Spoločenská podmienenosť morálky

Spoločenská podmienenosť morálky
Sociológ, ak chce zistiť spoločenské faktory, ktoré determinujú morálku si má všímať: Každý empirický výskum začína formuláciou hypotéz, ktoré špecifikujú vzťahy medzi premennými. Istý jav morálky, ktorý sa stane predmetom výskumu predstavuje premennú – t.j. jav, ktorý sa mení vo vzťahu s inými faktormi, t.j. nezávislými premennými. Pri výskume morálky sú nezávislé premenné faktory spoločenskej determinácie morálky.
Faktory konštituujúce morálny život spoločnosti (determinanty morálky, resp. nezávislé premenné):
1. prírodné prostredie a ekologické faktory, 2. biologické faktory (rasa, pohlavie), 3. demografické faktory (tu začína záujem s-ga), 4. ekonomické faktory, 5. spoločenské faktory (predovšetkým súvisiace s deľbou práce a sociálnou diferenciáciou spoločnosti), 6. politický systém, 7. charakter rodiny a primárnych skupín, 8. svetonázor, kultúra, vzdelanie, 9. morálka a sociálne vedenie, 10. religiozita, 11. vplyv tradície, 12. urbanizácia, industrializácia, 13. iné formy inštitucionálnych systémov spoločnosti, 14. sekundárne skupiny (pracovné kolektívy, profesionálne združenia, subkultúry), 15. médiá, 16. individuálna vnútorná stránka sociálnych procesov.
S-lóg musí evidovať túto škálu ak chce tvrdiť, že nejaký jav je svojím spôsobom podmienený.

Projekt sociologického výskumu – má dve východiská
1. Problém metódy – metóda je spôsob dosahovania vedeckých poznatkov, pričom nástup pozitivizmu v 19. stor. konzervoval predstavu prírodných vied 17., 18. a 19. st., že existuje len jedna metóda vedy. Na prelome 19. a 20. stor. došlo k antipozitivistickej schizme, t.j. v duchovných vedách aj v s-gii sa objavili vážne argumenty v prospech toho, že metóda vied o spoločnosti aj človeku je špecifická – je iná než metóda, ktorú používajú prírodné vedy. Špecifickosť je v tom , že vo vedách o spoločnosti a človeku je prítomná antropologická skúsenosť.
S-lóg skúma spoločnosť, ktorej členom je aj on sám a táto skutočnosť sa nedá odizolovať od vedeckej metódy. S-gia je humanistická, interpretatívna, chápajúca veda, ktorá odmieta prírodovedeckú metódu.
2. Predpoklady vedeckého poznania – vedec musí rešpektovať (uznať):
a) objektívnosť vonkajšieho sveta – nezávislosť skutočnosti od predstáv, ktoré má
b) kauzálnu štruktúru skutočnosti – vzťahy v skutočnosti sú usporiadané ako vzťahy príčiny a následku (s-lóg skúma aktuálny stav, nepozná čistú kauzalitu ako napr. historik)
c) prezentácia vedeckých výsledkov musí byť verifikovateľná – výskum musí byť vedený a reprezentovaný tak, aby ktokoľvek iný mohol overiť výskum tak, či dôjde k tým istým výsledkom.