Rozlišujú sa 4 hlavné opatrenia k zníženiu rušivého vplyvu pozorovateľa:
1. Pri zjavnom neskrývanom pozorovaní sa môžu dosiahnuť zmiernenie rušivých účinkov pozorovateľa a) pozorovateľ má vystupovať ako priateľská osoba, ktorá sa zaujíma o všetko, čo pozorovaná osoba robí, b) pri opakovanom pozorovaní sa pozorované osoby môžu adaptovať na prítomnosť pozorovateľa.
2. Pozorovanie prebieha ako čiastočne skryté, keď sa pozorovanej osobe uvedie fingovaný cieľ a skryje vlastný účel pozorovania
3. Pozorovanie sa stane úplne skryté, keď je pozorovateľ skrytý pomocou rôznych umelých prostr.
4. Inou formou skrytého pozorovania je tzv. zúčastnené pozorovanie – pozorovateľ plní aj rolu člena pozorovanej skupiny. Toto pozorovanie je prevádzané väčšinou ako neštruktúrované, lebo často predstavuje prvý pokus o získanie informácie o ťažko prístupných javoch.
Pozorovateľ môže zámerne alebo nechtiac zasahovať do pozorovaného správania a jeho situačného kontextu, a tým môže toto správanie viac alebo menej ovplyvňovať. To platí v prípade zjavného, neskrývaného pozorovania ale aj v prípade skrytého zúčastneného pozorovania.
Spoľahlivosť pozorovania
Všetky techniky zbierania dát vyžadujú, aby získaný materiál bol nielen relevantný pre riešenie daného problému, ale aby tiež bol v čo najmenšej miere zaťažený chybnými údajmy. Rozlišujú sa dva aspekty správnosti dát: ich spoľahlivosť (reliabilita) a ich validita
Reliabilita=spoľahlivosť – môže vyjadrovať jednak stabilitu, potom ekvivalentnosť alebo homogenitu dát získaných určitou metódou. V prípade metódy pozorovania sa tento termín používa najčastejšie pre vyjadrenie stupňa zhody v dátach získaných pozorovaním jedného a toho istého javu dvoma alebo viacerými pozorovateľmi. Spoľahlivosť pozorovaní je nevyhnutnou podmienkou využívania tejto metódy pre výskumné účely.
Žádné komentáře:
Okomentovat