Náčrt vývoja a koncepcií sociológie morálky

2. Náčrt vývoja a koncepcií sociológie morálky

2.1. Morálka ako druh sociálneho konania – M. Weber
Sociológia podľa M. Webera je veda, ktorá chce interpretatívne (vysvetľujúcim spôsobom) porozumieť sociálnemu konaniu a vďaka tomu ho chce kauzálne (príčinne) vysvetliť v jeho priebehu a dôsledkoch. Teda chce pochopiť zmysel sociálneho konania. Sociológia má hľadať zámer sociálneho aktéra. Sociálne konanie je teda konanie, do ktorého konajúci vkladá subjektívny zmysel, ktoré je orientované na druhého, ktoré je spojené s očakávaním, že aj druhý koná podľa subjektívneho zmyslu. Subjektívny zmysel je spoločenská norma, pravidlo, ktoré v spoločnosti vzniklo alebo je zaužívané.
Weber skúma sociológiu morálky v rámci sociológie náboženstva. Zameriava sa na vzťah hospodárskeho života (ekonomického konania ľudí) s určitými typmi morálneho konania (konania, ktoré je dané princípmi hospodárskej etiky konkrétnych svetových náboženstiev). Najvýznamnejšie v tomto smere sú práce Protestantská etika a duch kapitalizmu a Hospodárska etika svetových náboženstiev. V etike svetových náboženstiev skúma psychologické a pragmatické aspekty náboženstva, ktoré stimulujú isté životné reakcie a ekonomické správanie. Vzťah náboženského étosu a ekonomického správania však Weber vidí mnohostranne – kontextom býva celá kultúrna epocha. V práci Protestantská etika a duch kapitalizmu analyzuje efekt vplyvu asketickej etiky kalvinizmu (o.i. idey o predestinácii) na chápanie povolania ako životného predurčenia a poslania, na isté formy ekonomického správania (hospodárenia, askézy, šporovlivosti, chápania štýlu života – práce aj zábavy atd.), ktoré v konečnom dôsledku mali rozhodujúci vplyv na vývoj prvej fázy kapitalizmu a na formovanie ducha kapitalizmu (t.j. životných a ekonomických postojov a praktického konania). Touto prácou Weber komplexne oponoval koncepcii historického materializmu K. Marxa, predovšetkým jeho idei o rozhodujúcej úlohe ekonomických faktorov pre formovanie ideologických aj morálnych postojov spoločnosti. Weber dokazuje, akú úlohu zohrávajú v živote spoločnosti idey. Tie podmieňujú postoje a sociálne praktiky ľudí.
Pre sociológiu morálky je hodnotná jeho teória sociálneho konania. Sociálne konanie vymedzuje ako vždy orientované na iných ľudí. Napr. pozdrav je sociálne konanie, ale kontemplácia (orientácia, sústredenosť) vzťahovaná na seba ním nie je. Sociálne konanie sa vždy viaže na očakávanie zmyslu, ktorý iný vkladá do svojho konania.