Teória antiburžoáznej triednej kolektivity

Teória antiburžoáznej triednej kolektivity
Roškova teória – teóriu antiburžoáznej triednej kolektivity možno označiť za pokus o vypracovanie samostatnej teórie zbližovania. Pri jej tvorbe sa síce autorov odvolával na výskum zbližovania, táto teória však nebola pokračovaním jeho teórie domáceho a spoločenského pracovného okruhu a nebola ani teoretickým zovšeobecnením empirických údajov získaných týmto výskumom. Bola teoretickým rozpracovaním a rozvinutím oficiálne prijatej teoretickej koncepcie zbližovania

Teória antiburžoáznej triednej kolektivity (ATK) Roško formuloval takto: „každý konkrétny sociologický výskum by mala završovať citlivá sebareflexia kladúca si za cieľ odpovedať na otázku, čo sa so vstupnou teoretickou predstavou v priebehu danej akcie udialo, menovite v čom sa prejavila ako deficitná, resp. akým spôsobom sa v závere obohatila“. Ako východisko vo svojej práci použil otázku „Čo je vnútri socializmu a čo ostáva mimo tohto rámca?“ Podľa Roška mimo rámca socializmu ostáva iba buržoázia, ktorá personifikuje súkromné vlastníctvo predmetných výrobných podmienok. Roško zbližovanie vo vzťahu s buržoáziou zredukoval na formu triedneho boja.
Engelsov výraz „skrytý“ socializmus je podľa Roška staršieho dáta a tiež patrí k socializmu – bez ohľadu na to, či no naše hlavy reflektujú, alebo nie. Takto posunul počiatky socializmu do obdobia prechodu spoločnosti od feudalizmu ku kapitalizmu.