4.Konflikt v medz. vzťahoch- Rozpory medzi jednotl. štátmi tvoria obj. základ vývoja medz. vzťahov. Sú základom medz. konfliktov, kt. sú určitou vyostrenou formou rozporného vzťahu medzi dvoma al. viacerými subjektami systému medz. vzťahov. Ďaľším stupňom takéhoto stretu záujmov je medz. kríza. Konflikty môžu mať podobu ek., polit., náboženských, ideologických, nacionálnych al. iných rozporov. Medz. konflikty a krízy môžu mať lokálny, regionálny al. globálny rozsah. Sú konflikty, kt. možno riešiť pokojnými prostriedkami a ich riešenie je v silách ľudí, a sú konflikty, kt. už nemožno riešiť inak, ako násilím- vojnou. Následky konfliktov- záporné dôsledky, napr. ničivé následky vojen, materiálne, fyzické a morálne škody; kladné dôsledky- najmä v oblasti technického pokroku, niektoré kladné výrobné a spoločenské vzťahy.
5.Inštitucionalizácia medz. vzťahov- Prejavuje sa v úlohe štátov ako činiteľov medz. vzťahov, v ktorých diferencované záujmy jednotl. sociálnych skupín sú zastupované v mene jedného spoločného záujmu nazývaného št. záujem, v úlohe medz. št. organizácií, v úlohe medz. neštátnych organizácií. Za medz. organizácie považujeme tie medz. inštitúcie, kt. vznikli na základe medz. zmluvy, uzatvorenej medzi najmenej troma štátmi, majú medz. právnu subjektivitu, majú trvalý charakter, disponujú vlastnými orgánmi a usilujú o dosiahnutie cieľov, kt. majú vytýčené v zakladajúcej listine členskými štátmi. Nevládne medz. organizácie, kt. svojím počtom vysoko prevyšujú množstvo organizácií založené štátmi, nevystupujú priamo v medzišt. vzťahoch a nemajú ani medzinárodneprávnu subjektivitu. Zvláštnu skupinu tvoria medz. organizácie, kt. majú zmiešaný charakter, vládny i nevládny, napr. Medz. červený kríž. Medz. organizácie sú buď otvorené alebo uzatvorené - podľa toho, či je umožnené ďaľším štátom, aby k nim pristúpili.
Žádné komentáře:
Okomentovat