Marx popri dvoch hlavných triedach, a to trieda, ktorá vlastní výrobné prostriedky a trieda, ktorá ich nevlastní, rozlišoval v triednych spoločnostiach aj vedľajšie triedy, napríklad v kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácii, podľa neho existovali aj maloburžoázia, roľníci, pozemkoví vlastníci, lumpenproletariát a ďalšie vedľajšie triedy. Tieto triedy Marx chápal ako pozostatky, alebo ako inak prechodné triedy, čiže triedy prechodného charakteru. Buržoáznu triedu Marx považoval za hrobára kapitalizmu ako systému a že revolučným spôsobom trieda proletariátu zvrhne túto triedu a vytvorí novú, beztriednu spoločnosť. Marx videl vo zvrhnutí buržoázie poslanie proletárnej triedy, ale i v odstránení kapitalistickej a triednej spoločnosti.
Marx rozlišoval triedu pre seba a triedu o seba. Trieda pre seba, môže byť aktívnym činiteľom triedneho boja a triedou, ktorá v socialistickej revolúcii zvrhne buržoáziu, odstráni kapitalizmus a vytvorí beztriednu spoločnosť.
Marxov spôsob uvažovania, vedeckej analýzy i jeho závery boli teoreticky i metodologicky spochybňované a kritizované hneď po zverejnení jeho práce a množstvo jeho myšlienok, názorov, záverov a najmä predpovedí vývoja spoločnosti spochybnili samotný spoločenský vývoj v 19. a 20.storočí, čo zrejme najviac spochybnilo i vedeckú metódu, na základe ktorej k nim dospel.
Je len na škodu, že Marx nevenoval sociálnym triedam osobitnú časť svojho diela, v ktorej by prezentoval systematický a exaktný výklad svojho diela.
Marx sa naozaj vo svojich knihách často vyjadroval veľmi voľne, nepresne až nevedecky, často i esejisticky. Napríklad o intelektuáloch hovoril ako i „ideologickej triede“, o lumpenproletariáte zas hovoril, že je to „nebezpečná trieda“, bankárov nazýval „triedou parazitov“ atď.
V jeho práci je teda terminologický zmätok, nejednoznačnosť a ťažkosti pri interpretácii jeho chápania triedy. Triedu vnímal ako vzťah skupín ľudí k výrobným prostriedkom. Triedu však podľa Marxa nemožno stotožniť so zdrojmi jej príjmu v deľbe práce, nemožno ju ním vymedziť, definovať. Podľa Marxa vlastnenie a ovládanie výrobných prostriedkov teda umožňuje politické ovládanie spoločnosti. Dichotomické rozdelenie tried je preto rak rozdelením bohatstva, ako aj rozdelením moci. Triedy teda vyjadrujú nielen vzťah medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými, ale ja vzťah medzi utláčateľmi a utláčanými.
Trieda podľa Marxa vyjadrujú základnú identitu spoločnosti – keď sa napríklad trieda dostane z podriadenej do dominantnej pozície, vyústi to do celkovej reorganizácie sociálnej štruktúry spoločnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat