Max Scheller

2.3 Max Scheller
V práci Resentiment a morálka kritizuje étos meštiactva v období 1. svetovej vojny a „ducha kapitalizmu“. Konštatuje krízu až rozvrat dobovej morálky a kultúry. Ukazuje aké psychologické a sociologické faktory spôsobili deformáciu hierarchie hodnôt. Jeho zámer je odhaliť stabilný základ kultúry, apriórny poriadok hodnôt. Filozofia má ukázať, že takýto apriórny poriadok je možný a že ho môžeme poznať. Sociológia má ukázať ako sa tento apriórny poriadok realizuje alebo deformuje v konkrétnych historických étosoch (mravný základ) pod vplyvom psychologických a spoločensko-historických faktorov. Jeho sociologický prístup mal de facto negatívny cieľ: mal poukázať na nemennosť hodnôt v meniacom sa sociálno-historickom kontexte.
Sociologický význam jeho práce je v analýze dobovej morálky príznačnej pre obdobie kapitalizmu. Kritizuje modernú kultúru, jej tendencie k inštrumentalizácii, t.j. podriaďovaniu hodnôt, cieľov prostriedkom ich dosahovania. Podobne ako Simmel zdôrazňuje odcudzenie človeka objektívnej kultúre, ktoré spôsobuje „axiologické ilúzie“ a „axiologickú slepotu“ – necitlivosť na isté druhy hodnotového spektra kultúry, resp. deformované hodnotenie. Žiada zmenu spoločnosti od meštianskej morálky ku kresťanskému étosu. Aby sa táto zmena mohla uskutočniť, je potrebné zbaviť sa resentimentu, ktorý spôsobuje deformáciu hodnotového poriadku. Je tiež dôležité poznanie univerzálnych a absolútnych hodnôt, ktoré nepodliehajú relativizácii. Hodnoty a hodnotový poriadok sú podľa Schelera absolútne a apriórne. Preto sa na nich nevzťahuje spoločenská podmienenosť. Tá sa vzťahuje na vedomie hodnôt, na axiologické vedomie tej-ktorej doby. Zatiaľ čo hodnoty osebe existujú objektívne a nezávisle od toho, či ich ľudia vo svojej spoločenskej praxi realizujú, axiologické vedomie odráža podmienky konkrétnej doby, odráža konkrétny étos spoločenských skupín, ktorý závisí od ich záujmov a historicky sa mení. Scheller na jednej strane svojim absolutizmom limitoval historickú a spoločenskú podmienenosť hodnôt, morálky, morálnych poriadkov, morálnych súdov atd., na druhej strane však vo svojej sociológii vedenia podnecoval výskum konkrétnych étosov, konkrétnych morálnych systémov, toho, ako sa v nich realizujú alebo deformujú absolútne hodnoty. Ak chcel totiž dosiahnuť morálnu obrodu v spoločnosti, musel nájsť esenciálny základ jej morálky a odlíšiť ho od tej praktizovanej morálky, ktorú ľudia žijú.