SOCIOLÓGIA MORÁLKY

SM keď smeruje k svojmu predmetu, smeruje k:
1. Výskumu morálneho vedomia - morálne vedomie – konkrétny obsah morálky jednotlivcov, skupín a spoločnosti (morálna idey, predstavy, presvedčenia, hodnotenia, postoje, normy týkajúce sa toho čo je morálne alebo nemorálne). Morálne vedomie je hodnotenie ľudí v kategórii dobre-zle, alebo v kategórii prostriedku a cieľa.
Sociológiu zaujíma sociálna podmienenosť týchto obsahov, t.j. to nakoľko sú tieto obsahy podmienené záujmami spoločenských skupín, resp. nakoľko závisia od aktuálneho spoločenského života (ekonomického, kultúrneho, politického, náboženského, atd.) a ako súvisia s inými sférami duchovného života spoločnosti. Napr. triedna morálka je podmienená triednym záujmom. Súčasná sociológia však nepoužíva pojem spoločenské tiredy, ale používa pojem spoločenské vrstvy, či sociálne skupiny.
Sociológia morálky sa orientuje aj na to, že morálka je historicky podmienená. Zmeny obsahov morálneho vedomia sú vyvolané historicky. Sociológia je schopná dokázať relatívnosť morálky.
2. Výskum morálneho konania – sociológia skúma spoločenské faktory ovplyvňujúce morálne konanie ľudí. Sociológia morálky vychádza zo všeobecnejších sociologických teórií a tento vplyv spoločenských faktorov skúma cez systém rolových očakávaní, ktoré sú odovzdávané v procese socializácie, a ktoré sú kontrolované cez systémy sociálnej kontroly v spoločnosti.
Sociálna kontrola – mechanizmus sociálnej determinácie v spoločnosti. Uplatňuje sa ako tlak na jednotlivca, ktorý môže a nemusí mať jasné kontúry (násilie, ekonomický tlak, pôsobenie verejnej mienky, svedomie, atd.)
3. Výskum sociálneho pôvodu morálnych noriem – konštituovanie morálnych noriem. Predmetom sociologického záujmu je inštitucionálny systém spoločnosti, ktorý sprostredkúva, chráni a kontroluje dodržiavanie morálnych noriem.