Sociológia ako skúsenostná veda

Sociológia ako skúsenostná veda
Max Weber (1864 – 1920)

Aj keď bol ovplyvnený Marxom, odmietal jeho materialistické poňatie histórie a triednym konfliktom neprikladal až taký význam. Vo svojej stratifikačnej teórii rozlišuje princíp ekonomický, politický a kultúrny. Vo svojom učení o typoch panstva považuje za najdôležitejšiu „orientáciu na druhého“, ktorá znamená pojem uznanie.
Rozlíšil 3 typy panstiev:
- tradičné (na základe tradícií)
- legálne (na základe noriem)
- charizmatické (na základe charizmatického vodcu)
Podľa neho kultúrne hodnoty a predstavy majú vplyv na utváranie spolčnosti tak ako aj na jedinca. Kapitalizmus je špecifická forma organizácie ekonomickej činnosti, no i tak je iba jeden z mnohých faktorov vplývajúcich na spoločenské zmeny. Za kapitalizmom stojí rozvoj vedy (moderná technika má vplyv na budúcnosť) a byrokracia (jediný efektívny spôsob organizácie). To označil ako roacionalizáciu – snaha o najefektívnejšiu organizáciu sociálneho a ekonomického života, založeného na technických znalostiach. Bol predstaviteľom metodického racionalizmu, ktorý presadil vo svojej teórii porozumenia.
S-gia podľa Webera je veda, ktorá chce interpretatívne (vysvetľujúcim spôsobom) porozumieť sociálnemu konaniu a vďaka tomu ho kauzálne (príčinne) vysvetliť v jeho priebehu a dôsledkoch. Teda chce pochopiť zmysel sociálneho konania. S-gia má hľadať zámer sociálneho aktéra. Sociálne konanie je také konanie, do ktorého konajúci vkladá subjektívny zmyslel, ktoré je orientované na druhého a ktoré je spojené s očakávaním, že aj druhý koná podľa subjektívneho zmyslu. Subjektívny zmysel je spoločenská norma alebo pravidlo, ktoré v spoločnosti vzniklo alebo je zaužívané.