4. Komparatívny výskum morálky – porovnávací výskum. Je to výskum morálky v jednej alebo viacerých kultúrach diachrónne (vo vývoji) alebo synchrónne (v tej istej kultúre morálny systém a správanie v dvoch rozličných krajinách).
Pri porovnávacom štúdiu morálnych systémov sa sociológia dotýka predmetu etnografie a kultúrnej antropológie. Vychádza sa z toho, že rôzne kultúry majú rôzne inštitúcie, ktoré sú obsadené rôznymi hodnotami, rôznymi spôsobmi správania, rôznymi systémami kontroly. V rôznych kultúrach sú odlišné morálne systémy, pričom môžu tvoriť základ – veľmi podobné fundamentálne hodnoty.
Murdok zistil 50 kultúrnych univerzálií: dodržiavanie hygieny, ochrana tehotnej ženy, úcta k starším, ochrana dieťaťa, úcta k pozostatkom mŕtvych atd.
Kultúrny antropológovia zisťujú napr. že všade sa odsudzuje vražda, ale všade sa berú do úvahy iné podmienky, za ktorých k vražde došlo, alebo že v každej kultúre sa smúti za mŕtvym, ale všade iným spôsobom.
Porovnávacie výskumy však majú metodologické problémy:
1. jazykové ťažkosti – nechápeme myslenie ľudí v inej kultúre
2. kultúrny relativizmus – požiadavkou je, aby pri porovnávaní kultúr nebola východiskom kultúra, z ktorej pozorovateľ pochádza
3. pri porovnávaní kultúr sa ťažko hľadá funkčný ekvivalent, t.j. keď vychádzame z toho, že existujú spoločné fundamentálne hodnoty, je ťažké nájsť ich prejavy (napr. vernosť sa v našej kultúre hodnotí vysoko, ale v inej kultúre sa môže inak prejavovať v správaní, ktoré sa na vernosť viaže)
V 30-tych rokoch sa dôraz kládol na inakosť. V súčasnosti sa dynamicky rozvíja proces globalizácie, prelínanie a prenikanie kultúr je silné a požiadavka je hľadať nie to, čo je iné, ale to, čo je spoločné u všetkých kultúr. Sociológia morálky spolu s etnografiou a kultúrnou antropológiou by mala ukázať, ktoré hodnoty sú vo svete univerzálne (spoločné) a ktoré sú partikulárne (ktorých sa môžeme vzdať). Ďalej môžu ukázať, ktoré morálne hodnoty v dejinách, alebo v iných kultúrach dokázali najvýraznejšie integrovať spoločnosť.
Kultúrni antropológovia Taylor, Freizer, Radcliffe-Brown sa zaoberali výskumom náboženstva (resp. náboženstiev).
Malinowski, Meadová, Benedictová, Kluckhohn skúmali hodnotovo-normatívne systémy.
Morálka je jav sociálny ale aj individuálny (indivíduum nie je len sociálnou bytosťou, ale aj slobodnou bytosťou). Východiskom sociológie morálky je všeobecná teória človeka, t.j. taká, ktorá by bola širšia než sociologická koncepcia človeka (napr. filozofická antropológia).
Žádné komentáře:
Okomentovat