Makrosociológia - mikrosociológia - vnútorné členenie sociológie podľa veľkosti sociálnych útvarov, ktroé sú predmetom jej štúdia.
Mikrosociológia - sa zaoberá sférou bezprostrednej sociálnej interakcie, teda malými skupinami, sociálnymi vzťahmi (interpersonálnymi vzťahmi) a každodennými životnými aktivitami ľudí, ktoré prebiehajú „tvárou v tvár“.
Makrosociológia - sa zaoberá veľkými sociálnymi útvarmi, ako je spoločnosť, kultúra, globálna spoločnosť, národy,triedy, sociálne vratvy, ďalej sa zaoberá procesmi a javmi, ktoré zodpovedajú týmto veľkým útvarom, t.j. sociálnou stratifikáciou, sociálnou mobilitou, migráciou, modernizáciou, typmi spoločnosti, masovou kultúrou a pod.
Rozvoj mikrosociológie podnietil sociologický záujem o výskum malých skupín (v 30-tych rokoch 20. stor.), preto sa sociológia malých skupín niekedy stotožňuje s mikrosociológiou (dnes sa mikrosociológia rozvíja v rámci symbolického interakcionalizmu, fenomenologickej sociológie, teórie sociálnej výmeny a pod.)
Rozvoj makrosociológie bol zasa podmienený v tom istom období vznikom štruktúrno-funkcionalistickej teórie spoločnosti, t.j. spoločnosti ako systému (dnes takýto prístup volia neomarxisti, najvýznamnejší súčasní sociológovia rôznych orientácií - N. Luhmann, J. Habermas, A. Giddens, P. Bourdieu a i.).
Sociálna činnosť
Je to termín špecifikujúci v sociologickom zmysle činnosť ľudí, t.j. špecifickú formu ich konania, ktorá je obvykle orientovaná na dosiahnutie nejakého cieľa.
V užšom sociologickom zmysle ide o aktívny vzťah sociálneho subjektu (jednotlivca alebo skupiny) k prírodnému a sociálnemu prostrediu. Tento vzťah charakterizujú nielen ciele, ktoré ľudia sledujú vo svojom sociálnom konaní, ale aj prostriedky, ktoré vyberajú a uplatňijú pri dosahovaní týchto cieľov. Pojem sociálna činnosť, resp. spoločenská prax ľudí, sa používa v celých dejinách sociológie, počínajúc Marxom, Durkheimom, Weberom, Parsonsom, až napr. po súčasnú teóriu akcionalizmu francúzskeho sociológa Alaina Touraina.
Žádné komentáře:
Okomentovat