2.5 Georg Gurvitch (1894-1965) – francúzsky s-lóg
Zaoberal sa sociológiou morálky v ďalšej etape rozvoja sociológie, t.j. po období „klasikov“. Charakteristicky pre druhú etapu rozvoja sociológie zdôrazňuje potrebu spojenia Durkheimovej teórie sociológie morálky a empirického výskumu, ktorý Durkheim nerobil. Každý empirický výskum predpokladá definovanie predmetu bádania, v tomto prípade morálky. Gurvitch ju chápe ako civilizačný produkt a sociálny fakt. Za empirický prejav morálky, t.j. za objekt výskumu pokladá morálne postoje ľudí. Tieto postoje sú rozmanité a líšia sa na základe odlišností sociálnej skúsenosti ľudí. Gurvitch pokladá morálny postoj za zložitú spoločenskú konfiguráciu, ktorá je výsledkom tak sociálnej ako aj morálnej skúsenosti ľudí. Morálna skúsenosť pritom obsahuje momenty, ktoré nemusia byť prítomné v iných druhoch sociálnej skúsenosti:
- snaženie, ktoré smeruje k tomu, aby ho verejná mienka uznala ako nezištné
- skúsenosť prekonávania prekážok pri tomto právaní
- zápas s týmito prekážkami
V súvislosti s týmto chápaním morálnej skúsenosti Gurvitch vymedzuje morálne fakty: sú to skupinové a individuálne postoje, ktoré môžu byť pokladané za aspekty sociálnej reality, za súčasť komplexnejších spoločenských javov a štruktúr. Sociológ morálky skúma nie len tieto postoje, ale aj konflikty medzi nimi. Ďalšie problémy, na ktoré sa má sociológ morálky orientovať sú:
- odhaľovanie morálnych postojov na mikro a makro úrovni spoločnosti
- vzťahy medzi typmi spoločenskej štruktúry a morálnymi systémami.
Žádné komentáře:
Okomentovat