V zárobkových triedach nadobúda osobitný význam kvalifikácia a vzdelanie, pričom je dôležitá aj monopolizácia určitých zručností, schopností a vedomostí. Zárobkové triedy Weber tiež delil na pozitívne a negatívne privilegované – do pozitívne privilegovanej patria napríklad robotníci s monopolnými kvalitami a do negatívne privilegovanej patria robotníci, roľníci a príslušníci stredných tried. Stredné triedy vo Weberovej analýze stoja kdesi medzi vlastníckymi a zárobkovými triedami, môžu a nemusia mať majetok, môžu a nemusia mať monopol istých kvalít alebo služieb.
Weber pričlenil k vlastníckym a zárobkovým triedam aj tzv. sociálne triedy, ktoré definoval ako súhrn takých triednych postavení, medzi ktorými je ľahko možná a pre ktoré je typická a medzigeneračná výmena a konkretizoval ich ako manuálnu robotnícku triedu, maloburžoáziu, inteligenciu, odborníkov bez vlastníctva.
Triedy Weber nepovažoval za spoločenstvá a aj v tom sa odlišoval od Marxa. Weber zdôrazňoval rozdiel medzi triedou a stavom a spočíva v tom, že trieda označuje objektívny a stav subjektívny aspekt sociálnej diferenciácie, ďalej v tom, že trieda vyjadruje vzťahy obsiahnuté v oblasti výroby a výmeny a stav vyjadruje vzťahy obsiahnuté v oblasti života. Taktiež doplnil, resp. rozšíril ekonomické chápanie sociálnej diferenciácie, vyjadrované pojmom trieda, o sociálnu dimenziu – pridal k nemu sociálne podmienenú diferenciáciu.
Podľa Weberovho chápanie teda jednotlivci zastávajú pozície v statusovej hierarchii, v statusovom usporiadaní podľa sociálnej prestíže, ktorú majú. O prestíži, a teda aj o statusovom usporiadaní možno hovoriť len v sociálnej skupine, v spoločenstve či spoločnosti, v ktorých existuje spoločne uznávaný systém hodnôt. Weber si uvedomoval, že trieda a stavovské postavenie úzko súvisia, že statusové usporiadanie môže byť ovplyvnené trhom, trhovými vzťahmi tried, triednymi rozdielmi, vlastníctvom atď. – najbohatší majú aj najvyšší status, najvyššiu prestíž v spoločenstve. Možný je však aj opak, ide o nesúlad medzi bohatstvom, mocou a prestížou – dnes v sociológii sa to označuje termínom inkonzistencia
Weber pokladal sociálnu moc za kľúčový prvok vytvárania politického, ekonomického a sociálneho poriadku, usporiadania spoločnosti. Sociálna moc vytvára oddelené „strany“, resp. oddelené politické skupiny. Strany Weber chápal ako reálne sociálne skupiny
Žádné komentáře:
Okomentovat