Charakter sociologického poznania

3. Charakter sociologického poznania

3.1. Špecifickosť sociálnovedného poznania
S-gia disponuje špecifickým prístupom ku skutočnosti tak na teoretickej, ako aj na empirickej úrovni. K špecifickosti patrí aj štruktúra výskumu, ktorý sa pohybuje vo vzájomných väzbách medzi všeobecnou s-gickou teóriou, teóriami stredného dosahu a empirickými faktami. Špecifikum s-gického prístupu je treba hľadať v optike, ktorú s-gia používa. Každý spoločenský jav, proces, či vzťah sa môže stať predmetom jej záujmu.

3.2. Štruktúra sociologického myslenia a skúmania
Má 3 aspekty:
1. sociologické myslenie má istú logiku (postupy)
2. tejto logike zodpovedá priebeh sociologického výskumu
3. táto logika sa odráža v štruktúre samotnej sociológie
Má 3 roviny:
1. Všeobecná sociologická teória – musí obsahovať všeobecnú sociológiu ako učenie o spoločnosti. Na úrovni sociologického myslenia to znamená, že sociológ musí mať istú predstavu o spoločnsoti, o tom, čo je sociálny jav, odlíšiť ho od psychologického javu atď. Je to filozoficko-metodologická úroveň.
2. Špeciálna sociologická teória – špeciálne sociologické disciplíny – teórie, ktoré vysvetľujú nejaké stránky spoločenského života. Musia vychádzať zo všeobecnej sociologickej teórie. Napr. teória rodiny sa môže opierať napr. o výklad vývoja inštitúćií atď. Je to sociologicko-teoretická úroveň.
3. Konkrétny empirický výskum – práca v teréne (overovanie). Je to empirická úroveň.