Sociálny jav

Sociálny jav
Termín, ktorý sa používa na pomenovanie stránok alebo procesov skutočnosti, ktoré majú spoločenský charakter a nedajú sa opísať v termínoch psychológie, biológie, antropológie a pod., ktoré vznikajú v dôsledku vzájomného pôsobenia, resp. interakcie medzi ľuďmi.
Sociálne javy sú predmetom sociologického poznania, avšak zaoberajú sa nimi aj iné vedné odbory, napr. kultúrna antropológia, história a pod.
V dejinách sociológie špecifickosť sociálneho javu vyjadril predovšetkým
E. Durkheim (nazýva ho sociálny fakt), ktorý zdôraznil jeho
nadindividuálnu existenciu (napr. ako kolektívne vedomie, verejná mienka ...) a schopnosť vyvíjať tlak (napr. v podobe tlaku morálnych noriem, tradície spoločenských konvencií a pod.)

Sociálny aktér
Nositeľ, iniciátor a realizátor sociálnej činnosti. Sociálny aktér je v sociológii syno-
nymom pre indivíduum, avšak používa sa aj pre označenie sociálnych skupín ako možných nositeľov sociálnych aktivít.
Termín sociálny aktér je výstavbovou kategóriou, jednotkou sociálneho systému v teórii sociálneho systému T. Parsonsa. Aj v iných teóriách označuje nositeľa sociálnych statusov a sociálnych rolí. Napr. aj v koncepcii M. Webera je sociálny aktér objektom konajúceho, orientovaného a očakávajúceho subjektu (aktéra) sociálneho konania.

Sociálna interakcia
V širokom zmysle tento tetrmín označuje procesy vzájomného pôsobenia konajúcich ľudí (resp. sociálnych skupín).Môže ísť o priame alebo nepriame, zámerné alebo nezámerné, osobné alebo anonymné pôsobenie. Sociálna interakcia môže mať podobu sociálnej komunikácie, ovplyvňovania, deľby práce, kooperá- cie, moci, sociálneho konfliktu, vzájomnej výmeny, solidarizovania sa alebo konfrontácie. Proces sociálnej interakcie nepredpokladá nutne vzájomnosť pôsobenia; spravidlaje však v sociálnych interakciách táto kvalita vzťahu prítomná. Sociálna interakcia je konštitutívnym elementom sociálneho života. Ľudia vytvárajú spoločnosť tak, že navzájom integrujú. Tento termín nestačí na oois všetkého, čo sa deje v spoločnosti. Nepoužívajú ho všetky sociologické teórie spoločnosti, čo súvisí s tým, že spoločenské procesy môžu byť opísané aj s použitím iných termínov.
Do sociológie uviedol pojem sociálna interakcia Georg Simmel na vyjadrenie specifickosti sociálnych javov. Jeho používanie podporili aj predstavitelia chicagskej školy, ktorí vydeľovali 4 formy sociálnych interakcií:
súťaž, konflikt, prispôsobenie, asimiláciu. Za priestor ich uplatňovania sa pokladala sociálna komunikácia.
V novšej sociológii sa teórie sociálnej interakcie uplatňujú hlavne vo výskumoch v mikrosociológii.