Skúmanie sociálnej mobility

Skúmanie sociálnej mobility
Prvý výskum sociálnej mobility obyvateľov Slovenska sa uskutočnil v roku 1967. Prebiehal paralelne s výskumom sociálnej stratifikácie.
Spätosť mobility a stratifikácie vyplýval okrem iného aj zo skutočnosti, že vertikálna mobilita predpokladá existenciu vertikálnej diferencovanosti spoločnosti.
Pod sociálnou mobilitou sa v tomto výskume rozumeli prevažne hromadné, štatisticky vyjadriteľné presuny jednotlivcov z jedného miesta v sociálnej štruktúre na druhé, spojené so zmenou ich rolí. Výskum sociálnej mobility tak spájal spoločenskú mikroštruktúru a makroštruktúru.
Skúmaniu mobilitných procesov z hľadiska formovania spoločenských tried sa na Slovensku venoval najmä Róbert Roško. Pohyb v rámci mobilitného poľa vymedzeného triednou štruktúrou sledoval Roško z hľadiska intergeneračnej, ako aj intrageneračnej mobility.
Peter Vrchovina bol druhým slovenským autorom zaoberajúcim sa výskum sociálnej mobility obyvateľov Slovenska. Predmetom jeho záujmu bola intrageneračná mobilita z hľadiska zložitosti práce. Vrchovina dospel k záveru, že dĺžka mobilitných dráh slovenských respondentov nie je veľká. Väčšina mobilitných presunov sa uskutočnila v rozmedzí jedného až dvoch stupňov.
Problému súvisiacemu so zmenami profesionálno-ekonomickej štruktúry sa venoval Bohumil Jungman. Jungman porovnával priepustnosť sociálnej štruktúry československej spoločnosti s inými spoločnosťami na základe údajov o podiele štruktúry a čistej mobility. Sledoval presuny medzi kategóriami manuálne a nemanuálne pracujúcimi.
Jedným z pokusov o začlenenie sociálnej mobility do teoretického kontextu marxisticko-leninskej sociológie bola štúdia trojice autorov Charváta, Linharta a Večerníka. Predmetom ich kritického záujmu boli možnosti aplikácie mobilitného prístupu v skúmaní socialistickej spoločnosti a jeho miesto vo vývoji sociálnej štruktúry.
V roku 1992 výskum sociálnej mobility uskutočnila Zuzana Kusá, ktorá so svojom výskume vychádzala z metodologickej koncepcie, ktorej autorom je Daniel Bertaux – vychádzal zo životopisných rozprávaní o rodinných históriách. Rozprávania pokryli obdobie sedemdesiatych rokov a informovali o osudoch príslušníkov rodín až po osudy ich starých otcov a ich príbuzných. Výskum potvrdil hypotézu, že štandardný výskum stratifikácie a mobility nedoceňuje funkciu rodinných a lokálnych sietí pre akumulovanie kultúrneho a sociálneho kapitálu využiteľného pre vzostupnú sociálnu mobilitu.