíciu tried, často sa uvádza, že jeho chápanie tried si možno najlepšie ozrejmiť z Leninovej definície tried, ktorá nadväzuje na Marxovo chápanie a dopracúva ho. V.I.Lenin definoval trieda takto:
„Triedami nazývame veľké skupiny ľudí, ktoré sa líšia svojím miestom v historicky určitej sústave spoločenskej výroby, svojim vzťahom k výrobným prostriedkom, svojou úlohou v spoločenskej organizácii práce, a teda spôsobmi získavania a veľkosťou tej časti spoločenského bohatstva, ktorou disponujú. Triedy sú také skupiny ľudí, z ktorých si jedna môže prisvojovať prácu druhej, lebo zaujíma rozdielne miesto v určitej sústave spoločenského hospodárstva“.
Žádné komentáře:
Okomentovat