SOCIOLÓGIA MORÁLKY

SOCIOLÓGIA MORÁLKY 2 Roč.

1.1. Sociológia morálky v štruktúre sociológie
Štruktúra sociológie zodpovedá štruktúre sociologického myslenia, ale sociologické myslenie je dynamické, môže prebiehať všetkými úrovňami (smermi
1. Všeobecná s-gická teória – musí obsahovať všeobecnú s-giu ako učenie o spoločnosti. Na úrovni s-gického myslenia tzn., že s-lóg musí mať jasnú predstavu spoločnosti, o tom , čo je soc. fakt, odlíšiť ho od psy. faktu atď. Filozoficko-metodologická úroveň
2. Špeciálna s-gická disciplína – disciplíny stredného dosahu – teórie, ktoré vysvetľujú nejaké stránky spoločenského života. Musia vychádzať zo všeobecnej sociológie. Napr. s-gia rodiny sa môže opierať napr. o výklad vývoja inštitúcií. Sociologicko-teoretická úroveň
3. Konkrétny empirický výskum – práca v teréne. Empirická úroveň.
Sociológia morálky je špeciálna sociologická disciplína.

1.2. Predmet sociológie morálky
Sociológia morálky (SM) je empirická veda a jej výskumnou jednotkou je MORÁLNY FAKT. Predmetom SM je spoločenská determinácia morálky, konkrétne prejavy morálky v spoločnosti a to na individuálnej, skupinovej aj celospoločenskej úrovni, vzťah morálky (morálneho vedomia, konania a inštitúcií) k iným formám duchovného života spoločnosti (právo, politika, náboženstvo, umenie, atď). Je to všeobecné vymedzenie, lebo hovorí, že morálka je sociálny jav a na druhej strane súvisí so stavom rozpracovanosti v s-gii. Výskumy morálky sú rozšírené, ale SM, ktorá by sa zaoberala len morálkou a ničím iným prakticky neexistuje.
Morálka je sociálno-historický jav, má jasné sociálne zdroje, jasné hodnotovo-normatívne funkcie v spoločnosti. Je nespochybniteľným predmetom s-gického záujmu. Východiskom SM nemá byť etická teória, ale koncepcia morálky ako sociálneho javu (Durkheim „Sociológia a filozofia“), lebo sociológ nemá formulovať etické normy a princípy a hodnotiť morálne javy, ale má zbierať morálne fakty, opisovať ich a interpretovať. (Úlohou SM je empirický výskum morálky, hodnotenie je úlohou filozofie morálky)